Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/446/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XX, O., zastúpenej advokátom: JUDr. Jindřich Stoszek, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, proti odporcovi: W. S., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XX, O., adresa na doručovanie: B. XX, O., zastúpenému advokátkou: JUDr. Alexandra Karlíková, so sídlom Blatnícka 3, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 20. mája 2015, č.k. -34, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . Odporcovi náhradu trov predbežného opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením nariadil súd prvého stupňa predbežné opatrenie; ktorým odporcovi zakázal približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov s výnimkou procesných úkonov účastníkov konania v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od jej obydlia a miest, kde vykonáva prácu, a tiež vstupovať do spoločných priestorov bytového domu J. XX B. O., W.. Č.. XXXX G.Z. na J. Č.. XXXX pre S.. Ú.. V. a do bytu č. XX na X V.. bytového domu J. XX B. O., súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. V., a to po dobu 3 mesiacov; navrhovateľke zároveň uložil povinnosť podať do 30 dní od doručenia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej. S poukazom na ustanovenia , ,, , , dospel k záveru, že v danej veci boli splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. , a , nakoľko navrhovateľka "nateraz" osvedčila, že odporca sa voči nej správa agresívne, fyzicky ju napáda a psychicky týra, čo mal preukázané trestnými oznámeniami navrhovateľky na odporcu zo dňa 23.11.2014 a 16.11.2012, ako aj predloženými lekárskymi správami zo dňa 23.11.2014 a zo dňa 19.11.2012, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka v dôsledku fyzických útokov odporcu vyhľadala lekársku pomoc, a tiež z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti od 19.11.2012, v ktorom sa ako dôvod práceneschopnosti uvádza "úraz 2 zavinený inou osobou". Na základe uvedeného sa stotožnil so skutkovým dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom zdôraznil, že spoločnosť má chrániť predovšetkým zdravie a život svojich členov, ktoré je potrebné uprednostniť pred ochranou vlastníckeho práva. Poukázal na to, že odporca je; predovšetkým na základe podaného trestného oznámenia navrhovateľky; dôvodne podozrivý z násilia voči nej ako blízkej osobe - jeho matke, s ktorou zdieľa, resp. má ako podielový spoluvlastník predmetného bytu možnosť zdieľať, spoločnú domácnosť, i keď je zároveň výlučným vlastníkom bytu na B. T.. Č.. XX B. O.. Zároveň konštatoval, že z predložených listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, do akej miery je konanie odporcu voči navrhovateľke násilné a úmyselné s cieľom ju poškodiť a či "nejde o takpovediac prehnané obavy navrhovateľky, ktorej konanie by bolo možné v niektorých situáciách považovať za provokáciu odporcu a neochotu k problémom svojho syna pristupovať rozumne a prispievať tak k spokojnému vzájomného spolunažívaniu", avšak objasnenie tejto spornej skutočnosti podľa jeho názoru presahuje dokazovanie v rámci rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia a bude tak predmetom trestného konania, prípadne konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva, či konania o ochranu osobnosti. Zdôraznil, že hoci fyzické násilie odporcu nebolo preukázané, obavu navrhovateľky o svoje zdravie a život mal osvedčenú podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto predbežné opatrenie nariadil najmä z preventívnych dôvodov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý, keď sa nestotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, nakoľko navrhovateľka v konaní neosvedčila bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by umožňovala nariadenie predbežného opatrenia. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z ničím nepodložených tvrdení navrhovateľky a neprimerane ho obmedzuje vo výkone jeho vlastníckych práv k bytu na J. T.. Č.. XX B. O., keď mu znemožňuje vyzdvihnúť si z bytu osobné veci, pričom aj výbavičku pre dcéru, narodenú dňa 28.05.2015, sa mu podarilo z bytu zobrať až po opakovaných žiadostiach a za asistencie polície. Poprel tiež pravdivosť tvrdenia navrhovateľky, že by ju dňa 31.01.2015 fyzicky napadol a zmocnil sa násilím jej nákupu a vecí, ktoré mala v motorovom vozidle I. M.. V tejto súvislosti uviedol, že hoci je lízingovým nájomcom predmetného vozidla, prenechal ho do užívania navrhovateľke a uhrádzal za vozidlo lízingové splátky, nemal vedomosť, kde sa vozidlo nachádza, a preto ju v uvedený deň žiadal o vrátenie vozidla a vzal jej kľúče od vozidla, čo následne navrhovateľka oznámila na polícií. Za nepravdivé označil taktiež jej tvrdenie, že by jej nedovolil vrátiť sa do bytu na J. T.. Č.. XX B. O., nakoľko na základe informácii od jej právneho zástupcu sa do predmetného bytu opäť nasťahovala, naviac vymenila zámky, znemožnila mu vstup do bytu a podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zdôraznil, že navrhovateľka sa svojim konaním snaží; z neznámych dôvodov; znepríjemniť mu život a nie je ochotná prispieť k pokojnému spolunažívaniu vzhľadom na ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu, v dôsledku čoho má záujem na jeho zrušení a vyporiadaní, o ktorom v súčasnosti komunikujú ich právni zástupcovia. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľka v konaní zamlčala, že byt na B. T. B. O., ktorý 3 nadobudol vo vlastníctva, po ich vzájomnej dohode a s jej súhlasom kupoval pre ňu. Zdôraznil, že z trestných oznámení navrhovateľky nevyplýva, akým spôsobom ju mal psychicky týrať, pričom obdobne sa navrhovateľka správala aj k jeho otcovi a vzťahy má narušené aj s jeho sestrou, ktorá skutočnosť svedčí o tom, že navrhovateľka; ktorá je už niekoľko rokov psychiatricky liečená a zapíja lieky alkoholom; nie je schopná životné situácie riešiť zmierlivo, ale iba opakovaným podávaním trestných oznámení. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že podávanie trestných oznámení je v súlade so zákonom a prostredníctvom nich iba uplatňuje svoje základné ľudské práva. Zdôraznila, že pokiaľ ide o motorové vozidlo I. M., za vozidlo uhradila posledné dve splátky lízingu, avšak vrátili sa jej späť, pričom toto vozidlo jej odporca odobral násilím bez toho, aby ju pred tým riadne vyzval na jeho dobrovoľné vrátenie. Uviedla, že jej závažné zdravotné psychické problémy sú spôsobené jej narušenými vzťahmi s odporcom, pričom rozpory medzi nimi súvisia najmä s tým, že na jeho návrh súhlasila so zaťažením bytu na J. T.. B. O. v ich spoluvlastníctve s tým, že jej zabezpečí bývanie v jednoizbovom byte na B. T.., avšak následne jej odmietol tento byt previesť do vlastníctva. Uviedla tiež, že pokiaľ odporca poukazuje na to, že zapíja lieky alkoholom, nie je to príčina jej správania, avšak iba dôsledok jeho správania, čo objektívne preukazujú predložené lekárske správy. Zdôraznila, že predbežné opatrenie nariadené napadnutým uznesením, je v záujme oboch účastníkov konania, keďže sa ním zabráni ich kontaktom a tak aj potenciálnemu konfliktu, ktorého následky by mohli neskôr ľutovať a pomôže "prečkať" obdobie do predaja bytu na J. T.. B. O., z ktorého výťažku si zabezpečí bývanie a môžu sa zlepšiť aj ich narušené vzťahy. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.

Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má 4 poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie predbežného opatrenia podľa citovaného ustanovenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu predbežného opatrenia podľa , ktorým je možné

5 účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu predbežného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život a pod. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia podľa sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto predbežného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe dočasnú ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. V tomto smere je potrebné vychádzať z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia, ktorého vykonanie bolo; podľa dôvodovej správy k , ktorým bolo toto predbežné opatrenie zavedené do ; jediným dôvodom prijatia novej právnej úpravy v účinnosťou od 01. mája 2015. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka; pred podaním návrhu vo veci samej, ktorým sa mieni domáhať, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa kontaktu s ňou, psychického nátlaku na jej osobu, ako aj povinnosť umožniť jej ničím nerušené užívanie bytu na J. T.. XX B. O. a ospravedlniť sa jej; domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi zakázal približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od jej obydlia a miest, kde vykonáva prácu, a taktiež mu zakázal vstupovať do spoločných priestorov bytového domu J. XX B. O. U. P. O. Č.. XX na X V. tohto bytového domu. Splnenie predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odvodzuje od tvrdenia, že odporca ju fyzicky napadol a od decembra 2014 ju psychicky týra, čo preukazuje predloženými trestnými oznámeniami a lekárskymi správami. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal splnením predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. a , avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania do skončenia konania vo veci samej, resp. na dobu troch mesiacov, a preto, keď napadnutým uznesením návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, rozhodol vecne nesprávne. 6 Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľkou nemožno pre účely predbežného opatrenia odporcu považovať za osobu dôvodne podozrivú z fyzického a psychického násilia voči navrhovateľke (, ), keď ňou predložené trestné oznámenia na odporcu ani lekárske správy zo dňa 06.01.2015, 27.01.2015, 08.04.2015; v ktorých ošetrujúca lekárka objektívne u navrhovateľky konštatovala depresiu, reaktívne prehĺbenú po konflikte a slovnej hádke so synom, s pretrvávajúcou problematikou narušených vzťahov so synom a predpísala jej medikamentóznu liečbu - Neurol a Escitil; a potvrdenie o práceneschopnosti zo dňa 02.06.2014, dostatočne neosvedčujú, že by zo strany odporcu voči navrhovateľke išlo o (jednostranné) správanie spĺňajúce vyššie popísané znaky fyzického alebo psychického násilia, príp. aspoň dôvodné podozrenie z takéhoto jeho správania, ktoré je nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia podľa citovaných ustanovení. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, naopak vyplýva, že medzi účastníkmi od konca roku 2014 dochádza k vzájomným nezhodám v súvislosti s riešením ich bytovej otázky, ktoré sú z pohľadu navrhovateľky vnímané mimoriadne citlivo a ktoré viedli k vážnemu narušeniu ich vzájomných vzťahov, čo síce mohlo výrazne prispieť k zhoršeniu jej zdravotného stavu (periodická depresívna porucha /Dg F33/ a adaptačná porucha, porucha prispôsobenia /Dg F 432/), avšak nemožno to považovať za jeho hlavnú príčinu, keď z lekárskej správy zo dňa 06.01.2015, potvrdenia o PN zo dňa 02.06.2014 i obsahu jej trestného oznámenia zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že navrhovateľka psychiatrickými ochoreniami trpela už v minulosti. Sama navrhovateľka pritom vo vyjadrení k odvolaniu odporcu označila danú situáciu za ich vzájomné rozpory a narušenie vzťahov, ktoré súvisí najmä s riešením ich bytovej otázky, po ktorej vyriešení vidí možnosť urovnania sporov. Predložené listiny však neosvedčujú ani tú skutočnosť, že by odporca navrhovateľku svojím konaním, najmä však približovaním sa, ohrozoval; či mohol ohrozovať; na živote alebo telesnom, prípadne duševnom zdraví, čomu by bolo nevyhnutné; v záujme ochrany navrhovateľky; zabrániť nariadením predbežného opatrenia. Za daného stavu preto, keď udalosti, ku ktorým došlo medzi účastníkmi konania, je potrebné po ich vyhodnotení na základe vyššie popísaných znakov fyzického a psychického násilia považovať za vzájomný konflikt účastníkov vyplývajúci z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov súvisiaceho s riešením ich bytovej otázky, nie však za fyzické alebo psychické násilie odporcu voči navrhovateľke, predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa a neboli naplnené. Na základe uvedených dôvodov, keď navrhovateľka v konaní neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. v spojení s a , odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa , zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

7 O trovách predbežného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , avšak úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keď ich náhradu priznať nežiadal, teda neuplatnil riadnym návrhom podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.