Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/377/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený advokátska kancelária HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. XXX, o zaplatenie 277,53 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd návrh na zaplatenie sumy 277,53 eur s 13 % úrokom ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2013 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 277,53 eur spolu s13% úrokom ročne zo sumy 177,63 eur od 3.10.2013 do zaplatenia, s 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 3.10.2013 do zaplatenia ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou ISTROBANKA, a.s., ktorá zanikla bez likvidácie zlúčením so žalobcom, Zmluvu o vydanie a používanie pôžičkovej Karty Triangel č. 229518, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti, bola v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok, preto žalobca Oznámením o zosplatnení úveru vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 20.4.2010. Žalobca je v zmysle Zmluvy oprávnený dlžnú sumu úročiť úrokom z omeškania vo výške 13%, ako to vyplýva z prehľadu Úrokových sadzieb pre ukončené kreditné karty. Ku dňu 2.10.2013 celkový dlh žalovanej predstavoval sumu 277,53 eur, z ktorej suma 177,63 eur predstavuje istinu, suma 3,22 eur predstavuje úrok, suma 92,18 eur predstavuje úrok z omeškania a suma 4,50 eur predstavuje poplatky.

Žalobca podaním z 3.11.2013 rozšíril žalobný návrh tak, že popri nároku na zaplatenie sumy 277,53 eur si uplatnil aj nárok na zaplatenie 13% úroku ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a 13% úroku z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia. Zmenu odôvodnil tým, že žalovaná pohľadávka bola vyčíslená k 16.9.2013 a nie k 2.10.2013, ako to mylne uviedol v žalobnom návrhu.

Keďže žalobca prípisom z 19.3.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného vo veci na 20.3.2015 z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi účastníkmi konania, súd pojednávanie vo veci odročil na 21.7.2015. Žalobca aj toto pojednávanie, či už telefonicky dňa 20.7.2015, resp. podaním z 20.7.2015, prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žiadal odročiť za účelom dosiahnutia zmierlivého vyriešenia sporu, keď žalovaná začala svoj dlh splácať. Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. a § 119 ods. 1 - 3 O.s.p. pojednával dňa 21.7.2015 bez odročenia pojednávania, v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, vzhľadom na to, že išlo o opakovanú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj vzhľadom na to, že konanie vo veci sa začalo ešte dňa 11.10.2013, ako aj vzhľadom na charakter danej právnej veci. Navyše, žalobca súdu neoznámil deň, kedy sa o dôvode na odročenia pojednávania vytýčeného na 21.7.2015 dozvedel (§ 119 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), no podaním z 23.7.2015 si písomne vyúčtoval trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktoré si vyúčtoval už aj v pôvodnom žalobnom návrhu, ako aj v návrhu na zmenu petitu.

Súd v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu v znení: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 277,53 eur s 13 % úrokom ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 177,63 eur od 17.9.2013 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Zo žalobcom predloženého tlačiva ISTROBANKY, a.s. označeného ako Žiadosť a Zmluva o vydanie a používanie „Pôžičkovej karty Quatro“ - domácej úverovej karty MasterCard Electronic“, číslo zmluvy 229518, súd zistil, že žalovaná dňa 21.6.2002 požiadala spoločnosť ISTROBANKA, a.s. o úverový rámec vo výške 50 000,- s mesačnou splátkou vo výške 1 000,- . Spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. jej bol dňa 2.9.2002, kedy uvedené tlačivo podpísali oprávnené osoby uvedenej banky, schválený úverový rámec vo výške 15 000,- a bola schválená mesačná splátka vo výške 500,-. Uvedené tlačivo je opatrené aj podpisom oprávnených osôb zástupcu ISTROBANKY, a.s.- Slovenské kreditné karty, a.s. .

Žalobca prípisom z 20.4.2010, ktorý bol žalovanej doručený dňa 12.5.2010, žalovanej oznámil, že z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok nastáva ku dňu 20.4.2010 splatnosť celého úveru. Súčasne žalovanú požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy, ktorá ku dňu 31.3.2010 predstavuje sumu 160,97 eur.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok z typovej (spotrebiteľskej) zmluvy podľa§ 23 zákona č. 634/1992 Zb. , § 2 písm. a/, b/ , § 3 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. vzhľadom na prechodné ustanovenia (§ 879j/, § 879l/, § 879m/ , § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle účastníkov konania ako zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď žalovaná dňa 21.6.2002 žiadala od spoločnosti ISTROBANKA, a.s. o úverový rámec vo výške 50 000,- Sk s mesačnou splátkou vo výške 1 000,- Sk a spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. jej bol dňa 2.9.2002, kedy uvedené tlačivo podpísali oprávnené osoby uvedenej banky, schválený úverový rámec vo výške 15 000,- Sk a bola schválená mesačná splátka vo výške 500,- Sk. Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k účinnému uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovanou. Uvedená spoločnosť na návrh zmluvy predložený mu žalovanou reagovala schválením úverového rámca vo výrazne nižšej sume, než požadovala žalovaná s inou výškou mesačnej splátky, než požadovala žalovaná. Potom v zmysle § 44 ods. 2 spoločnosť ISTROBANKA, a.s. odmietla návrh žalovanej na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom mal byť aj úver vo výške 50 000,- Sk s mesačnou splátkou vo výške 1 000,- Sk a dala žalovanej nový návrh zmluvy, predmetom ktorého mal byť úver vo výške 15 000,- Sk s mesačnou

splátkou vo výške 500,- Sk. Žalobca však nepreukázal prijatie nového návrhu zmluvy žalovanou. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal doručenie vyjadrenia písomného súhlasu žalovanej s návrhom zmluvy predloženým spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. , potom nepreukázal uzavretie písomnej úverovej zmluvy medzi spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovanou, najmä keď s poukazom na § 44 ods. 1 je zmluva uzavretá (až) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Žalobca s poukazom na § 46 ods. 2 veta prvá nepreukázal písomné prijatie nového návrhu zmluvy žalovanou.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. a žalovanou nedošlo k účinnému uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre absenciu písomného oznámenia o akceptácii návrhu zmluvy spoločnosti ISTROBANKA, a.s. na 15 000,- Sk žalovanou. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii akéhokoľvek peňažného záväzku žalovanej, a to ani zo zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ by aj spoločnosť ISTROBANKA, a.s. žalovanej poskytla titulom „úverového rámca“ či už sumu 50 000,- Sk alebo 15 000,- Sk, žalovaná by získala týmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne sa obohatila podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanej by tak vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 a § 458 OZ., teda vznikla by jej povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získala. Keby v danom prípade bola aj zmluva platne uzavretá, aj tak žalobca v konaní nepreukázal žiadne poskytnutie úveru žalovanej a nepreukázal ani jeho čerpanie žalovanou, resp. nepreukázal platobnú (ne)disciplínu žalovanej.

Súd s poukazom na §5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1, 2 OZ. Pokiaľ v danom prípade bol žalobný návrh doručený súdu dňa 11.10.2013 a žalobca ešte dňa 20.4.2010 vyhlásil predčasnú splatnosť (neexistujúceho úveru), nepochybne do podania žalobného návrhu uplynula nielen subjektívna dvojročná premlčacia doba, ale uplynula aj trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula najneskôr 17.5.2013, s poukazom na výzvu žalobcu na čl. 10 súdneho spisu.

Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, keďže do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi aj trojročná premlčacia doba na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 z bezdôvodného obohatenia. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 110 ods. 3 plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z omeškania od 17.9.2013 do zaplatenia a aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na 13% úrok súd uvádza, že žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepreukázal, že by v danom prípade došlo k účinnému uzavretiu zmluvy. Navyše, v tlačive ISTROBANKY, a.s. označeného ako Žiadosť a Zmluva o vydanie a používanie „Pôžičkovej karty Quatro“

- domácej úverovej karty MasterCard Electronic“, číslo zmluvy 229518 vôbec nie je uvedený ani úrok a ani poplatky. Preto by aj v prípade účinne uzavretej zmluvy žalobcovi nevznikol na ne nárok, s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovaná si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.