Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/93/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matka: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, A. pri X. a otec: K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad Y., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloleté deti Z.: R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého R. sumou 50 eur mesačne a na výživu maloletej Y. sumou 50 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od 01.11.2022.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu navrhovateľka - matka žiadala, aby súd zveril mal. R. Z. a mal. Y. Z. do jej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 50 eur mesačne k rukám matky a styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Návrh odôvodnila tým, že s s otcom maloletých detí nežijú spolu štyri roky, stretávajú sa len za účelom odovzdania a prevzatia výživného, ktoré platí otec vo výške 100 eur spolu na obe deti k 15. dňu v mesiaci a peniaze jej odovzdáva na dohodnutom mieste v V. nad Y.. E. adresu nepozná, je bezdomovcom, býva ma rôznych miestach.

2. V písomnom podaní priloženom k návrhu otec uviedol, že prispieva matke každý mesiac na maloleté deti R. a Y. sumou 100 eur, s matkou spolu nežijú.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a kolízny opatrovník detí. Otec svoju neúčasť vopred písomne neospravedlnil, doručenie predvolania mal vykázané na fikciu. Matka uviedla, že otec o pojednávaní vie. Súd preto prejednal vec bez prítomnosti otca.

4. Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že otec sa o deti nestará, vôbec ich nenavštevuje. Prispieva jej na ich výživu po 50 eur mesačne k 15. dňu mesiaca. Aj posledný mesiac v októbri jej dal peniaze na výživné spolu 100 eur. Býva v dome s mamou a s jej dvoma deťmi. Náklady na bývanie spočívajúce v elektrickej energii platí mama navrhovateľky, ona prispieva tak, že kupujem potraviny. Poberá rodinné prídavky 60 eur mesačne a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 160 euro. Dcéra do škôlky nechodí. Syn mal nastúpiť do základnej školy, avšak momentálne sa rieši odklad školskej dochádzky. Deti nemajú špecifické zdravotné požiadavky, syn je však oneskorený vo vývine. So synom chodí MUDr. Y., je nastavený na medikamentóznu liečbu.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí, aby boli deti zverené matke do osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať sumou po 50 eur každé maloleté dieťa.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinnými dôkazmi, a to rodnými listami detí, správou o šetrení pomerov a zistil nasledujúci stav:

7. Maloleté deti G.: R., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, sú deťmi rodičov - matky: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, A. pri X. a otca: K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. nad Y.. Rodičia spolu nežijú. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, otec o deti záujem nejaví, nestretáva s a s nimi, ani ich nekontaktuje. Matke prispieva na ich výživu mesačne po 50 eur na každé dieťa. Matka nepracuje, poberá rodinné prídavky 60 eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi160 euro. Býva v dome sa jej matkou, ktorá platí náklady na bývanie.

8. Podľa o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Súd má z vyjadrení účastníkov preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. Vzhľadom k tomu je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. V tomto smere je medzi rodičmi zhoda, matka v návrhu žiadala zveriť deti do jej osobne starostlivosti, otec uvedené nerozporoval. Takéto zverenie je podľa názoru súdu v záujme maloletých detí, nakoľko osobnú starostlivosť o deti vykonáva výlučne matka, keďže otec s deťmi nežije, ani s nimi nestýka. Súd preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko to matka ani otec nežiadali.

19. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod..

20. Maloleté deti predškolského veku majú bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, špecifické potreby deti nemajú. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 50 eur na každé dieťa, s čím otec súhlasil, v podstate výživné v takejto výške matke pravidelne platí. Z uvedených dôvodov súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 50 eur mesačne na každé maloleté dieťa k 15. dňu mesiaca, počnúc dňom 01.11.2022 tak, ako žiadala navrhovateľka.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.