Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obž. I.. I. T. pre zločin porušovania domovej slobody podľa , , , a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 23. júla 2015 takto

rozhodol:

Obžalovaný

I.. I. T., nar. XX.X.XXXX v Smoleniciach, trvale bytom A., U. W. XXXX/X, na slobode,

uznáva sa vinný, že

dňa 09.06.2014 v čase od 10.50 h do 10.53 h v Jablonici bez súhlasu vlastníkov a užívateľov rodinného domu č. XXX vošiel cez nízku neuzamknutú bránku na vstupný dvor, oboma rukami sa zavesil na riadne uzamknutú dvojkrídlovú plechovú bránu nachádzajúcu sa vo dvore rodinného domu č. XXX, ktorého vlastníkmi sú U. F., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom ako bol zavesený na bráne, tak sa bývalej svokre Ľ. F.B. vyhrážal slovami: „Ty stará piča, suka, zabijem ťa!“, preto sa Ľ. F. zo strachu uzamkla vo vnútri domu. Následne I.. I. T.Ý. zliezol z brány a túto vykopol, prešiel k zadným uzamknutým vstupným dverám rodinného domu, do ktorých začal kopať a búchať, potom sa presunul cez plechovú bránu pred rodinný dom na vstupný dvor, kde pravou rukou za použitia sily najskôr na jednom z okien rozbil sklenenú výplň a potom taktiež pravou rukou za použitia sily poškodil na vedľajšom okne vonkajšiu plastovú žalúziu, pričom takéto agresívne správanie a vyhrážanie sa obvineného I.. I. T. sa neustále opakuje a stupňuje, preto Ľ. F. v strachu o život zavolala na tiesňovú linku 158. Poškodením brány, okna a žalúzie spôsobil U. F., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T. XXX, škodu vo výške 58 €,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchal

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje

podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. a/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa ukladá probačný dohľad počas skúšobnej doby v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. ukladá sa povinnosť nepriblížiť sa k poškodeným U. F., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. č. XXX, na vzdialenosť kratšiu ako 5 /päť/ metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených počas skúšobnej doby probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obvinený, ktorému bol uložený probačný dohľad povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. U. XXX/XX/XXXX zo dňa 11.2.2015 prejednal súd trestnú vec proti obž. I.. I. T. pre zločin porušovania domovej slobody podľa , , , a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , .

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného, vypočul svedkov - poškodených Ľ. F. a U. F., ďalej vypočul svedkov U. F. ml., J. Q., J. Q. a Mgr. J. D., vykonal konfrontáciu svedkyne poškodenej Ľ.E. F. a obžalovaného, a tiež konfrontáciu svedka poškodeného U. F. st., U. F. ml. a aj svedkyne J. Q. s obžalovaným, prečítal znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného a vypočul znalkyňu MUDr. R. L., prehral zvukový záznam zo systému ReDat, prečítal a oboznámil listinné dôkazy, náčrtok a fotodokumentáciu miesta činu, odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správy o povesti obžalovaného, a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol, že v čase od 10.50 hod. a 25 sek. do 10.51 hod. a 50 sek. bol v Jablonici pred rodinným domom, ktorého vlastníkmi sú Ľ. a U. F., jeho bývalí svokrovci. Obžalovaný bol presvedčený, že sa v dome nachádza jeho syn, ohľadom ktorého v tom čase prebiehalo konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Obžalovaný sa pokúšal zazvoniť na pootvorenú bránku, asi pol metra vysokú, vedúcu na vstupný dvor domu. Následne vošiel do vstupného dvora a videl, že sa tam nachádzajú cudzí ľudia nepatriaci k rodine F.B., konkrétne videl pani Q. a tiež J. Q., ktorého vtedy poznal len z videnia. Zo vstupného dvora ďalej viedla vysoká plechová brána, ktorá bola zatvorená, či aj uzamknutá, to obžalovaný nevedel. Obžalovaný sa pokúšal vyskočiť pred tú bránu, aby videl, čo je za ňou vo dvore, no bola privysoká. Z diaľky sa preto rozbehol, vyskočil na bránu a chytil sa jej vrchnej časti za tu navarené ostnáče, a pozeral do dvora. Dvor bol až na psa prázdny, len asi na sekundu zazrel pani F., ako sa mihla pri vstupných sklených dverách a pripadalo mu, akoby niekoho strčila dovnútra. Ako obžalovaný visel na tej bráne, tak hlasno zakričal „kde schovávaš môjho chlapca“, a bol tam ešte jeden nevhodný výraz ako dôsledok narušených vzťahov medzi obžalovaným a rodinou F.. Brána, na ktorej obžalovaný visel, sa pod jeho váhou mierne pootvorila, na čo hneď zaútočil pes a obžalovaný zoskočil z brány a snažil sa ju zavrieť, bál sa, že by mu pes mohol pohrýzť ruku. Do toho

druhého dvora potom obžalovaný už vôbec nevošiel a vracal sa naspäť von, prišiel k prvému oknu a počul, ako pani F. volá políciu. Na to obžalovaný povedal, že nič iné neviete robiť, len volať políciu a zmrzačovať mi chlapca, a mierne dlaňou buchol na prvú žalúziu, ktorá bola spustená dole. Potom išiel spätne okolo druhého okna vo vstupnom dvore, kde už obžalovaný naschvál buchol do okna a poškodil na ňom žalúziu, okno sa pritom nerozbilo. Potom obžalovaný pokračoval von a počul, ako sa začala zdvíhať žalúzia na prvom okne a okno sa začalo otvárať, obžalovaný si myslel, že je to pani F., ale bol to U. F. ml. Obžalovaný pristúpil k oknu a najmenej 20x sa opýtal, kde je jeho chlapec. Počas tohto zacítil tupý náraz do chrbta, ktorý ho odsotil a on sa ľavou rukou chytil jedného rámu okna a druhou dlaňou priamo okna, na ktoré fakticky spadol, a vtedy sa od rozbitého skla poranil na tepne pravej ruky. Obžalovaný nevidel, kto a čím ho sotil, zacítil len tupý predmet. Dostal sa do šoku, videl na okne množstvo svojej krvi, musel si chytiť tepnu a utekať z dvora von hľadať pomoc. Nikto ho v tom momente nezaujímal, ani svedkovia, ľavou rukou riadil auto a pridržiaval si tepnu, našťastie len škrabnutú a nie úplne prerezanú. Obžalovaný uviedol, že si nie je vedomý ničoho z toho, čo sa mu kladie za vinu, teda že by porušil domovú slobodu poškodených, on do domu F. nešiel bezdôvodne, ale sa domnieval, že sa tam nachádza jeho syn, ktorého zbavili svojprávnosti, s čím sa obžalovaný nemôže zmieriť. Do roku 2008 obžalovaný s F. žiadne spory nemal, potom sa však rozviedol s ich dcérou, ktorá sa presťahovala do Senice a nechcela mu maloletého syna dávať, huckala ho proti nemu a robila to na ťažko chorom dieťati. Podľa obžalovaného nie je pravdou, že by sa poškodenej F. vyhrážal slovami ty stará piča, kurva, suka, zabijem ťa, musel by byť dement, keby povedal, že zabijem ťa. F. sa vo svojom dome nikdy necítili ohrození, oni vždy hneď volajú políciu. Obžalovaný nebol pri zadných uzamknutých vchodových dverách rodinného domu, lebo tam bol pes, ktorého sa bál. Nedovolil by si kopať a búchať do dverí, akurát rozbil sklenenú výplň tak, ako už uviedol. Nebolo to však úmyselné, úmyselne len buchol na žalúziu druhého okna. Čo sa týka búchania a kopania do brány, to nie je pravda, museli by sa tam nájsť nejaké stopy. Pokiaľ ide o poškodený zámok, tak dva dni pred týmto skutkom mali F. vo dvore zlodeja, ktorý tam vnikol tak, že vyvalil bránu, a to bol ten poškodený zámok.

Svedkyňa poškodená Ľ. F. k veci uviedla, že bolo asi pred jedenástou hodinou do obeda, kedy išla do záhrady a počula strašný buchot, treskot a štekot psa priviazaného z kríža na vodítku vnútorného dvora. Svedkyňa hneď usúdila, že je to obžalovaný, bol v amoku a vykrikoval ty stará piča, suka, zabijem ťa. Svedkyňa uviedla, že pri dvore majú jednu veľkú plechovú bránu, ktorá sa nachádza za malou nízkou bránou, ktorá ohraničuje ich súkromný pozemok od verejného priestranstva. Kým svedkyňa dobehla k veľkej bráne, na ktorej majú zvrchu navarený roksor s presahom dovnútra 20 cm tak, aby pes nevyskočil, videla obžalovaného, ako čupel navrchu železnej brány a pripravoval sa na skok. nikto iný v tom čase na dvore nebol. Vtedy vyšiel zozadu z domu manžel svedkyne, lebo počul rev a krik, a zakričal na svedkyňu, aby išla rýchlo dovnútra. Hneď potom zamkol dvere a aj za nimi nasledujúce látkové dvere a už počuli buchot, treskot, ako do nich obžalovaný kopal. Svedkyňa nevidela, ako obžalovaný vstúpil do zadného dvora, lebo boli zamknutí v dome, s manželom boli vo veľkom strese, svedkyňa sa bála a chytila mobil a vytočila 158. Kým telefonovala, obžalovaného už videla pod žalúziou prvého okna, a vtedy dobehol syn U. F. ml. a vytiahol žalúziu, aby ju obžalovaný nerozbil, a následne videla, ako obžalovaný pravou rukou praskol dvakrát do okna a potom sa pozrel na ruku, ktorá mu krvácala, spravil s rukou pohyb nadol a pokračoval ďalej, a praskol rukou do druhého okna, kde bola roleta spustená a túto poškodil. Na okne zostali krvavé stopy, bol to úder zavretou päsťou. Svedkyňa nevedela uviesť, ako dlho to trvalo, pričom následne prišla polícia, ktorú volala, bola stále v šoku a bosá. Polícia videla stopy na zadných dverách, išlo o biele prachové otlačky nôh po obuvi. Po príchode policajtov videla svedkyňa na schodoch susedu Q.. Svedkyňa mala veľký strach a bála sa o svoj život, obžalovaný nemal vstup povolený a nikto ho tam nevolal, syn obžalovaného vôbec v dome nebol. Pes bol v čase incidentu uviazaný na vodítku, ktoré malo asi 1,2 m a nemohol sa k veľkej bráne priblížiť, po chodníku sa dalo okolo neho prejsť. Malá bránka nebola zamknutá, druhá brána zamknutá bola a pred vstupom obžalovaného nebola poškodená, poškodila sa až tým, ako s ňou obžalovaný lomcoval, keď na ňu liezol, čo svedkyňa nevidela priamo, len počula kopanie a lomcovanie. Počas incidentu nikto, ani manžel a ani syn svedkyne z domu nevyšiel, báli sa a zostali za zamknutými dverami. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že mali predtým v dome zlodeja, je to nezmysel. Obžalovaný sa svedkyni škaredo, oplzlo vyhrážal, vrátane toho, že ju zabije. Svedkyňa z toho mala veľké obavy o svoj život a má ich dodnes, obžalovaného sa bojí.

Svedok poškodený U. F. k veci uviedol, že sa v čase incidentu nachádzal v dome, počul buchot na bránu a vyšiel von, obžalovaný bol už vylezený na vnútornej bráne vysokej 2,3 m, jednu nohu mal už na ich polovičke. Manželka svedka bola v záhrade, tak jej utekal naproti, báli sa o život, a preto sa rýchlo skryli v dome a zamkli oboje dvere. Obžalovaný nemal na ich pozemok povolený vstup, preto

manželka volala políciu a tým sa to začalo. Obžalovaný búchal na bránu a lomcoval ňou, až ju vykopol. Svedok ho videl vylezeného na tej bráne, a keď sa s manželkou schovali, tak počul buchot, že sa mu bránu podarilo vykopnúť a dostať sa až k zadným vchodovým dverám, na ktoré kopal, lebo boli tiež zamknuté. Samotné vykopnutie brány obžalovaným svedok nevidel, no brána bola zamknutá a jazýček z nej mohol vyskočiť len tak, že sa s ňou silou lomcovalo, a tak došlo k jej vylomeniu, brána predtým poškodená nebola. Syn, ktorý bol hore a počul búchanie, zišiel dole a vytiahol roletu na 1/3, to zrejme obžalovaného ešte viac nahnevalo, okno sa následne rozbilo a zostala tam krv, lebo sa obžalovaný zranil. Obžalovaný pokračoval k ďalšiemu oknu, tam buchol do rolety a rozbil dve lišty. Samotné vyhrážanie sa išlo takpovediac mimo svedka, bol celý v strese, registroval však nadávky a krik, a tiež hlas obžalovaného. Tvrdenie obžalovaného, že ho niekto zozadu sotil tupým predmetom, nie je pravdivé. V dome bol svedok, manželka a syn U., a nikto z nich počas incidentu z domu nevyšiel. Toto sa stále opakuje, že obžalovaný napáda poškodených, bolo to viackrát aj priestupkovo riešené. Manželka sa bojí ísť aj do Senice. Obžalovaný sa nevie ovládať a rieši veci takýmto spôsobom, bol akoby mimo, keď bol na tej bráne. Pes bol uviazaný 4 m od veľkej brány na dvore, ale vodítko až k bráne nesiahalo, pes sa nemohol k obžalovanému dostať a ani sa nedostal, bol uviazaný, mal náhubok a ozubenú reťaz okolo krku. Svedok uviedol, že videl, ako došlo k rozbitiu obloka, bol vtedy na chodbe, na treťom schodíku a videl, ako obžalovaný okno rozbil, lebo je na prízemí a roleta bola vytiahnutá do 1/3. Keď prišli policajti, vonku ani na ulici nebol nikto, a nie je pravdou, že by mali predtým v dome zlodeja.

Svedok U. F. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania. Uviedol, že domov prišiel asi o 10.30 hod., jeho rodičia boli vtedy vo dvore za železnou bránou, pričom prechádzali aj do domu. Svedok išiel dovnútra na poschodie do svojej izby, a následne asi o 10.50 hod. počul z dvora veľký krik. Podľa hlasu spoznal obžalovaného a ihneď zišiel na prízemie, kde našiel rodičov, ako zamykali zadné dvere domu. Povedali mu, že je tam obžalovaný, že sa snaží dostať dovnútra a chce im ublížiť, pričom rodičia svedka boli viditeľne rozrušení a vyľakaní. Svedok počul, ako niekto búcha a kope na železnú bránu vo dvore, na čo sa presunul na schodište a jasne videl, že ide o obžalovaného, ktorý sa vzápätí s krikom rozbehol oproti železnej bráne a jedenkrát do nej kopol nohou, v dôsledku čoho sa krídla brány otvorili. Obžalovaný prešiel cez bránu a asi o 10 sekúnd svedok začul, ako niekto búcha na zadné drevené dvere domu, pričom to musel byť obžalovaný, keďže nikto iný na dvore vtedy nebol. Po chvíli buchot ustal, a vtedy svedok opätovne zazrel obžalovaného, ako sa vrátil cez železnú bránu a postavil sa pred okno, za ktorým svedok stál, a najmenej dvakrát udrel do okna rukou. Nikto pritom obžalovaného do okna nesotil, ale ho tento svojím úderom rozbil sám. V tom čase boli svedkovi rodičia vnútri v dome v blízkosti svedka. Obžalovaný sa po úderoch do okna chytil za ruku, ktorú mal trochu krvavú, a svedok celkom vytiahol dovtedy len do polovice okna povytiahnutú roletu a zakričal na obžalovaného, že čo robí a nech s tým prestane. Obžalovaný sa spýtal na svojho syna, na čo mu svedok oznámil, že ten v dome nie je a nech im dá pokoj. Chvíľu ešte obžalovaný niečo kričal a následne odišiel preč. Okrem rozbitého okna zostala poškodená aj zatiahnutá plastová žalúzia na druhom okne nachádzajúcom sa na verande, a tiež veľká plechová brána, na ktorej bol vyhnutý uzamykací jazýček. Svedok súčasne potvrdil, že matka mu už viackrát povedala, že sa obžalovaného bojí, že jej ublíži.

K výpovedi z prípravného konania svedok U. F. ml. dodal, že obžalovaný bol vo dvore domu jeho rodičov, a to v prednom a aj v zadnom dvore a počul, ako kopal do zadných vchodových dverí domu, pričom do zadného dvora sa mohol dostať len cez veľkú vchodovú bránu, ktorá bola vykopnutá. Vykopnutie brány svedok priamo videl, urobil to obžalovaný tak, že sa rozbehol k tejto bráne a nohou ju vykopol, pričom pred incidentom bola brána v poriadku. Svedok počul, ako obžalovaný vykrikoval oplzlé nadávky, ale ani to nevnímal, lebo u obžalovaného to nebolo ojedinelé, vždy, keď k nim po rozvode s jeho sestrou prišiel, tak nadával. Svedok potvrdil, že jeho rodičia majú z obžalovaného strach, aj počas incidentu mali z neho strach a zamkli sa v dome. Na dvore sa v tom čase nikto okrem obžalovaného nenachádzal, manželka svedka bola vtedy doma na hornom konci s dcérou a svedok nechcel, aby sa do toho montovala. Rozbitie okna svedok videl na vlastné oči, rozbil ho obžalovaný, po druhom okne obžalovaný buchol päsťou a poškodil žalúziu. Nie je pravda, že by obžalovaného niekto sotil a spadol by na okno.

Svedkyňa J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania, kedy uviedla, že dňa 9.6.2014 prišla domov z práce asi okolo 11.00 hod. Pri vystupovaní z auta videla, ako vedľa dvora susedy F. zaparkovalo auto a vystúpil z neho obžalovaný. Svedkyňa išla do vnútra svojho domu a následne z domu videla, ako obžalovaný vyskakoval na druhú bránu vo dvore F. a stále pritom kričal a nadával na pani F., správal sa agresívne. Obžalovaný najskôr s bránou lomcoval, potom do nej kopal, až sa mu ju podarilo otvoriť. Brána bola určite zamknutá, lebo videla, že

sa obžalovanému nedala otvoriť. Obžalovaný vošiel dovnútra dvora, po chvíli sa však vrátil a búchal päsťami do okien domu, jedno z nich aj rozbil a na druhom buchol do vonkajšej žalúzie. Celý čas niečo kričal a následne z dvora odišiel, celé to netrvalo viac ako päť, desať minút. Svedkyňa nikoho iného okrem obžalovaného vo dvore nevidela, a ani z domu F. nikto nevyšiel.

K výpovedi z prípravného konania svedkyňa J. Q. dodala, že prišla na obed domov a videla obžalovaného, ako stojí pri dome F. a hneď išiel dovnútra, vošiel cez malú bránku na pozemok a potom prešiel k ďalšej bráne, vysokej cez dva metre, vyskakoval, búchal a kopal do nej, potom sa na ňu zavesil a rukami sa vytiahol hore, následne znovu zoskočil dole a potom ju nohou vykopol. Čo bolo za bránou už svedkyňa nevidela, počula len štekať psa a potom už len videla, ako obžalovaný odtiaľ vyšiel, rukou rozbil jedno okno a potom aj druhé, lebo videla, že buchol do tých okien a počula, že zarinčalo sklo. Prvé okno, ktoré rozbil, nemalo žalúziu spustenú celú, na druhom bola spustená žalúzia celá. Obžalovaný počas tohto incidentu kričal na adresu pani F., hnusne tam vykrikoval ty stará piča a podobne, no či aj slovo zabijem povedal, to si svedkyňa nevšimla. Svedkyňa potvrdila, že sa F. sťažujú, že si nevedia s obžalovaným rady, boja sa ho, svedkyňa sama videla, že bol takýto agresívny pri ich návšteve, nestalo sa to po prvý raz. Svedkyňa nevidela, že by v blízkosti domu poškodených bola ešte nejaká iná osoba okrem nej, a kto bol vnútri v dome, to nevedela. Všetko sledovala zo svojej obývačky z okna, odkiaľ k F. dobre vidí, nie však za železnú bránu. Keď ona išla domov, na ulici nikto nebol. Q. z videnia síce pozná, ale ho tam nevidela, okrem nej počas incidentu pred domom nikto nebol. Svedkyňa bola z toho, čo sa deje, v šoku, obžalovaný kričal a búchal do brány. Svedkyňa nevidela, že by mal obžalovaný nejakú zbraň, a takisto nevidela, že by obžalovaného niekto zozadu sotil alebo udrel, podľa nej pri obžalovanom v čase rozbitia okien nebol nikto. Pokiaľ ide o to, že by sa niekto pred predmetným incidentom pokúsil F. okradnúť, o tomto by svedkyňa vedela, pozná F. 30 rokov a boli by jej to povedali, o ničom takom však nevie.

Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania. Svedok uviedol, že sa dňa 9.6.2014 pohyboval na bicykli v obci Jablonica na ulici B., kde čakal na rohu na kamaráta. Svedok si všimol, ako obžalovaný autom prišiel pred rodinný dom F. a zastavil. Svedok sa tiež šiel otočiť na koniec ulice, okrem obžalovaného a susedy Q. si nikoho ďalšieho nevšimol. O problémoch obžalovaného s rodinou F. vedel, preto zastavil opodiaľ a sledoval, čo sa bude diať. Obžalovaný išiel k malej bránke rodinného domu, kde chvíľu stál a zdalo sa, že zvoní. Potom vošiel dovnútra a pri druhej, vysokej bráne začal vyskakovať, akoby chcel dnu vidieť, následne sa na bránu zavesil a vytiahol sa hore, aby videl za bránu. Asi tam niekoho zbadal, lebo začal kričať, kde má svojho chlapca, a následne sa brána pootvorila a obžalovaný zoskočil na zem a zostal stáť pred bránou. Bolo počuť štekot psa a obžalovaný akoby sa zľakol. Odchádzal od brány a pozeral do bočných okien so stiahnutými žalúziami, dlaňou do nich - do každej jedenkrát udrel. Na jednom z nich sa začala žalúzia zdvíhať a obžalovaný kričal, kam mu dali chlapca, nejaký mužský hlas mu na to čosi odpovedal. Potom sa otvorila veľká plechová brána a vybehol odtiaľ postarší pán, asi pán F., lebo nikto taký ďalší tam zrejme nebýva, ktorý nejakou rúčkou sotil obžalovaného zozadu do chrbta. Ten mal zdvihnuté obe ruky, ako nimi počas rozhovoru rozhadzoval, takže nimi do okna buchol. Okno sa asi rozbilo, lebo si svedok všimol, že obžalovanému tečie z jednej ruky krv. Po zhliadnutí tohto konfliktu odišiel svedok z miesta činu preč.

K výpovedi z prípravného konania svedok J. Q. ďalej dodal, že stál presne oproti domu F. a z domu Q. ho nebolo vidieť, lebo sú tam veľké tuje, a vlastne sa ani nechcel dať vidieť, aby nemal opletačky, sedel na bicykli a kryl sa v kríkoch, potom sa posúval ďalej, aby mal výhľad. Po dlhšom čase sa potom stretol s obžalovaným a pýtal sa ho na tento incident, a obžalovaný ho požiadal, či ho môže uviesť ako svedka. Svedok uviedol, že osoba, ktorá sotila obžalovaného v oblasti krížov do okna s nejakým neznámym predmetom, prišla spoza brány z priestoru domu F.. Svedok počul počas incidentu nejaké nadávky, nie však slová „zabijem ťa“, obžalovaný sa pýtal najmä na svojho chlapca. Na ulici videl svedok jednak obžalovaného a pani Q., a v húštine bol potom B. so psom, ktorého tam svedok pôvodne hľadal.

Svedok Mgr. J. D. k veci uviedol, že preveroval oznámenie viac než pred rokom s T. B., okolo obeda dostali oznámenie, že na linku 158 volala pani F., že má nejaký problém a že je u nich pán T., preto išli na miesto na zákrok. Po príchode na miesto sa pred domom nikto nenachádzal, zvonením alebo trúbením upozornili, že sú tam a skontaktovali sa s poškodenou, nakoľko mali zavretú bránu. Nebol dôvod tam vstupovať, lebo nebolo vidno, že by tam bol problém, následne ich poškodená pustila na pozemok a vysvetlila, že tam bol pán T., s ktorým má dlhodobé problémy, a ukázala, že má poškodené žalúzie,

pričom si všimli, že sú tam stopy po neznámej tekutine, pravdepodobne po krvi. Pani F. im ešte ukazovala v zadnej časti dvere do rodinného domu, kde sa mal pán T. nachádzať, dvere neboli poškodené, resp. nie moc, a nachádzali sa vo dvore za železnou bránou. Čo konkrétne mal obžalovanými s dverami robiť, si svedok nespomínal, a nepamätal si ani na to, či niečo na železnej bráne zistili, je to už dlhá doba. U susedov klopali na rodinný dom po ľavej strane, kde im otvorila suseda, ktorá uviedla, že počula nejaký hluk a s vecou nechce nič mať. Poškodená hovorila, že má obavu, lebo má zlé skúsenosti s pánom T. a bojí sa ho. Na oknách domu si svedok všimol, že boli stiahnuté žalúzie a boli poškodené neznámym predmetom, tzn. že boli niečím prerazené. Na rozbité okno si svedok nepamätal. Počas zákroku svedok a jeho kolega ako členovia hliadky prišli do kontaktu s poškodenou F. a susedou, na rodinných príslušníkov F. si svedok nepamätal. Na pozemku pani F.Á. bolo zviera - pes, štekal tam. Na poškodenej bolo viditeľné, že sa bojí, bola rozrušená a rýchlo rozprávala. Žiadny svedkovia na ulici neboli.

Vykonanými konfrontáciami svedkov poškodených a svedkov s obžalovaným sa súdu nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach jednotlivých osôb, ktoré tak zotrvali na svojich vyjadreniach a tvrdeniach.

Zo znaleckého posudku MUDr. R. L. a MUDr. V. Ž. o duševnom stave obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je osobnosťou s rysmi emočnej nestálosti, netrpel a netrpí však psychickým ochorením, ktoré by a priori znižovalo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V čase činu obžalovaný vedel a mohol ovládať svoje konanie, afekt, v ktorom konal, nebol patologický. Pre silené afekty má obžalovaný mierne zníženú všeobecnú vierohodnosť výpovedí týkajúcich sa konfliktných situácií, vrátane inkriminovaného incidentu. V konfliktoch a afektoch sa môže obžalovaný správať impulzívne a slovne agresívne, fyzická agresivita je menej pravdepodobná, aj keď ju nemožno vylúčiť. Najzávažnejším problémom života obžalovaného bol a je podľa záverov znaleckého posudku pokračujúci boj o získanie kontaktu a vplyvu na jeho syna.

Na súde znalkyňa z odboru zdravotníctvo a psychiatria MUDr. R. L. vypovedala, že sa pridržiava záverov, ktoré vyplynuli z podaného znaleckého posudku a uviedla, že obžalovaný je emočne instabilná osobnosť, je výbušný, húževnatý, bojuje až do krajností, aj keď sa ukazuje, že je v nevýhode, nevzdáva sa, a o svojej pravde je presvedčený, pričom jeho pravda znie, že nikto nemá právo zbaviť ho otcovského citu a on ho bude do smrti realizovať a bojovať až do posledného dychu. Obžalovaný je silne citovo rozrušený už niekoľko rokov, jeho syn je jeho trauma, ktorá ho sprevádza už od jeho narodenia. Vo výchove syna sa udiali zlé veci, lebo na nej obžalovaný neparticipoval a dochádzalo tam k opakovaným súbojom o dieťa a o jeho výchovu medzi matkou, svokrou a obžalovaným. Dá sa konštatovať, že v čase, kedy došlo k predmetnému incidentu, sa obžalovaný nachádzal v silnom citovom rozrušení motivovanom tým, že sa asi pred rokom dozvedel, že syn je autista. V tom čase sa zároveň vyskytlo súdne konanie, kde sa riešila otázka svojprávnosti jeho syna, a tieto udalosti spolu vyvíjali na neho veľký tlak. Navyše sa obžalovaný nachádzal v časovej tiesni, lebo súd o zbavenie svojprávnosti jeho syna sa mal konať o jeden, dva dni neskôr, a preto išiel do domu v Jablonici. Syn obžalovaného je jeho najslabšia stránka a otázky, ktoré sa ho týkajú, ho veľmi rozrušujú. Samotné duševné zdravie obžalovaného však nie je narušené, obžalovaný len chcel zachrániť svojho syna a bol v silnom citovom rozrušení. Práve syn bol motívom jeho konania, najmä vnútorné presvedčenie obžalovaného, že sa jeho synovi deje krivda a že mu treba pomôcť. Toto vysvetľuje celé jeho konanie, obžalovaný sa domnieva, že musí synovi pomôcť a takýto bol výsledok. Žiadna duševná choroba ani porucha, ani závislosť na alkohole u obžalovaného zistené neboli. Vo svojom reálnom živote sa neprezentuje ako násilník ani ako agresor, jeho interpersonálne vzťahy k iným osobám s výnimkou jeho syna a jeho matky a svokrovcov sú úplne primerané. V zaujatí pomôcť synovi si potom obžalovaný uvedomuje, že miestami aj prekračuje zákon, ale prevláda u neho jeho ochranársky pud a nemá zachovanú mieru pre posúdenie správnosti svojho konania. Chýba mu tu kritický odstup, prevláda silná citová emócia, a vtedy môže mať skreslené spomienky na priebeh konkrétnej situácie a môže zlyhať jeho racionálna kontrola. Keď išiel situáciu riešiť, stratil záujem o to, aby sa nedopustil nejakého trestného činu, syn mu bol oveľa prednejší. Mal zníženú ovládaciu schopnosť do podstatnej miery vo vrchole toho afektu, ale nebola vymiznutá, pričom rozpoznávacia schopnosť bola plne zachovaná, to všetko však nie ako dôsledok duševnej choroby, ale ako dôsledok emočne instabilnej osobnosti, u ktorej afektíva môže byť veľmi silná, dramatická, aj s takýmito trestnoprávnymi alebo priestupkovými riešeniami. Obžalovaný nemá problémy v bežnom živote, ale má závažné najslabšie miesto svojho života a to otázka zdravia a vývinu jeho syna. Na vrchole afektov má potom slabšiu schopnosť triediť situácie, slabšie si ich pamätať, a tým je vierohodnosť jeho

opisu týchto situácií mierne znížená. Situáciu vníma skreslene a inak ako druhá strana, treba však zároveň povedať, že obžalovaný vie, že na vrchole afektov má konanie a správanie také, že to vyúsťuje do právnych problémov a priestupkov. Už celé dve desaťročia sa vedie súboj o jedno dieťa, pričom takéto stresové situácie sa nevyskytli prvýkrát a navyše sa postupom času stávajú ešte silnejšími. Obžalovaný vie, že podobné situácie vedú k jeho afektívnemu správaniu, no vždy bol vedený vôľou, že to dieťa musí zachrániť.

Zo zvukového záznamu zo systému ReDat zo dňa 9.6.2014 súd zistil, že svedkyňa poškodená Ľ. F. ohlásila polícii, že obžalovaný im rozbíja dvere, dom a okná, pričom z hlasu poškodenej bolo evidentne cítiť veľký stres a strach.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obž. I.. I. T. za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa , , , a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , nakoľko bolo preukázané, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, a zároveň voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku, a rovnako bolo preukázané, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďami svedkov poškodených Ľ. F. a U. F. staršieho, ako aj výpoveďou svedkyne J. Q.. Súd mal preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia

- vnútorného dvora poškodených manželov F. a to tak, že neuzamknutou malou bránou oddeľujúcou verejné priestranstvo od dvora poškodených vošiel na vnútorný dvor poškodených a následne po zistení, že veľká železná brána, nachádzajúca sa ďalej vo dvore, je uzamknutá, na túto liezol, lomcoval s ňou a kopal do nej dovtedy, až sa brána vylomila a poškodil sa jej uzamykací mechanizmus. Tým sa obžalovaný dostal za túto bránu až k zadným vchodovým dverám do rodinného domu, pričom tieto boli rovnako zamknuté, nakoľko poškodení F. počuli krik a buchot obžalovaného a bežali sa ukryť do domu. Keď na búchanie a krik obžalovaného mu nikto dvere neotvoril, vrátil sa obžalovaný cez železnú bránu späť na dvor do priestoru medzi malou a veľkou bránou, kde uvidel za oknom syna poškodených U. F. ml., a následne rukou, resp. rukami buchol do tohto okna tak, že sa okno rozbilo, a rovnakým spôsobom, teda úderom rukou, potom poškodil tiež stiahnutú žalúziu vedľajšieho okna. Počas celého tohto konania obžalovaný kričal a hanlivo nadával na poškodených spôsobom, ktorý u nich vzbudil dôvodnú obavu, nakoľko podobné správanie obžalovaného sa neudialo prvýkrát a poškodená Ľ. F. v strachu o svoj život volala na tiesňovú linku 158, pričom bola evidentne rozrušená, v strese a bála sa, čo potvrdzuje jednak zvukový záznam z tiesňového hovoru na linku 158, a jednak výpovede svedkov, okrem iného aj príslušníka policajnej hliadky, ktorý na mieste preveroval volanie poškodenej. Obžalovaný síce tvrdil, že sa poškodeným nevyhrážal priamo zabitím, no nadávky a zvýšený hlas až krik, v spojení s fyzickou agresiou zo strany obžalovaného, boli podľa názoru súdu dostatočne spôsobilé vzbudiť u poškodených dôvodnú obavu, a to ak aj nie priamo z usmrtenia, tak minimálne z ťažkej ujmy na zdraví, resp. z inej ťažkej ujmy.

Priebeh udalostí tak, ako ich opísali svedkovia poškodení a ich syn U. F. ml., mal súd preukázaný tiež z výpovede svedkyne J. Q., susedy, ktorá sa v čase skutku vracala z práce domov a celé konanie, pokiaľ sa toto odohrávalo v priestore medzi malou a veľkou bránou na dvore poškodených, priamo sledovala zo svojho domu. Podľa obžalovaného sa na mieste činu, konkrétne na ulici pred rodinným domom poškodených, nachádzal ešte svedok J. Q., ktorý tam bol údajne čakať na svojho kamaráta D. B., pričom svedok Q. na pojednávaní vypovedal zhodne s výpoveďou obžalovaného. Okrem obžalovaného a samotného svedka však Q. na mieste činu nikto iný nevidel, a nikto okrem nich ani nepotvrdil, že by bol obžalovaný v čase rozbitia okna a žalúzie rodinného domu poškodených niekým napadnutý. Navyše, súdna znalkyňa na pojednávaní súdu vypovedala, že spôsob, akým obžalovaný vníma situácie súvisiace s rodinou F. a jeho synom, môže byť skreslený a v čase vypätých situácií, akou bolo aj predmetné konanie obžalovaného, má obžalovaný oslabenú schopnosť tieto situácie triediť a pamätať si ich. Súd sa preto priklonil k priebehu udalostí tak, ako ich opísali ostatní svedkovia a samotní poškodení, s tým, že sám obžalovaný napokon uznal, že sa celý incident skutočne odohral, hoci inak, než tvrdia poškodení, a že to z jeho strany bol posledný výkrik zúfalstva, aby sa už raz a navždy vyriešilo, čo sa deje s jeho synom. Práve syn obžalovaného je totiž jeho hlavným motívom, keď po rozvode obžalovaného s exmanželkou, dcérou poškodených, obžalovaný nemal možnosť dostatočne participovať na výchove syna, u ktorého

bol zistený autizmus, čo obžalovaný neustále kladie za vinu okrem iného aj poškodeným ako svojim bývalým svokrovcom. V dôsledku toho vznikajú medzi obžalovaným a rodinou poškodených konfliktné situácie, kedy sa obžalovaný dostáva do afektívneho správania a stráca sa jeho triezvy pohľad na vlastné správanie, ktoré v zúfalej snahe ochrániť, až zachrániť svojho syna prerastá do protiprávneho konania.

Súd ďalej uvádza, že obhajoba navrhla vo veci vypočuť tiež svedka D. B., ktorý sa mal údajne v blízkosti miesta činu stretnúť so svedkom J. Q., svedok sa však na nariadené pojednávanie vo veci bez ospravedlnenia nedostavil, a súd vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav a vykonané dôkazy rozhodol o nevykonaní tohto výsluchu z dôvodu nadbytočnosti. Zároveň súd konštatuje, že trestné činy obžalovaného nepovažoval za spáchané verejne, teda pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami, nakoľko súd nemal preukázanú prítomnosť svedkov J. Q. a D. B. na mieste činu, celý incident sa odohral na súkromnom pozemku vo dvore rodinného domu poškodených a ich syna, ktorí boli zavretí v dome, teda mimo verejného priestranstva, a tiež svedkyňa J. Q. sledovala vývoj udalostí, aj to nie všetkých (za veľkú bránu dvora nevidela), zvnútra svojho bydliska.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obž. I.. I. T., bolo zistené, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese A., U.. W. XXXX/X. Z odpisu registra trestov a z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doteraz deväťkrát postihovaný v priestupkovom konaní a dvakrát súdne trestaný, ostatné razy rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XXX/ XXXX zo dňa 21.12.2000, pre trestný čin podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s osvedčením sa dňa 18.3.2002, a tiež trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 19.10.2007, pre trestný čin podľa § 279 ods. 1 Tr. zák. k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s osvedčením sa dňa 7.7.2010.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obž. I.. I. T. súd vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. o úhrnnom treste, pričom súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a/ Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov (dva). Keďže súd nezistil prevahu poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, vychádzal pri ukladaní trestu zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vzťahujúcej sa na čin najprísnejšie trestný a to tri roky až osem rokov (§ 194 ods. 3 Tr. zák.), a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici jeho výmery tri roky, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dva roky, a s uložením probačného dohľadu počas skúšobnej doby.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestných činov obžalovaným a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, najmä však tú skutočnosť, že silné citové rozrušenie, v ktorom obžalovaný konal, bolo vystupňované spormi o výchovu syna obžalovaného, prebiehajúcimi už niekoľko rokov, pričom v ostatnom živote, ktorý sa syna obžalovaného netýka, sa obžalovaný správa mierne a v rámci všeobecných spoločenských noriem. Bol to práve strach obžalovaného a jeho silný ochranársky pud voči synovi, ktorý spôsobil, že sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania, nakoľko sa v tejto oblasti života u obžalovaného prejavuje silná emočná nestabilita, ktorá mu sťažuje udržať jeho konanie na spoločensky prijateľnej úrovni, pričom však v ostatných medziľudských vzťahoch vystupuje nekonfliktným spôsobom. V dôsledku toho súd rozhodol tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia, a zároveň rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému zúčastniť sa v skúšobnej dobe psychologického poradenstva, ako aj o povinnosti obžalovaného nepriblížiť sa počas skúšobnej doby probačného dohľadu k poškodeným U. F. a Ľ. F. na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov, a nezdržiavať sa počas tejto doby v blízkosti ich obydlia. Súd mal pritom na zreteli predovšetkým snahu eliminovať vznik vyhrotených situácií medzi uvedenými osobami a umožniť obžalovanému po psychickej stránke zvládnuť vypäté situácie súvisiace s jeho synom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku ( ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (, ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného ( ), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka ( ), a to len vo svoj prospech ( ), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( ), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( ), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( ), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody ( ), a to v neprospech obžalovaného ( ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( , ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.