Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-245-2015.pdf
PDF · 68.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/245/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľa: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, proti odporcom: 1. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, 2. Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í prispievať na výživu navrhovateľa sumou 27,13 eur mesačne vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom podania návrhu.
Dlžné výživné za obdobie 25.06.2015 do 31.07.2015 odporcom v 1.a 2.rade n e v z n i k l o.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia výživného od odporcov v 1. a 2. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že ukončil štúdium na Gymnáziu vo Vranove nad Topľou maturitnou skúškou dňa 21.05.2015 a bude pokračovať v štúdiu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde obdržal rozhodnutie o prijatí na štúdium. Jeho rodičia sú odporcovia. Pochádza zo 6 detí, pričom staršia sestra je študentkou 2.ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach a mladšia sestra je študentkou 2.ročníka Obchodnej akadémie vo Vranove nad Topľou. Rodičia sú zamestnaní a financujú ho podľa svojich možností a schopností. Nástupom do školy mu vznikli náklady na ubytovanie, stravovanie, cestovanie, veci osobnej potreby, ale predovšetkým nákup študijného materiálu. Príjmy a výdavky jeho rodičov im neumožňujú, aby ho mohli ďalej bez problémov financovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o denné štúdium, ktoré je náročné na rozsah učiva, vyžaduje si plné sústredenie a preto nebude v jeho silách zarábať si na štúdium počas školského roka.
Odporcovia v 1. a 2. rade s podaným návrhom súhlasili.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 154 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd v danom prípade za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný a je potrebné určiť výživné zo strany odporcov v 1. a 2. rade na navrhovateľa tak, ako to uviedol súd vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Keďže bol rozsudok vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania, súd podľa § 157 ods. 3 O.s.p. v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď súd návrhu vyhovel, no náhradu trov konania nežiadal a odporcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko po jeho vyhlásení sa všetci účastníci vzdali práva odvolania proti všetkým jeho výrokom udávajúc, že sú s vyhláseným rozsudkom spokojní, ktorú skutočnosť potvrdili svojimi podpismi.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.