Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-21-2015.pdf
PDF · 104.57 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
F. T., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., A. XXXX/XX a otca: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., toho času bytom H., S. XXX/ X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., T. armády XXXX/ XX, o zvýšenie a zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 21.10.2014 domáhala, aby súd zvýšil výživné na mal. F. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu došlo na jeho strane k zmene pomerov.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky na zvýšenie výživného, podaného na Okresný súd v Žiline dňa 04.02.2015, sa zároveň domáhal, aby súd znížil výživné na sumu 40 - 50,- eur mesačne vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného spojil na spoločné konanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu v roku 2012 nastala zmena pomerov na strane mal. F., ktorý navštevoval MŠ a od septembra 2015 bude navštevovať nultý ročník ZŠ. Podrástol a zvýšili sa jeho výdavky v súvislosti so stravou. Bude potrebné zakúpiť mu školské pomôcky. Otec výživné, ktoré bolo naposledy určené, neplatil. Matka podávala trestné oznámenie. V priebehu tohto trestného konania otec nedoplatok na výživnom uhradil. Následne opäť prestal platiť výživné, preto bola matka nútená podať trestné oznámenie a otec vždy po podaní trestného oznámenie, ktoré podávala 3-krát, výživné doplatil. Okrem výživného iným spôsobom maloletému neprispieva. So
synom sa stretáva nepravidelne. Za mesiac sa s ním stretne počas 2 dní, v sobotu a v nedeľu. Matka býva v 2-izbovom byte spolu s priateľom a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 2-ročnej dcére. Poberá rodičovský príspevok. Byt je vo vlastníctve jej priateľa. F. je vyplácaný, keďže má bezlepkovú diétu, príspevok na stravu 36,- eur. Matka poberá ešte rodinné prídavky na 2 deti. Za byt sa platí 155,- eur, elektrina 35,- eur. Priateľ spláca hypotéku mesačne 230,- eur, ktorú bral na zakúpenie bytu. Je živnostníkom. Túto živnosť začal vykonávať v apríli 2015 a jeho prvá výplata bola vo výške 3 000,- eur. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. V súčasnej dobe F. navštevuje MŠ, za obedy je poplatok 22,- eur. So znížením výživného matka nesúhlasí, pretože nie je možné zo sumy, ako navrhuje otec, vyživiť dieťa.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že navrhuje znížiť výživné na sumu 100,- eur mesačne. Uviedol, že návrh na zníženie výživného podával z toho dôvodu, že má veľa dlžôb, viac sa k tomu vyjadriť nevie. V súčasnej dobe je zamestnaný. Zamestnávateľ mu hradí ubytovanie. Býva v W. nad S. v byte s ďalšími kolegami. Jeho príjem je okolo 460,- eur. Predtým pracoval aj v Nemecku. V zahraničí bude vykonávať už len nejakú brigádu 2 - 3 dni. Väčšinou bude vykonávať práce na Slovensku. Pokiaľ nie je v práci, býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho starej mamy, ktorá býva v tomto rodinnom dome. V súčasnej dobe má veľa práce, takže domov nechodieva každý druhý víkend, ako tomu bolo v minulosti. Na elektriku prispieva starej mame 100,- eur mesačne. Chce si povyplácať podlžnosti, ktoré má. Dlhy nesplácal, lebo mal krízu. Chce zaplatiť výživné, ktoré mu bolo určené. Naposledy poslal matke výživné 300,- eur. Teraz, keďže má veľa roboty, nechodieva pre maloletého. Maloletému chce kúpiť školskú tašku a potrebné veci do školy. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Má bežné výdavky so stravou, ošatením.
Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne otca súd zistil, že ona navrhuje znížiť výživné na sumu 60,- eur mesačne vzhľadom na dlhy, ktoré otec má. Uviedla, že otec musí zaplatiť spoločnosti Orange sumu 560,- eur, spoločnosti Provident 472,- eur, spoločnosti Home Credit 447,- eur, spoločnosti Slovak Telekom sumu okolo 370,- eur. Má zaplatiť úver vo výške 16 249, -eur. Má dlh v Poštovej banke, ktorého výška predstavuje 4 798,- eur. Tieto prostriedky zobral pre kamaráta, ktorý mu ich nevrátil. Ďalej má ešte ďalšie 2 pôžičky, ktoré zobral pre kamaráta, jednu vo výške 550,- eur, druhú vo výške 807,- eur. Otec písal list kamarátovi, aby splácal kamarát tieto pôžičky, avšak na tento list kamarát nereagoval.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že podľa jeho názoru, nie je dôvod na zníženie výživného a navrhol zvýšiť výživné na sumu aspoň o 30,- eur, pretože za 2 roky dieťa podrástlo, takže si myslí, že výdavky na stravu sú vyššie.
Zo správy zamestnávateľa otca VJ O., s.r.o., W. nad S. súd zistil, že otec bol zamestnaný v spoločnosti od 13.08.2013 do 04.10.2013 na dohodu o vykonaní práce, od 05.10.2013 do 31.12.2013 na pracovnú zmluvu, od 01.01.2014 do 27.01.2014 na pracovnú zmluvu, od 05.02.2014 do 31.12.2014 na dohodu o vykonaní práce, od 19.01.2015 na pracovnú zmluvu a tento pracovný pomer trvá. Pracuje pre firmu aj na území Slovenskej republiky, v prípade potreby na území Nemecka. Jeho hrubý príjem v tomto období bol 1 552,97 eur, čistý príjem vrátane vyplatených diét 2 199,- eur. Jednalo sa za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, teda mesačne vo výške 183,25 eur v čistom. Za obdobie od 19.01.2015, odkedy je zamestnaný na pracovnú zmluvu, bol pracovne v Nemecku približne 1 mesiac. Za obdobie január až apríl 2015 mal hrubý príjem 2 299,14 eur a čistý príjem vrátane diét 1 864,84 eur, teda 466,21 eur v čistom. Počas pracovného pobytu v Nemecku zabezpečuje zamestnávateľ otcovi ubytovanie na náklady firmy, cestu do zahraničia takisto na náklady firmy.
Čistý priemerný mesačný zárobok otca za obdobie roku 2014 predstavoval 183,25 eur a za obdobie 1-4/2015 sumu 466, 21- eur.
Zo správy ÚPSVaR Žilina súd zistil, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka súd zistil, že naposledy bolo určované výživné na mal. F. rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.02.2012, ktorým bol mal. F. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 120,- eur mesačne. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok. Otec v tom čase uviedol na pojednávaní, že pracoval v Kia Motors. Jeho príjem bol v priemere okolo 650,- eur v čistom. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu jeho absencií, pretože nezvládol rozchod s matkou mal. F.. Uviedol, že zostal doma a „zašíval sa kade - tade“. V čase rozhodovania súdu bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 483,- eur.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
Súd zistil, že matka v súčasnej dobe býva v 2-izbovom byte s priateľom. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. Z., nar. XX.XX.XXXX. Jej priateľ je živnostníkom, spoločne sa podieľajú na nákladoch v domácnosti. Za byt platia 155,- eur, elektrinu 35,- eur.
Otec je zamestnaný, príjem v súčasnej dobe je okolo 466,- eur v čistom. Býva v rodinnom dome so starou mamou, ktorej, ako uviedol, prispieva na bývanie mesačne 100,- eur. Uviedol, že v súčasnej dobe sa väčšinou zdržiava v práci v Dubnici nad Váhom, kde mu zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie v byte s ďalšími kolegami, keďže má veľa práce, každý druhý víkend už domov necestuje. Má dlhy, ktoré uvádzal už v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Od posledného rozhodovania o výživnom, podľa jeho vyjadrenia, žiadne pôžičky nebral.
Mal. F. bude od septembra 2015 navštevovať nultý ročník ZŠ. Má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Náklady na stravu sú vyššie ako u zdravého dieťaťa, pretože má bezlepkovú diétu, dostáva príspevok vo výške 36,- eur. V MŠ platil za obedy okolo 22,- eur.
Od posledného rozhodovania súdu do podania návrhu matky uplynuli približne 2 roky a 8 mesiacov. Podľa názoru súdu, nenastala taká zmena pomerov na strane F., aby pristúpil k zvýšeniu výživného na sumu, ktorú matka požadovala. Naďalej má mal. F. výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, ktoré sa výrazne za rozhodné obdobie nezmenili. Otec je zaviazaný platiť na jeho výživu 120,- eur, je mu vyplácaný príspevok na bezlepkovú diétu vo výške 36,- eur a matka poberá na maloletého aj rodinný prídavok vo výške 23,52 eur, z čoho uhrádza časť odôvodnených potrieb maloletého. Na strane otca nedošlo k zvýšeniu príjmu oproti poslednému rozhodnutiu, kedy bol nezamestnaný, avšak otec bol prepustený z pracovného pomeru okamžitým skončeným pracovného pomeru pre porušovanie pracovnej disciplíny a jeho posledný dosahovaný príjem predstavoval 605 eur, v čase rozhodovania súdu bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 483,- eur, pričom v súčasnej dobe jeho príjem predstavuje okolo 466 eur mesačne v čistom. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a tiež poberala rodičovský príspevok ako v súčasnej dobe. Nie je dôvod ani na zníženie výživného, keďže otec je zamestnaný, má príjem a naďalej môže výživné zo svojho príjmu na mal. Richarda platiť, pretože v čase posledného rozhodovania súdu bol nezamestnaný a súhlasil s výškou výživného, ktorá bola naposledy určená a súd teda predpokladá, že si dokáže príjem, z ktorého bude výživné v určenej výške platiť, zabezpečiť. Treba uviesť, že dlhy, ktoré otec má a ktoré musí splácať, tieto existovali už v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom a na tieto otec na pojednávaní v tej dobe poukazoval. Zo strany otca je nezodpovedné pokiaľ berie pôžičku pre svojho kamaráta, ktorý následne túto nespláca, keďže má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu a na takéto konanie otca súd nemôže v žiadnom prípade prihliadať, pretože vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd poukazuje tiež na to, že otec si riadne, pravidelne vyživovaciu povinnosť neplnil, matka bola nútená podávať trestné oznámenia, pričom otec po podaní trestných oznámení, výživné uhradil. Podľa názoru súdu naposledy určené výživné pokryje odôvodnené potreby maloletého, ktoré sú uhrádzané aj z rodinného prídavku a príspevku na diétu, vzhľadom na súčasné možnosti a schopnosti otca. Matka si tiež plní svoju vyživovaciu povinnosť a to aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť
výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Keďže súd nemal preukázanú takú zmenu pomerov, aby mohol pristúpiť k zvýšeniu výživného a takisto takú zmenu pomerov, aby mohol pristúpiť k zníženiu výživného, súd návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného, zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.