Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/39/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: K.. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, F., zastúpená spoločnosťou JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242 proti žalovanému: Univerzita J. Selyeho, so sídlom Bratislavská cesta 3322, Komárno, IČO: 37961632, o zaplatenie 4.380,75 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20.7.2021 č.k. -501, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.399,76 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 9.6.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením vo výške 170,22 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 100 % náhradu trov súdu prvoinštančného konania a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému 100 % náhradu trov odvolacieho konania, a to obidve strany, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o nájme bytu 10.7.2014 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 3.10.2017, na základe ktorej podľa článku IV. bod 2,3,4 zmluvy, žalobkyňa bola povinná platiť žalovanému nájomné vo výške 50 eur mesačne a mesačné preddavky v úhrne 50 eur za dodávku tepla (30,- eur), vody a elektrickej energie. Podľa článku IV. bod 10 zmluvy, žalovaný bol povinný vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenie splnené s užívaním bytu do 30 dní od zistenia skutočných nákladov vynaložených na poskytnutie plnenia v predchádzajúcom zúčtovacom období, pritom zúčtovanie nákladov za vodu a elektrickú energiu bol žalovaný povinný vykonať na základe stavu meračov a náklady za teplo mali byť vypočítané pomerom vykurovaného priestorov bytu, k celkovému priestoru školskej budovy. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a . Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 21.2.2020 č.k. -349 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.399,76 eura s 5% úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 9.6.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením vo výške 170,22 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 55,22 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe podaného odvolania bol rozsudok okresného súdu uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.3.2021 č.k. -458 v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom z vykonaného dokazovania mal zrejmé, že žalovaný bol v rozhodnom období trvania nájmu žalobkyne, odberateľom tepla, ktoré mu dodávala spoločnosť COM-therm spol s r.o., preto žalovaný ako odberateľ, definovaný v bol spolu so svojím dodávateľom, účastníkom trhu s teplom, v zmysle , najmä aj keď podľa vyjadrenia žalovaného, spomínaní účastníci dňa 21.6.2006 uzavreli

zmluvu o dodávke a odbere tepla na ústredné vykurovanie a teplej úžitkovej vody, v znení dodatku zo dňa 9.11.2011. V danom prípade bola nájomná zmluva uzatvorená písomne, pričom v písomnej zmluve bola upravená aj výška úhrady za plnenie, spojená s užívaním bytu a bol upravený aj spôsob vyúčtovania nákladov. V prípade nákladov za teplo, tieto mali byť vypočítané pomerom vykurovaného priestoru bytu, k celkovému priestoru školskej budovy. Žalovaný do vyhlásenia dokazovania za skončené, netvrdil a nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmene spôsobu vyúčtovania skutočných nákladov za teplo, oproti zneniu zmluvy zo dňa 10.7.2014, preto jeho domnienka o predpokladanej vedomosti žalobkyne o zmene spôsobu vyúčtovania nákladov je podľa názoru súdu bez právneho významu. Pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Zuzany Trubačovej, ako i zo znaleckého posudku znalca Ing. Martina Mokroša, keď pri obidvoch zhodnotil, že pri vypracovaní týchto znaleckých posudkov, nebola podkladom zmluva strán sporu. Súd dohodu strán sporu v Zmluve o nájme bytu z 10.7.2014, podľa ktorej náklady za teplo mali byť vypočítané pomerom vykurovaného priestoru bytu, k celkovému priestoru školskej budovy, považuje za platný právny úkon. Žalovaný, ktorý nie je koncovým odberateľom v zmysle , preto nebol povinný rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania z vyhlášky č. , resp. od 1.1.2017 podľa pravidiel rozpočítavania z vyhlášky č. , ktorá povinnosť s poukazom na zaťažovala len koncového odberateľa, resp. osobu vykonávajúcu činnosť podľa citovaného zákona. Poznamenal, že , v znení účinnom do 30.12.2016 predpokladala v neuplatnenie rozpočítavania množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 5 citovanej vyhlášky. V prípade dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa . Súd opätovne dospel k záveru, že pokiaľ strany sporu zhodne tvrdili, že žalobkyňa zaplatila úhrnom za dodávku tepla v žalovanom období sumu 5.416,02 eura na základe vyúčtovaní nákladov vyhotovených žalovaným podľa rozdielu stavov na meradle tepla, pričom podľa výpočtu súdu z celkových nákladov žalovaného za dodávku tepla na kúrenie pripadá na náklady žalobkyne za dodávku tepla na kúrenie úhrnom suma vo výške 2.016,26 eura s DPH, a to podľa pomeru vykurovaného priestoru bytu uvedeného v zmluve k celkovému priestoru školskej budovy vypočítaného znalkyňou Trubačovou. Žalobkyňa preto na nákladoch zaplatila žalovanému o 3.399,76 eura viac, bez právneho dôvodu a tieto vyúčtovanie náklady sa stali bezdôvodným obohatením žalovaného v okamihu ich úhrady, a to v rozsahu prevyšujúcom náklady vypočítané z celkových nákladov žalovaného podľa pomeru vykurovaného priestoru bytu uvedeného v zmluve k celkovému priestoru školskej budovy. Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, pričom vychádzal z ust. 100 ods. 1 a , a dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Keďže žalovaný riadne a včas svoj dlh neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto ho zaviazal aj na 5% úrok z omeškania od 9.6.2018, teda od uplynutia lehoty, určenej vo výzve žalobkyne z 23.5.2018. O náhrade trov konania rozhodol podľa , a úspech žalobkyne považoval za plný úspech, keďže v danom prípade sa vychádzalo zo znaleckého posudku, z ktorej jej súd priznal sumu 3.399,76 eura, tak jej súd priznal aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% a s poukazom na rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný žalovaný a tak mu súd priznal 100% náhradu trov odvolacieho konania.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci ( a ). S tvrdením súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesúhlasí, pretože žalobkyni oznámil zmenu spôsobu vyúčtovania a má za to, že sa naňho vzťahuje o tepelnej energetike a jeho vykonávacie predpisy, vyhláška č. 240/216 Z.z. a predtým , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla, dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla, pretože pravidlá pri rozpočítavaní množstva tepla a dodaného tepla na prípravu TÚV v objekte rozpočítavania stanovené vyhláškou sú záväzné, a nemožno ich upravovať dohodou alebo rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania. Vlastníkmi schválené odchylné pravidlá rozpočítavania sú od 1.1.2017, neplatné. Žalovaný od 1.1.2017 postupoval v súlade s ustanovením podľa vyhlášky č. . Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaný nie je koncovým odberateľom v zmysle , preto nebol povinný rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania z vyhlášky č. , resp. od 1.1.2017 podľa vyhlášky č. . Tiež

nesúhlasí, že by získal bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný poskytol služby žalobkyni na základe platnej nájomnej zmluvy zo dňa 10.7.2014, ktoré vyúčtoval, čiže žalobkyni skutočne boli poskytnuté služby v zaplatenom rozsahu a uvedené služby aj využila v plnom rozsahu.

3.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že rozsudok považuje za vecne a právne správny a súd prvej inštancie rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Poukázala v prvom rade, že na zmenu uzatvorenej nájomnej zmluvy je potrebný vzájomný súhlas všetkých zmluvných strán, pričom v danom prípade neprišlo k žiadnej dohode o zmene spôsobu vyúčtovania nákladov za teplo v predmetnom služobnom byte a súd prvej inštancie sa s tvrdením žalovaného riadne a správne vysporiadal v bode 35 strana 15 odôvodnenia rozsudku. Žalovaný sa v odvolaní odvoláva na aplikáciu o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisoch. K uvedenému názoru sa už vyjadrovala vyjadrením zo dňa 10.1.2020 a zo dňa 24.4.2019, na ktorú argumentáciu už len poukazuje. Je zrejmé, že k zmene nájomnej zmluvy, týkajúcej sa vyúčtovania nákladov za teplo neprišlo, a preto má za to, že je dostatočne odôvodnený právny záver, že na žalovaného sa o tepelnej energetike a jeho vykonávacie predpisy nevzťahuje. V závere uviedla, že žalovaný opomína skutočnosť, že služby vyúčtoval nesprávne v rozpore s platnou nájomnou zmluvou a teda na strane žalovaného prišlo k bezdôvodnému obohateniu, na ktoré súd prvej inštancie reagoval v odôvodnení rozsudku v bodoch 37. 38. a 39., na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

4.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania a opätovne žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá opätovne navrhla, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ako vecne správny potvrdil.

5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) odmietnutím odvolania a pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval nižšie citované zákonné ustanovenia.

6.Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podaniach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

7.Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis.

8.Podľa , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

9.Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10.Podľa , , podanie je úkon určený súdu, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia.

11.Podľa , : (1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 12.Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.

13.Podľa § 2 ods. 3 zákon o e-Governmente, ak id o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviská, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a § 18 a ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, § 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak. 14.Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykonáva autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov, reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený. 15.Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente, obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj identifikátor osoby. 16.Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobne povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podania je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa . 17.Podľa l ods. 3 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku, aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom: to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania. 18.Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odvolací súd zisťoval, či podanie žalovaného, označené ako odvolanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného elektronického podania - odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie - v súlade s , ako aj so zákonom o e-Governmente. Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane elektronického súdneho spisu, odvolací súd konštatoval, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie sú splnené. Žalovaný totiž nepodpísal ani len formulárové elektronické podania, v ktorom oznamoval súdu, že zasiela podanie, ani samotné odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia, ktorý je súčasťou prílohy tohto formulára a táto zostala taktiež elektronicky nepodpísaná. 19.Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci, ktorým je aj odvolanie, je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej uskutočneného

v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu tej osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a mala ho aj podpísať. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis (ďalej aj „KEP“) alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení splnenia zákonnej podmienky v prípade elektronickej podoby odvolania je rozhodujúce či ide o podpis s kvalifikovaným elektronickým podpisom, a ktorej osobe taký podpis použitý na autorizáciu podaného odvolania patrí. 20.V danom prípade je zrejmé, že elektronicky podané formulárové odvolanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ani obsah odvolania s odvolacím petitom, napriek tomu, že podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovou náležitosťou elektronického formulára pre elektronické podania sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu, ustanovené osobitnými predpismi, a to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu. 21.Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte pdf, pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje KEP žalovaného. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v ustanovení , i s prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania žalobcu, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania, a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom na odvolaní žalovaného KEP, musí byť ním realizovaný v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní, s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho absencie z ust. . 22.Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -41 zo dňa 03.02.2022, ktorý v obdobnej veci rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky (strany sporu, ktorá odvolanie v spore nepodala, v tom prípade žalobcu) na súdnu ochranu podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní odvolacieho súdu, ktoré rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd SR poukázal na zákonné ustanovenia, aké sú uvedené vyššie aj v tomto rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, s tým, že podľa je lehota na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna, a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené a ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič , 1. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2017, s. 446). Forma, akou sa musí sporová strana /účastník konania obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho súd začal za také považovať, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie, alebo ho dodatočne doručí v 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania. V danej veci nebolo podstatné, či všeobecné súdy vedeli alebo nevedeli, kto a v akej veci podanie robí, alebo či sprievodný list bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podstatné je, že podané odvolanie malo byť posúdené výlučne vo vzťahu k nenaplneniu zákonom predpokladanej formy podania podľa , ktorá vyžaduje autorizáciu podľa zákona o e- Governmente. Aj z ustanovenia druhej vety zákona o e-Governmente vyplýva, že oprávnením orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov je aj odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia zákona o e-Governmente. Ak absentuje platná autorizácia podľa zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca toto ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebol len chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ elektronické formulárové podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov

nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, či v danej veci nekonať alebo konanie zastaviť. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto ním prejednávanej veci konštatoval, že príslušný krajský súd svojím postupom nerešpektoval ustanovenia a ani zákona o e-Governmente, keď napadnutým uznesením na základe nepodpísaného odvolania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý už bol fakticky právoplatný (keďže na odvolanie sa nemalo prihliadať). 23.S ohľadom na uvedené, odvolaciemu súdu neprihliadajúc na odvolanie v pdf formáte bez autorizácie podpisu konajúceho žalovaného, nezostalo iné, než pre vady odvolania podľa odmietnuť odvolanie žalovaného, podané elektronickým formulárom, bez jeho zdôvodnenia, ktoré taktiež nebolo podpísané so súčasným doplnením v podaní, v nepodpísanej prílohe, keď navyše zákon o e- Governmente vylučuje obsahovú náležitosť podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu. 24.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. , v spojení s ust. , pričom uvádza, že vo všeobecnosti, ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa , t. j. aj v prípade, ak odvolanie nemá náležitosti podľa , pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní a vo vzťahu k ust. . Nárok na náhradu trov konania v takom prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, preto v danom prípade úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, keďže v tomto prípade bola vo veci plne úspešná.

25.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).