Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3CoE-32-2015.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/32/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: L.. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX N. N., podnikajúci pod obchodným menom O.. L.. N. Z., s miestom podnikania Jabloňová 5050/25, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 40 090 043, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.453,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/3879/2013-34 zo dňa 14.11.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd prvou výrokovou vetou v zmysle § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Druhou výrokovou vetou súd v zmysle § 203 ods. 1/ Exekučného poriadku rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,95 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3.453,35 Eur s prísl., a to na základe vykonateľných rozhodnutí- výkazov nedoplatkov, ktoré vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa. a.s., so sídlom v Bratislave, č. k. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 a č. k. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2012. Poverením č. 5601 108811 * zo dňa 02.01.2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 7044/2013. Dňa 05.03.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Uviedol, že v predmetnej veci sa vymáhajú pohľadávky, ktoré boli prihlásené do konkurzu vyhláseného na majetok povinného, pričom tieto zostali po zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia neuspokojené. Nakoľko bol povinný v čase začatia exekučného konania v skúšobnej dobe v dôsledku toho, že súd povolil jeho oddlženie, nebol zákonný dôvod na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 07.03.2014 súdny exekútor v súlade s ust. § 50 ods. 2/ Exekučného poriadku postúpil súdu na rozhodnutie námietky povinného. Povinný uviedol, že v mesiaci júl 2010 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, ktorý bol publikovaný v Obchodnom vestníku dňa 21.06.2010 pod sp. zn. 2K/16/2010. Keďže vymáhané pohľadávky sú z obdobia pred vyhlásením konkurzu, povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil. K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 25.07.2011 v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu (povinného) zrušil konkurz na majetok úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia. Návrh na vykonanie exekúcie je zo dňa 09.12.2013, t.j. po zrušení konkurzu na majetok povinného. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinný nevyužil možnosť podať proti predmetným výkazom nedoplatkov opravný prostriedok, a teda tieto nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený preto navrhol, aby súd námietky povinného zamietol.
Okresný súd z exekučného spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K/16/2010 zo dňa 02.06.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 108/B/2010 dňa 08.06.2010, na majetok povinného vyhlásil konkurz a uznesením č.k. 2K/16/2010 zo dňa 25.07.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 146/2011 dňa 30.07.2011, zrušil konkurz na majetok úpadcu- povinného. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K/16/2010 zo dňa 15.06.2012 povolil oddlženie dlžníka- povinného a za správcu ustanovil L.. D. U., so Z. G. A. XX, XXX XX C.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119/2012 dňa 22.06.2012. Exekučný súd poukázal na ust. § 169 ods. 1/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoKR), pričom konštatoval, že ZoKR účinky skúšobného obdobia nevzťahuje len na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ale na všetky pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, teda tak na pohľadávky, ktoré boli do konkurzu prihlásené, ako aj na pohľadávky, ktoré ich veritelia v konkurze neuplatnili prihláškou. Ďalej poukázal na to, že jedným z účinkov začatia skúšobného obdobia po povolení oddlženia dlžníka je, že pre pohľadávku, ktorá zostala po zrušení konkurzu na majetok dlžníka neuspokojená, nemožno začať exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Účinky skúšobného obdobia nepôsobia len na pohľadávky, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu (a nemohli byť v konkurze uspokojené) a pohľadávky, ktoré vznikli veriteľom počas skúšobného obdobia. V zmysle uvedeného súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či pohľadávka oprávneného voči povinnému priznaná exekučnými titulmi vznikla počas skúšobného obdobia, a teda či na ňu pôsobia alebo nepôsobia účinky začatia skúšobného obdobia. Pre vyriešenie tejto otázky je právne relevantný okamih vzniku pohľadávky vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní.
Exekučný súd konštatoval, že platobnými výmermi č. k. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 a č. k. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2012 bolo povinnému predpísané poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie apríl 1999- december 2008 vo výške 1.973,34 Eur, k tomu prislúchajúci poplatok a úroky z omeškania vo výške 1.480,01 Eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- Eur. V danom prípade teda pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu (08.06.2010) na majetok povinného, keďže ide o pohľadávku z neuhradeného poistného na verejné zdravotné poistenie za obdobie apríl 1999- december 2008. Preto ide o pohľadávku, ktorú bolo potrebné uplatniť v rámci konkurzného konania prihláškou. Navyše, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/16/2010 zo dňa 15.06.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 22.06.2012 konkurzný súd povolil oddlženie povinného. Z ust. § 169 ods. 1/ ZoKR, ktorého účelom je aj ochrana dlžníka ako povinného pred exekúciou vyplýva, že po povolení oddlženia počas trvania skúšobného obdobia je možné pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené (vzhľadom na znenie tohto ustanovenia bez ohľadu na to, či boli v konkurze uplatnené prihláškou alebo nie), uspokojiť len spôsobom uvedeným v ZoKR. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že pohľadávku, ktorá zostala po zrušení konkurzu neuspokojená, nemožno vymáhať v rámci exekučného konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.12.2013, t.j. týmto dňom začalo exekučné konanie, a teda začalo až po začatí skúšobného obdobia povinného (22.06.2012). Z uvedených dôvodov preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1/ Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na uspokojenie svojej pohľadávky, ktorú nebol oprávnený počas skúšobného obdobia vymáhať v exekúcii, a teda procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie. Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie je zo dňa 09.12.2013, t.j. po zrušení konkurzu na majetok povinného. Voči exekučným titulom- výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 a výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2012 mal povinný možnosť podať v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia námietky. Vzhľadom na skutočnosť, že výkazy nedoplatkov nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, je zrejmé, že povinný tento opravný prostriedok vôbec nevyužil. Výkazy nedoplatkov sú opatrené doložkou vykonateľnosti, t.j. sú exekučným titulom, na základe ktorého možno vykonať exekúciu v súlade s ust. § 41 ods. 2/ Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na to, že z celého kontextu právnej úpravy oddlženia vyplýva, že sú to pohľadávky, ktoré boli v konkurze prihlásené, zistené a neuspokojené. To vyplýva predovšetkým z ustanovenia, podľa ktorého sa počas skúšobného obdobia uspokojujú pohľadávky podľa konečného rozvrhu výťažku (§ 168 ods. 1) a z ustanovenia, podľa ktorého pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom (§ 169 ods. 1). Uvedené pohľadávky môže uspokojovať len správca zo sumy, ktorú mu poukáže dlžník, a to pomerne podľa konečného rozvrhu výťažku § 168 ods. 1). Ide o pohľadávky, ktoré boli prihlásené v konkurze,
zistené a zaradené do konečného rozvrhu. Obidve podmienky stanovené v § 171 ods. 2/ ZoRK musia byť splnené kumulatívne. Podľa oprávneného je nesporné, že počas skúšobného obdobia sa môžu uspokojovať len pohľadávky, ktoré sú uvedené v konečnom rozvrhu výťažku. Z týchto dôvodov nemá oddlženie právne účinky na pohľadávky tých veriteľov, ktoré neboli uplatnené v konkurze. Tento záver vyplýva nielen pri použití doslovného výkladu, ale aj za použitia výkladu systematického, historického, resp. aj s využitím komparatívnej metódy. Ak zákonodarca mal záujem vzťahovať právne účinky aj na pohľadávky, ktoré v konkurze neboli uplatnené, bol by to urobil ako pri reštrukturalizácii, keď stanovil, že pohľadávky, ktoré neboli prihlásené, sa stávajú nevymáhateľnými. Oprávnený v predmetnej veci vymáha svoj nárok na základe exekučných titulov, ktoré neboli prihlásené v konkurznom konaní vedenom na majetok povinného. Keďže pri týchto pohľadávkach nie sú splnené podmienky, t.j. prihlásenie do konkurzného konania, zistenie pohľadávok a ich zaradenie do konečného rozvrhu, oddlženie nebráni vymáhaniu týchto pohľadávok formou exekúcie. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 13.12.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 19.12.2013 požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- výkazov nedoplatkov DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s., č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2012. Okresný súd vydal dňa 02.01.2014 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 108811.
Uznesením č. k. 2K/16/2010 zo dňa 02.06.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 108/B/2010 dňa 08.06.2010, Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil na majetok povinného konkurz a uznesením č.k. 2K/16/2010 zo dňa 25.07.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 146/2011 dňa 30.07.2011, zrušil konkurz na majetok úpadcu- povinného. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K/16/2010 zo dňa 15.06.2012 povolil oddlženie dlžníka- povinného a za správcu ustanovil L.. D. U., so Z. G. A. XX, XXX XX C.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119/2012 dňa 22.06.2012.
Podľa § 168 ods. 1/ ZoKR právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 169 ods. 1/ ZoKR pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
Napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil s poukazom na to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pre pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu, počas skúšobného obdobia oddlženia povinného. Na vymoženie pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, nemožno začať exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Podľa záverov exekučného súdu ZoKR účinky skúšobného obdobia nevzťahuje len na zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, ale na všetky pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, teda tak na pohľadávky, ktoré boli do konkurzu prihlásené, ako aj na pohľadávky, ktoré ich veritelia v konkurze neuplatnili prihláškou. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia pritom nevyplýva, či exekučný súd skúmal, či oprávnený predmetnú pohľadávku prihlásil v konkurze, čo vzhľadom na vyššie uvedené závery exekučného súdu vyznieva logicky, pretože pokiaľ by ZoKR účinky skúšobného obdobia
vzťahoval na všetky pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu bez ohľadu na to, či boli do konkurzu prihlásené, bol by takýto postup exekučného súdu nadbytočný. S uvedenými závermi sa však odvolací súd nestotožnil.
V tomto smere sa sporným javí výklad ustanovenia § 169 ods. 1/ ZoKR, ktoré vymedzuje, pre ktoré pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Tu odvolací súd na rozdiel od exekučného súdu dospel k záveru, že pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o veriteľoch dlžníka, mal tým zákonodarca na mysli tých veriteľov dlžníka, ktorí svoje pohľadávky v konkurze prihlásili, a tieto zostali po zrušení konkurzu neuspokojené. Len pri takýchto pohľadávkach potom platí počas skúšobného obdobia ochrana dlžníka pred výkonom rozhodnutia a exekúciou, a tieto pohľadávky- pokiaľ neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa po oddlžení stávajú nevymáhateľné. Vyplýva to predovšetkým z ustanovenia § 168 ods. 1/ ZoKR, podľa ktorého sa počas skúšobného obdobia uspokojujú pohľadávky veriteľov podľa rozvrhového uznesenia a z ustanovenia § 169 ods. 1/ ZoKR, podľa ktorého pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanoveným týmto zákonom. Pokiaľ zákonodarca už v ust. § 168 ods. 1/ ZoKR používa pojem veritelia dlžníka a výkladom tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že sa jedná o tých veriteľov, ktorý svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu, je nelogické a nesystematické, aby bol v nasledujúcom ustanovení tento pojem bez ďalšieho vykladaný extenzívne, a teda sa vzťahoval aj na pohľadávky do konkurzu neprihlásené.
Podľa názoru odvolacieho súdu preto v zmysle súčasnej právnej úpravy pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, nemohli byť ani uspokojované počas oddlženia, si môžu veritelia po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení vymáhať voči dlžníkovi v celej ich výške. Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2/ O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa opätovne skúmať, či v danom prípade boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie s poukazom na ust. § 169 ods. 1/ ZoKR, resp. § 171 ods. 2/ ZoKR, v rámci čoho bude v prvom rade zisťovať, či si oprávnený predmetnú pohľadávku uplatnil v konkurze.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.