Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/50/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2015, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, v trestnej veci obžalovaného R. H., pre prečin podľa § 360 ods. 1,2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.3.2015, sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. H..

odôvodnenie:

Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. H. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v V. W. G.. W. V. Č.. XX, dňa 5.10.2014 okolo 14.00 hod. sa v byte X. H. verbálne, vulgárne vyhrážal smrťou svojmu bratovi poškodenému T. H., čím takto u menovaného spôsobil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Bol mu za to uložený podľa 360 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie, ktoré dodatočne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal len do výroku o uloženom treste poukázal na to, že skutok spáchal pod vplyvom alkoholických nápojov, tento veľmi ľutuje a veľmi ho mrzí, že nezvláda svoju finančnú situáciu a existenciu a vždy podľahne alkoholu, aby zabudol na všetky problémy. Žiadal preto akýkoľvek iný trest len nie trest nepodmienečný.

Na podklade uvedeného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom a dostatočnom rozsahu, dôkazy jak jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým, ako aj právnym záverom.

Z jednotlivých dôkazov a to najmä výpovedí matky obžalovaného a jeho brata vyplýva nepochybný záver, že žalovaný skutok sa stal spôsobom a v rozsahu tak, ako to ustálil okresný súd vo výrokovej časti svojho rozhodnutia a že tento skutok spáchal obžalovaný R. H..

Ani krajský súd po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov v danom prípade nezistil žiadne okolnosti, ktoré by uvedený skutkový záver spochybňovali a napokon je potrebné uviesť, že spáchanie žalovaného skutku nenamieta ani obžalovaný, keďže jeho odvolanie smerovalo len do výroku o uloženom treste.

Okresný súd preto následne po zhodnotení všetkých dôkazov konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., pretože tento sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe.

Nepochybil okresný súd ani vo výroku o uloženom treste, ktorý spĺňa všetky zákonné kritériá určujúce výšku, ako aj druh trestu, majúc na zreteli osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, ako aj možnosti jeho nápravy. Podľa § 49 ods. 1 Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne zato, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný alebo b) príjme záruku na nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z obsahu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný R. H. bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. pre prečin podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so stanovením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Právoplatnosť uvedené rozhodnutie nadobudlo 26.8.2014 a skúšobná doba trvá do 27.2.2016. Keďže R. H. predmetný skutok spáchal 5.10.2014, je zrejmé, že takto učinil fakticky dva mesiace po právoplatnom podmienečnom odsúdení, a teda dopustil sa úmyselného trestného činu, ktorý spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Za týchto okolností preto okresný súd s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák. správe rozhodol o uložení nepodmienečného trestu a v súlade so zákonom je aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.