Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-39-2022.pdf
PDF · 77.94 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/39/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci manželov: U. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. R. X, S., I.. Č.. X. O. C. XX, Z., W. Y. K., zast. JUDr. Rastislav Lenart, advokát, so sídlom Pollova 32, Košice a O. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. R. X, S.H., I.. Č.. Z., W. Y. K., v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. T. Q., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že Okresný súd Košice II n e m á p r á v o m o c konať v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q. Q., K.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva.
II. Konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q. Q., K.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX manželka žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že dôvodom uzatvorenia manželstva bol vzájomný citový vzťah, pričom manželstvo bolo spočiatku harmonické. V roku XXXX manželia začali pracovať B. W. Y. K., kde pracujú a žijú dodnes. Maloletý v zahraničí navštevuje X.Y. Š. Š. B. Z.. Q. nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária a ani intímne spolu nežijú od roku XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi manželmi sú neprekonateľné názorové rozdiely a ich vzájomný vzťah je rozvrátený, manželka žiada, aby súd manželstvo rozviedol, maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100 € mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť.
2. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
3. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5. Podľa ust. § 9 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom) zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
9. Podľa ust. § 24a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
10. Podľa § 38 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
11. Podľa § 39 ods. 4 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
12. Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 (ďalej len Nariadenie Brusel IIb) o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území
i) majú manželia obvyklý pobyt, ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, iii) má odporca obvyklý pobyt, iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt, v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.
13. Podľa kapitoly II, oddielu 2, článku 7 Nariadenia Brusel IIb súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
14. V zmysle kapitoly II, oddielu 2, článku 10, bod 1, písm. c) Nariadenia Brusel IIb súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
15. Podľa kapitoly II, oddielu 3, článku 18 Nariadenia Brusel IIb ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
16. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do toho štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. (C-523/07, bod 37 - 39).
17. Aby súd mohol vo veci konať, musia byť splnené podmienky konania. Jednou z procesných podmienok je právomoc, ktorej splnenie súd skúma z úradnej moci v každom štádiu konania, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu, ktorá vedie k zastaveniu konania. Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že v časti konania o rozvod manželstva je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať, nakoľko obaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky. V časti konania o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva, v súlade s cit. ust. Nariadenia Brusel IIb a zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom súd konštatuje, že nie je daná právomoc slovenských súdov. Z obsahu návrhu na začatie konania a priložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že krajinou obvyklého pobytu maloletého dieťaťa X. W. Y. K., kde sa maloletý zdržiava R. Y. XXXX a kde navštevuje školské zariadenie. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že nakoľko má mal. dieťa obvyklý pobyt B. W. Y. K., nie je v jeho najlepšom záujme, aby v predmetnej veci konal tunajší súd, ktorý nemá dostatočné možnosti prešetriť skutočné pomery v rodine dieťaťa. Krajina obvyklého pobytu dieťaťa má v danom prípade väčší priestor na vykonanie dokazovania a tým vydanie rozhodnutia, ktoré bude v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem maloletého.
18. Na základe vyššie uvedeného súd konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva súlade s § 9 CSP zastavil. Súd bude ďalej konať iba o rozvode manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.