Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/317/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa U. L., bytom M., Q. XX proti odporcom 1/ I. úrad M. (pôvodne V. úrad v M.), 2/ Y. L., bytom M., J. XXXX/XX, o uloženie povinnosti na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2013 č.k. -129, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh proti odporcovi 1/ zamietol. Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal. Návrh v časti proti odporcovi 2/ z dôvodu hospodárnosti vylúčil na samostatné konanie s použitím § 112 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že z údajov z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Drietoma vyplýva, že navrhovateľ je vedený ako spoluvlastník parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 3.962 m2, a to v podiele 11/48 a v podiele 2/16. Na liste vlastníctva č. XXXX je uvedené, že navrhovateľ je spoluvlastníkom podielu 14/32 a 3/32 parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmer 1.364 m2. Ako posledné tituly nadobudnutia u všetkých týchto zápisov sa uvádzajú ROEP k.ú. Drietoma - Z 3786/2002. Uviedol, že v konaní sp. zn. Krajského súdu v Trenčíne sa navrhovateľ domáhal proti odporcom Správe katastra Trenčín a Katastrálnemu úradu Trenčín toho, aby súd uložil odporcom povinnosť do troch dní zaevidovať do listu vlastníctva v jeho prospech nehnuteľnosti uvedené v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 10.11.1994 v podiele 1/3 a finančného zadosťučinenia 30.000,-Sk. Návrh zdôvodňoval tým, že napriek právoplatnosti uvedeného rozsudku, tento u odporcu nebol realizovaný. Odporca 1/ namietal dôvodnosť tohto návrhu tým, že do katastrálneho operátu bol zapísaný rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. , ktorý riešil rovnakú vec. Navyše zápis vlastníctva bol realizovaný aj v rámci ROEP. Súd rozhodol tak, že návrh zamietol a toto rozhodnutie zdôvodnil tým, že odporca 1/ nebol nečinný, a pri výkone svojej činnosti musel rešpektovať zápisy vlastníckeho práva vyplývajúce aj z iných podkladov. Odporca 2/ o tejto situácii včas navrhovateľa informoval, informoval ho o možnostiach nápravy. Navyše krajský súd z ďalších listinných dôkazov zistil, že zápis vlastníctva na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. realizovaný bol. Voči odporcovi 2/ bol návrh zamietnutý z toho dôvodu, že Katastrálny úrad nemá podľa žiadneho predpisu povinnosť realizovať zápis vlastníctva k pozemkom. V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. rozsudkom zo dňa 10.11.1994, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -91 zo dňa 10.07.2000, bolo potvrdené, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom okrem iného nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Drietoma, parc. č. XXXX v 10/16 a parc. č. 3958 v 12/32 v podiele 1/4. V konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. bol rozsudkom zo dňa

12.04.1994 priznaný navrhovateľovi spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam k.ú. Drietoma, parc. č. XXXX v 3/32 a parc. č. XXXX v 11/48. Súd prvého stupňa konštatoval, že z ustanovením zákona č. 162/95 Z.z. vyplýva, že zápisy vlastníckych práv do evidencie nehnuteľností realizuje príslušná správa katastra. Pokiaľ nedošlo k zápisu vlastníckych práv v prospech navrhovateľa na základe verejnej listiny, dedičského rozhodnutia, ktorú navrhovateľ predložil príslušnej správe katastra došlo k takej situácií zrejme z toho dôvodu, že údaje z tejto verejnej listiny už neboli v súlade s existujúcim katastrálnym operátom, preto neboli zaznamenané. V takom prípade predpokladá zákon č. 162/95 Z.z. aby si navrhovateľ riešil svoju situáciu podaním návrhu na súd zrejme proti ostatným spoluvlastníkom, ktorých zapísané podiely by nemuseli byť v súlade so skutočnosťou. Mal za to, že v danom konaní nebol dôvod podrobne sa zaoberať tým, či dedičské rozhodnutia sú v danej veci chybné, prípadne pri akom zázname k chybe došlo. Keďže navrhovateľ sa domáhal svojich práv prostredníctvom návrhu vo veci nečinnosti správneho orgánu, ktorému nebolo vyhovené jediným spôsobom akým si môže navrhovateľ svoje nároky uplatniť je žaloba proti ostatným spoluvlastníkom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods., 1 O.s.p., keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov túto nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tým, že návrh nebol dôvodný. Uviedol, že odporca nesprávne v priebehu konania namietal, že ak nedošlo k zápisu vlastníckych práv do evidencie nehnuteľností na základe listín, ktoré navrhovateľ predložil nebolo tak možné urobiť z dôvodu, že zápis vlastníckeho práva možno realizovať len vtedy, ak predkladané listiny sú v súlade s katastrálnym operátom a pokiaľ by zapísali listiny navrhovateľa tvorili by s ostatnými zapísanými podielmi viac ako podiel 1/1. Uviedol, že na uvedené výhovorky odporcu upozorňoval súd a viackrát písomne aj odporcu 1/ s tým, že má nesprávne zapísané v katastri nehnuteľností osoby pôvodných vlastníkov, ktorí žili a zomreli v Amerike a ktorých podiely zapísané na základe notárskej zápisnice N141/96, NZ219/96 napísanej dňa 19.08.1996 boli podľa osvedčenia zapísané na navrhovateľa, a preto je chybne v katastri nehnuteľností naďalej ponechané zapísané vlastníctvo na už neexistujúcich vlastníkov, ktorí pôvodne žili a zomreli v Amerike. Navrhol aby odvolací súd jeho návrhu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi 1/ zapísať jeho spoluvlastnícke právo v plnom rozsahu vyhovel.

Odporca 1/ sa k podanému odvolaniu navrhovateľa vyjadril písomne a navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že z ust. § 18 ods. 1 písm. a/ a b/ katastrálneho zákona vyplýva, že v katastrálnom konaní je oprávnená rozhodovať a zapisovať práva k nehnuteľnostiam správa katastra. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov pokiaľ o nich nerozhodujú iné orgány. Vyslovil názor, že právomoc rozhodovať o zápisoch do katastra nehnuteľností bola zverená orgánom štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktorými sú správy katastra a nie súdom, preto v predmetnej právnej veci súd nemá právo rozhodnúť, resp. súd nemôže uložiť povinnosť vykonať zápis do katastra nehnuteľností.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2010 č.k. -24 bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom 1/4 z podielu

10/16 parc. č. XXXX a z podielu 12/32 parc. č. XXXX k.ú. Drietoma. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ upresnil, že sa v zásade nedomáha určenia vlastníckeho práva ale toho, aby jeho už existujúce právo odporca zapísal a následne uviedol, že navrhovateľ sa prakticky domáha toho, aby súd určil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zápisom do evidencie nehnuteľností. Súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Krajský súd Trenčín rozsudkom zo dňa 03. augusta 2010 č.k. -52 rozsudok okresného súdu potvrdil. Konštatoval, že súd prvého stupňa správne ustálil, že pasívne legitimovaným subjektom nemôže byť správa katastra ako orgán štátnej správy, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona č. 162/95 Z.z. a nie je účastníkom občianskoprávneho vzťahu, ktorého predmetom je vlastnícke právo. Za pasívne legitimovaný subjekt sa totiž považuje ten, kto je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Keďže v konaní o určenie vlastníckeho práva takýmto subjektom nie je katastrálny úrad, mal za to, že dôvodne súd prvého stupňa návrh zamietol z nedostatku jeho pasívnej legitimácie. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že povinnosti katastra nehnuteľností v súvislosti so zápisom práv k nehnuteľnostiam sú vymedzené v ust. § 4 zák. č. 162/1995 Z.z. tak, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv a poznámkou o právach. V prejednávanej veci bol navrhovateľ presvedčený, že Katastrálny úrad Trenčín nekoná v zmysle zák. č. 162/1995 Z.z., a preto sa obrátil na súd so žalobou o nečinnosť orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že ako konštatuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd prvého stupňa, vo veci rozhodoval Krajský súd Trenčín v konaní pod sp. zn. a konštatoval, že kataster nehnuteľností si svoju povinnosť splnil, nebol nečinný aj keď bolo nevyhnutné rešpektovať zápisy vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností, vyplývajúce z iných podkladov. Taktiež konštatoval, že Katastrálny úrad v Trenčíne navrhovateľa včas písomne informoval o zistenom stave evidencie a najmä o náprave pochybenia.

V dôsledku podaného dovolania navrhovateľom proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20. decembra 2011 č.k. -87 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 03. augusta 2010 sp. zn. a rozsudok okresného súdu Trenčín zo dňa 14. januára 2010 č.k. -24 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku na prvej strane v prvom odseku výslovne uviedol, že navrhovateľ upresnil, že sa nedomáha určenia vlastníckeho práva ale jeho zápisu v katastri, na tretej strane odôvodnenia vychádzal z toho, že navrhovateľ sa prakticky domáhal určenia vlastníckeho práva. Zamietnutie návrhu v podstatnej časti odôvodnil tak, akoby predmetom sporu bola určovacia žaloba. Tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z toho, že predmetom konania je návrh o určenie vlastníckeho práva. Konštatoval, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd rozhodli o niečom, čo predmetom sporu nebolo a nerozhodli o tom, čo predmetom sporu bolo a o čom mali povinnosť rozhodnúť.

Následne súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2012 pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zapísať navrhovateľa ako vlastníka podielu 1/3 z podielu 3/32 parc. č. XXXX zapísanej vo vložke 853, k.ú. Drietoma a z podielu 1/16 parc. č. XXXX zapísanej vo vložke 854, k.ú. Drietoma. V zostávajúcej časti zmenu návrhu nepripustil. Následne v poradí druhým napadnutým rozsudkom návrh voči odporcovi 1/ zamietol s tým, že z ustanovení zákona č. 162/95 Z.z. vyplýva, že zápisy vlastníckych práv do evidencie nehnuteľností realizuje príslušná správa katastra, z čoho možno vyvodiť, že návrh bol zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 1/.

Odvolací súd názor súdu prvého stupňa vyslovený v napadnutom rozsudku považuje za správny. Návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť z dôvodu, že súdu neprislúcha aby orgánu štátnej správy (odporcovi 1/) bez osobitného zákonného splnomocnenia nariaďoval aby konal určitým spôsobom alebo mu ukladal nejaké povinnosti. Vychádzajúc z ust. § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, právomoc rozhodovať o zápise práv k nehnuteľnostiam zveril zákonodarca do právomoci príslušným okresným úradom, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť (predtým do právomoci správ katastra). Tie o týchto právach rozhodujú v osobitnom katastrálnom konaní, ktoré je upravené katastrálnym zákonom, ktoré začína na návrh (vkladové konanie) alebo aj bez návrhu (záznamové konanie). však nestanovuje pre súd možnosť, aby okresnému úradu uložil povinnosť vykonať nejaký zápis do

katastra nehnuteľností. Možnosť uloženia takejto povinnosti súdom nevyplýva ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a súvisiaci výrok o trovách konania odporcu 1/ potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca 1/, ktorý by mal pdľa ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak žiadne trovy konania si neuplatnil, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .