Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-144-2015.pdf
PDF · 87.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/144/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému C. Y., bytom X. I. XXX/XX, D., o zaplatenie 645,49 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2C/94/2013-33 zo dňa 15.12.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 645,49 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 750,49 Eur od 30.6.2010 do 21.10.2012, t. j. v sume 1.585,39 Eur, zo sumy 745,49 Eur od 22.10.2012 do 19.11.2012, čo predstavuje 54,05 Eur, zo sumy 695,49 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, čo predstavuje 52,16 Eur, zo sumy 645,49 Eur od 20.12.2012 do zaplatenia, ďalej 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 750,49 Eur od 9.9.2010 do 21.10.2012, čo prestavuje 95,75 Eur, zo sumy 745,49 Eur od 22.10.2012 do 19.11.2012, čo predstavuje 3,55 Eur, zo sumy 695,49 Eur od 20.11.2012 do 19.12.2012, čo predstavuje 3,43 Eur, zo sumy 645,49 Eur od 20.12.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 2,50 Eur, zamietol. Žalovanému trovy konania nepriznal. Vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, a to podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa stanovuje ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu s tým, že citoval čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 7 ods. 1, 2, 3 predmetného nariadenia a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, najmä úverovej zmluvy č. 805600054, zmenky zo dňa 7.9.2009 zistil, že úverová zmluva č. 805600054 , uzavretá dňa 7.9.2009, bola uzavretá medzi spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá poskytla žalovanému úver vo výške 500,- Eur ako fyzickej osobe, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať vo výške 936,- Eur v 12 mesačných splátkach po 78,- Eur počnúc dňom 16.10.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, ale len poplatok vo výške 436,- Eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov, ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Ďalej je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Žalovaný dňa 7.9.2009 vystavil vlastnú zmenku obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, sumu 750,49 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 30.6.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje, a to dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma je vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že zmluvu podpísal iba na mieste, kde mu bolo ukázané. Nevedel, čo zmenka znamená, nemal vedomosť, aby takúto listinu podpísal.
Následne súd citoval ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len Zákona o zmenkách a šekoch), ako aj ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 ods. 1, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a uviedol, že dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008, zo záveru ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C/419/2011 zo dňa 14.3.2013 (Česká spořitelna proti N. V.), v ktorom konaní boli taktiež uplatnené práva zo zmenky, pričom súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Ďalej súd poukázal na to, že spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.
Dohodu o vyplňovacom práve zmenky a tým aj samotnú zmenku súd považoval za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky, ktorú súd považoval za neplatnú, a preto ju zamietol. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je to, že k vystaveniu zmenky došlo v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaného ustanovenia sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore so zákonom, t. j., že veriteľ nesmie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, t. j. vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Predmetné ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Citované ustanovenie platí od 1.1.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa neho pri zabezpečovacej zmenke, zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie presiahnuť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 % istiny poskytnutého úveru. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, z čoho 30 % je 150,- Eur. Zmenka by mohla byť vystavená len na sumu 150,- Eur, ale bola vystavená však na sumu 750,49 Eur, a preto zmenka je v rozpore so zákonom, s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, a preto jej náhradu trov konania nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uplatnené odvolacie dôvody bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, o ktorej mal súd prvého stupňa rozhodnúť, poukázal na procesný postup vyplývajúci z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý vo veci vykonával dokazovanie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe nesprávnych právnych predpisov k nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom v zmysle ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách šekoch, ktorý bol oprávnený vznášať námietky proti zmenkovému nároku. Pri kauzálnych námietkach preto nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu. Poukázal na iné rozhodnutia súdov, vrátane rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/419/11. Podľa jeho názoru v predmetnom konaní bola riešená iná situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe konať a rozhodnúť. Súdny dvor sa zaoberal postavením žalovaného ako spotrebiteľa iba z dôvodu, že tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal bydlisko v Rakúsku. Na preukázanie postavenia spotrebiteľa nestačí len okolnosť, že zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou. Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že zmluvná pokuta 0,25 % istiny na každý deň omeškania vo výške 533,- Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je podľa názoru neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 Občianskeho súdneho poriadku, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp., žeby postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, že aplikoval rozhodné vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie a vykonával dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne posudzoval i napriek abstraktnému charakteru zmenky, zmenku z titulu ex offo, a to z titulu absolútnej neplatnosti z dôvodu rozporu so zákonom, vrátane dohody o vyplňovacom práve, t. j. v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu, nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa taktiež správne poukázal, vrátane kolízie právnych noriem spojených za zachovaním a poskytnutím ochrany práv spotrebiteľa i napriek uplatnenému nároku zo zmenky.
Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol podľa čl. 16 a 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.