Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15CoE-66-2015.pdf
PDF · 79.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/66/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, A. Z., o vymoženie 1.593,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17Er/287/2014-13 zo dňa 14.7.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 2 písm. e/, § 2, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z..
Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 27.7.2012, č.k. SR 03054/12.
Súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že: „Súd pri preskúmaní exekučného titulu zmenku neposudzoval ako takú, ale posudzoval správnosť rozhodcovského rozsudku z pohľadu záväznosti k plneniu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo odporujúcemu dobrým mravom, a to vo vzťahu ku všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru vrátane dohody o vyplnení zmenky a preto nieje dôvodná aplikácia z. č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Právo na zabezpečenie plnenia neúplnou zmenkou (blankozmenkou) si vymienil výlučne oprávnený ako veriteľ a nešlo o osobitné dojednanie účastníkmi zmluvy. Povinná ako dlžník a vystaviteľ zmenky si zhoršila svoje zmluvné postavenie, keď podpísala zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a takéto zhoršenie zmluvného postavenia povinnej ako spotrebiteľa je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že plnenie, ktoré požaduje oprávnený od povinnej, t. j. zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % p. a.) z dlžnej sumy trov mediačného konania 210,27 eur (t. j. plnenie vychádzajúce z ustanovení o výške úroku, ktoré súd považuje za neprijateľnú podmienku
zaväzujúcu povinnú ako spotrebiteľa na neprimerane vysokú kompenzáciu za nesplnenie záväzku) je plnením právom nedovoleným, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi. V prípade kapitalizovania takéhoto úroku ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným by výška úroku dosahovala sumu 404,27 eur, t. j. už teraz dosahuje 51 % poskytnutého úveru a každým dňom sa táto suma zvyšuje o 0,52 eur. V tomto smere judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutím sp. zn. 21Cdo/1484/2004 uviedol, že neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úroku, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dohody strán obvyklú, stanovenú predovšetkým s prihliadnutím k najnižším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Za v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku považoval súd i plnenie zaväzujúce povinnú na zaplatenie známeho príslušenstva vo výške 1.383,45 eur, keď exekučný titul je v tejto časti tiež nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, ako rozhodca dospel k takejto sume a z čoho pozostáva táto suma 1.383,45 eur, t. j. z akého konkrétneho príslušenstva, teda či zo zmluvnej pokuty, zmenkového úroku, ktorý súd nepriznal, zákonného úroku alebo iného príslušenstva. Rovnako za v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku považoval súd i plnenie zaväzujúce povinnú na zaplatenie trov mediačného konania, keď exekučný titul je v tejto časti nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, ako rozhodca dospel k sume 210,27 eur a zároveň súd má za to, že je neprimerané vyžadovať od povinnej povinné riešenie sporu mimosúdne mediáciou so široko koncipovaným zavinením pri jeho zmarení. Keďže súd ustanovenia o trovách mediačného konania, považoval za neplatné a nepriznal ich, nepriznal ani uplatňovaný zákonný úrok 6 % z ich sumy 210,27 eur od 13.01.2012 do zaplatenia. Keďže celú pohľadávku tak ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom pozostávajúcu len zo sumy známeho príslušenstva, trov mediačného konania, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy trov mediačného konania a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy trov mediačného konania súd považoval za rozpornú so zákonom, s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, oprávnený nemal dôvod podávať návrh na začatie rozhodcovského konania a neboli by ani vznikli trovy rozhodcovského konania a preto aj v tejto časti je exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie v rozpore so zákonom. Na doplnenie súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, a to najmä čo sa týka priznania uplatneného zmenkového úroku, nakoľko rozhodca ustanovený zo zoznamu rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu neuvádza, na základe akých zmluvných dojednaní priznal úrok vo výške niekoľkonásobne presahujúcej či už zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, či úroky uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.“
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne.
V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.
Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
Dôvodov zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdom prvého stupňa bol ten, že súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinná je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že dohoda o vyplnení zmenky, koncipovaná v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.
Dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa.
Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju odmietnuť.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý má predstavovať exekučný titul v danej veci, bolo rozhodcovským súdom odôvodnené výlučne ako plnenie vyplývajúce zo zmenky vystavenej povinnou, ktorá bola neskôr vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, odvolací súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom rozhodcovský súd nárok na podklade takejto zmenky priznal, ide o plnenie priznané v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.
Keďže predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, a je teda v rozpore s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia je vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.