Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-264-2014.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/264/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava 852 01, IČO: 35 704 713, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanej: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. XX, XXX XX V., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom: P.. F. G., I. H. Q. K., o zaplatenie 2.233,97 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 4Ro/94/2013 - 41 zo dňa 3.1.2014 v plnom rozsahu.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.233,97 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.293,97 eura od 26.03.2012 do 17.04.2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.233,97 eura od 18.04.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 485,91 eura a iné trovy konania vo výške 133,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.233,97 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.293,97 eura od 26.03.2012 do 17.04.2012, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.233,97 eura od 18.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 01.12.2010 leasingovú zmluvu č. E., predmetom financovania zmluvy bolo nové osobné motorové vozidlo značky: H. C. M.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu pre dopravnú techniku č. XX/XX ako i Dohoda o platbách nájomného, na základe ktorej sa žalovaná zaviazal splácať žalobcovi pravidelné mesačné splátky (spolu 60) vo výške 7.289,30 Sk (241,96 €), a to k 31. dňu v mesiaci, počnúc 31.12.2010. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, z dôvodu neuhradenia 1.-4. splátky preto žalobca vypovedal leasingovú zmluvu ku dňu 4.4.2011. Následne vo finančnom vyúčtovaní zo dňa 12.7.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej všetky nároky vzniknuté s predčasným ukončením zmluvy, a to v celkovej výške 2.293,97 €. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do 1.8.2011.Dňa 7.3.2012 žalobca so žalovanou uzatvorili Dohodu o splácaní dlhu v splátkach, v ktorom žalovaná uznala voči žalobcovi záväzok vo výške 2.293,97 €. Žalovaná uhradila dňa 17.4.2012 sumu 60,-€.
Okresný súd Piešťany vydal v predmetnej veci dňa 3.1.2014 pod č.k. 4Ro/94/2013-41 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu zrušil (prvý výrok rozsudku).
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, toho času sa nachádza na neznámom mieste, preto jej súd v zmysle § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom. Ustanovený opatrovník žalovanej sa k žalobe nevyjadril.
Opatrovník žalovanej sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vec prejednal preto bez jeho účasti postupom v zmysle v § 101 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu písomne podanej žaloby, má za to, že podaná žaloba je dôvodná, čo do dôvodu, nároku ako aj jeho výšky. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná písomne uznala svoj dlh z predmetnej leasingovej zmluvy, tento dlh v čase uznania nebol premlčaný. Žalobca ako vlastník motorového vozidla, ktorý bol predmetom leasingovej zmluvy postupoval ako výlučný vlastník k predmetu leasingu a v rámci zmluvnej voľnosti predal predmet leasingu, pričom pritom postupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko ako vlastník motorového vozidla mal záujem pri predaji vozidla dosiahnuť čo najvyššiu predajnú cenu, ktorá bola následne započítaná v prospech žalovanej, ako to vyplýva z vyúčtovania zo dňa 12.07.2011, z ktorého vyplýva, že predmet leasingu bol predaný za sumu 6.908,33 eura. Žalovaná uhradila len sumu 60,- eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra, leasingovou zmluvou č. E. zo dňa 01.12.2010, dohodou o platbách nájomného k zmluve, všeobecnými zmluvnými podmienky finančnému leasingu žalobcu, ukončením leasingovej zmluvy zo dňa 04.04.2011, finančným vyúčtovaním zo dňa 12.07.2011, dohodou o splácaní dlhu zo dňa 07.03.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Z výpisu z obchodného registra na žalobcu súd zistil, že predmetom činnosti navrhovateľa je (okrem iného) leasingová činnosť.
Dňa 1.12.2010 účastníci uzavreli leasingovú zmluvu č. E., v ktorej žalobca vystupoval na strane leasingového prenajímateľa a žalovaná na strane leasingového nájomcu. Predmetom leasingu bolo nové osobné motorové vozidlo značky: H. C. M., VIN: N.. Podľa uvedenej zmluvy bola vstupná cena predmetu leasingu vrátane DPH 10.090,- eur. Doba finančného prenájmu bola dohodnutá na 60 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu a počet splátok bol dohodnutý na 60/mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy bola dohoda o platbách nájomného, podľa ktorej bol dátum splatnosti prvej splátky dňa 31.12.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky dňa 30.11.2015. Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu žalobcu.
Žalovaná nedodržala zmluvne dohodnuté podmienky tým, že neuhrádzala jednotlivé splátky tak ako boli dohodnuté, preto žalobca listom zo dňa 4.4.2011 vypovedal leasingovú zmluvu. Následne listom zo dňa 12.7.2011 žalobca vyhotovil finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy výsledkom, ktorého bol záväzok žalovanej voči žalobcovi vo výške 2.293,97 €. Uvedený záväzok mala žalovaná uhradiť do 01.08.2011.
Dňa 7.3.2012 uzavreli účastníci dohodu o splácaní dlhu v splátkach, v ktorej žalobca vystupoval na strane veriteľa a žalovaná na strane dlžníka. Predmetom dohody, ktorá bola zároveň uznaním záväzku
čo do dôvodu a výšky bol záväzok žalovanej ako dlžníka, vzniknutý z leasingovej zmluvy a spočíval v 60,-€.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
Podľa § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.01.2013 ) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Účastníci konania uzavreli dňa 1.12.2010 leasingovú zmluvu č. E. ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom predmet svojich záväzkov určili dostatočne. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že z uvedenej zmluvy splnil svoj záväzok žalobca tým, že žalovanej umožnil predmet leasingu riadne užívať. Súd však nemal za preukázané (ani za zistené), že by žalovaná z uvedenej zmluvy splnila v celom rozsahu svoj záväzok, teda že by dohodnuté platby nájomného - leasingové splátky uhradila žalobcovi v plnej výške tak ako bolo dohodnuté. Z dohody o splácaní dlhu v splátkach, ktorú účastníci uzavreli dňa 7.3.2012, mal súd za preukázané, že žalovaná písomne uznala svoj záväzok v celkovej výške 2.293,97 € čo do dôvodu a výšky, ktorý jej vznikol voči žalobcovi z vyššie špecifikovanej leasingovej zmluvy. Týmto uznaním dlhu zo strany žalovanej založila žalovaná vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe jeho uznania, čo sa v prípade súdneho sporu o takto uznaný dlh prejavuje tým, že súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania a nie je potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla jej tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu bola 1% a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje práve úrokovú sadzbu 9 % a žalovaná je preto povinná uhradiť žalobcovi úroky z omeškania práve vo výške 9 %, pričom súd zohľadnil jej úhradu vo výške 60,-€ dňa 17.4.2012. Na základe všetkých uvedených skutočností súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa § 1 písm. b) Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 €.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech vo veci, náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 133,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 485,91 eura.
Odmena za 1 úkon právnej služby bola správne uplatnená v zmysle § 10 ods. 1, 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo výške 91,29 €. Trovy právneho zastúpenia súd priznal za tieto úkony a v nasledujúcej výške:
a) prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2013 /§14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky účinnej do 30.6.2013/ vo výške 91,29 € + 20 % DPH (18,26 €) + režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2013 vo výške 7,81 € + 20 % DPH (1,56 €), t.j. spolu 118,92 €,
b) písomné podanie na súd zo dňa 16.4.2013- návrh na začatie konania /§14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky účinnej do 30.6.2013/ vo výške 91,29 € + 20 % DPH (18,26 €) + režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2013 vo výške 7,81 € + 20 % DPH (1,56 €), t.j. spolu 118,92 €,
c) účasť na konaní pred súdom (pojednávanie) dňa 23.7.2015 /§13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky účinnej od 1.7.2013/ vo výške 91,29 € + 20 % DPH (18,26 €) + režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2015 vo výške 8,39 € + 20 % DPH (1,68 €), t.j. spolu 119,62 €.
Náhradu za stratu času za cestu Bratislava - Piešťany a späť (dňa 23.7.2015) súd advokátovi priznal vo výške 83,88 € (á 13,98 € za 5 polhodín), a to v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky, ku ktorej priznal aj náhradu 20 % DPH (zo sumy 69,90 €) vo výške 13,98 €, teda spolu 83,88 €.
Cestovné výdavky súd priznal za cestu Bratislava - Piešťany a späť (dňa 23.7.2015), pričom tieto priznal v sume 44,57 €, pričom vychádzal z priemernej spotreby podľa technického preukazu 6 L /100 km, dĺžky
trasy 176 km a z ceny pohonnej látky 1,170 €/L. Na základe týchto údajov potom súdu cestovné výdavky priznal vo výške 44,57 €, t.j. (1,170 €/l x 6 L spotreba x 176 km)/100 + (176 km x 0,183 €).
Trovy právneho zastúpenia teda predstavuje suma 485,91 € ako súčet 357,46 € (za 3 úkony) + 83,88 € + 44,57 €.
Súd nepriznal žalobcovi odmenu ani režijný paušál za právny úkon zo dňa 22.07.2015 -špecifikácia nároku. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že tieto trovy právneho zastúpenia za uvedený úkon právnej služby neboli účelne vynaložené, keďže neboli nevyhnutné na uplatňovanie práva žalobcu. Súd jednak na takýto úkon žalobcu nevyzval, no predovšetkým treba uviesť, že povinnosťou žalobcu v zmysle § 79 ods. 1 a 2 O.s.p. bolo všetky údaje a skutočnosti, ktoré uviedol (špecifikoval) prostredníctvom tohto úkonu (podania) uviesť už v podanej žalobe. Ak by si žalobca túto zákonnú procesnú povinnosť riadne splnil už v podanej žalobe, nebolo by potrebným, aby tak robil prostredníctvom ďalšieho úkonu právnej služby svojho zástupcu. Inak povedané úkon právnej služby zástupcu žalobcu - písomné podanie vo veci samej zo dňa 22.7.2015 - špecifikácia nároku, ktorým iba špecifikoval uplatnenú pohľadávku, resp. jej jednotlivé položky, nebol nevyhnutným, ak by si žalobca túto procesnú povinnosť splnil už v rámci žaloby. Je preto potrebné uzavrieť, že tento úkon právnej služby zástupcu žalobcu nebol účelným, resp. potrebným na účelné uplatňovanie práva žalobcu, a preto nárok na náhradu trov za tento úkon právnej služby s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nevznikol. Súd preto náhradu trov konania žalobcovi za tento úkon právnej služby nepriznal.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)