Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/126/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., t.č. bytom D. ul. č. XX, XXX XX D., vedenej pod sp. zn. EX 34688/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.333,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -37 zo dňa 23.12.2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2010-1781 zo dňa 13.04.2011. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa 29.09.2003 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou. V predmetnom prípade spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné dojednania majúce povahu všeobecných obchodných podmienok. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka (bod 4.9.1. zmluvných dojednaní) súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok, alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený a zmluvné dojednania- Úverové zmluvné podmienky dodávateľa boli vopred pripravené, opakovane používané. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. S poukazom na uvedené preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere

poukázal na rozhodnutie ASTURCOM s tým, že súdy podľa neho často vychádzajú z nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nie je možné konštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice Rady č. 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q), ktorá hodnotí, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku. Z originálu tohto ustanovenia je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené preto nemožno zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu potom podľa oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere odvolania tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002 Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2010-1781 zo dňa 13.04.2011. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XXXXXX uzavretej dňa 29.09.2003 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Zmluvné strany si vo všeobecných obchodných podmienkach dohodli riešenie sporov- rozhodcovskú doložku.

Podľa čl. IV. bod 4.9.1. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., banka (Tatra banka, a.s.) a klient (povinný) sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave, a to podľa Štatútu a rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

Podľa bodu 4.9.2 klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1 do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodný podmienok alebo 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu z bankou.

Podľa bodu 4.9.3., bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1., sa banka a klient dohodli, že banka je oprávnená vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej republike. V takomto prípade sa banka a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu.

V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Podľa § 23a zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 879f ods. 3/ Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.%209.2015'> uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.%209.2015'> a 54 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252354'&ucin-k-dni='30.%209.2015'> tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252355'&ucin-k-dni='30.%209.2015'>, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252357'&ucin- k-dni='30.%209.2015'> tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879f ods. 4/ Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30. %209.2015'>, 54 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252354'&ucin-k-dni='30.%209.2015'> a 57 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252357'&ucin-k-dni='30.%209.2015'> tohto zákona podľa odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523879f'&ucin-k-dni='30.%209.2015'>, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523879f'&ucin-k-dni='30. %209.2015'> daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252355'&ucin-k-dni='30.%209.2015'> tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523879f'&ucin-k- dni='30.%209.2015'>.

Režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú bol do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z .z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže ide o zmluvu uzavretú pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na ňu intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z., ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy existoval zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 účinného od 1. januára 2000, v znení platnom do 24. novembra 2004 do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, pričom tou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené je nesporné, že už v čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu oprávneného a povinného z prejednávanej veci (29.09.2003) muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú (a spotrebiteľskú). S poukazom na uvedené, odvolací súd predmetnú zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi zmluvy považoval podľa jej obsahu za spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedených dôvodov odvolací súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Jej neprijateľnosť spočíva v dohode zmluvných strán, ktoré sa dohodli, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvného vzťahu alebo s ním súvisia budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určil veriteľ. Je pritom zrejmé, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z takýchto zmlúv podáva v zásade len veriteľ zo záväzkového vzťahu, ktorý zakladá právomoc ním určeného rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok zo zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Spotrebiteľ si len ťažko mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení nesie, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Banka síce upravila možnosť pre spotrebiteľa, aby nesúhlasil s rozhodcovskou doložkou, pričom až písomné vyjadrenie takéhoto nesúhlasu by spôsobovalo nedojednanie rozhodcovskej doložky. Uvedenú úpravu nemožno považovať za naplnenie zákonných predpokladov o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke - rozhodcovskej doložke pričom nie je zrejmé, či klient-spotrebiteľ mal vôbec vedomosť o takejto možnosti. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Pokiaľ ide o argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora krajský súd ho nepovažoval za dôvodný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a len podporne poukázal na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.