Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoPr/2/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: MUDr. M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom, I. XX právne zast. AK ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava proti žalovanému Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 3, Poprad, IČO: 611 051, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. - 42 zo dňa 20.02.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 970,49 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dni odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 61,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom z 20.02.2015 č. k -42 určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.02.2014 dané žalovaným žalobcovi je neplatné, ďalej určil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá. O trovách konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je prejednávanie a rozhodovanie o žalobe podanej žalobcom, ktorou sa domáhal určenia, že okamžite skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.02.2014 dane žalobcovi žalovaným je neplatne, určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá a na náhradu trov konania. Listom z 28.04.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že ruší okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikujúc ust. § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) cit.: „.Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje predmet konania a správanie sa účastníkov konania po skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru dňa 26.02.2014. Vzhľadom na predmetné okolnosti na strane oboch účastníkov konania súd je toho názoru, že je spravodlivé, aby každý z účastníkov konania znášal jemu vzniknuté trovy konania“.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania právneho zastúpenia prvostupňového konania v sume 970,49 Eur a náhradu trov odvolacieho konania 61,71 Eur a to všetko do 3 dni od právoplatnosti rozhodnutia.

V odvolaní uviedol, že podal žalobu z dôvodu, že bol presvedčený o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čo priznal žalovaný odvolaním okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.04.2014 a zároveň potvrdil súd právoplatným rozhodnutím. Žalovaný odvolal okamžite skončenie štátnozamestnaneckého pomeru až po podaní žaloby a nemožno očakávať, že by tak spravil, ak by sa žalobca nedomáhal svojho práva žalobou. Žalovaný svojim konaním dal dôvod na podanie žaloby a žalobca podal žalobu dôvodne. Poukazuje na skutočnosť, že jednostranné odvolanie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je právne možné a preto pre navrátenie vzťahu spred okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné meritórne rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo uzatvorenie súdneho zmieru s minimálne jedným pojednávaním. Dospel k záveru, že v predmetnej veci nemožno aplikovať § 150 O.s.p. a je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle zásady úspechu. Dodal, že nepriznaním náhrady trov konania v prospech žalobcu, ktorý dôvodne a úspešne bránil svoje právo, bude na svojich právach majetkovo ukrátený a naopak žalovaný, ktorý konanie spôsobil, nebude žiadnym spôsobom sankcionovaný.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že s tvrdením žalobcu o ukrátení na majetkových právach nepriznaním náhrady trov konania v jeho prospech nesúhlasí. Primárnou príčinou okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo hrubé porušenie služobnej disciplíny žalobcom, čo však nebolo predmetom súdneho konania. Jeho predmetom bolo právne pochybenie zo strany Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v C.. To znamená, že dôvodom začatia konania bolo závažné porušenie služobnej disciplíny zo strany žalobcu a nie postup žalovaného. Poukázal na účelové konanie zo strany žalobcu, ktorý napriek tomu, že trval na tom, aby ho RÚVZ naďalej zamestnával a na náhrade mzdy za 2 mesiace vo výške 1.443,- Eur a trov konania, odmietol stiahnutie žaloby a ukončiť súdny spor, v dôsledku čoho došlo k nárastu trov súdneho konania Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodoval o trovách podľa § 150 O.s.p. v súlade s dôvodmi osobitného zreteľa a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 142 ods. O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R 34/1982).

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ).

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je predmet konania a správanie účastníkov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal určenia, že okamžite skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 26.02.2014 dané žalovaným žalobcovi, ktorým sa mal štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného skončiť dňa 26.02.2014, je neplatne a taktiež určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Dôvodom, ktorý viedol žalobcu k uplatneniu predmetného nároku boli ním tvrdené dôvody pre vyslovenie súdom neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného. Výsledkom súdneho konania bolo súdom určenie neplatnosti predmetného okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a určenie, že tento pomer trvá. Žalobca teda dosiahol plný úspech v spore.

Podľa názoru súdu prvého stupňa jedným z dôvodom, pre ktorý sa rozhodol aplikovať v prejednávanej veci ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. je predmet konania . Bez bližšieho zdôvodnenia tohto dôvodu. Len samotný poukaz na predmet konania nie je odôvodnením použitia predmetného ustanovenia. Ďalším dôvodom má byť správanie účastníkov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru bez bližšej konkretizácie predmetného správania. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

Odvolací súd preskúmal a zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci . V prvom rade je potrebné zaoberať sa a prihliadnuť na okolností pred začatím konania teda okolností súvisiace s predprocesným štádiom sporu, so správaním účastníkov v tomto štádiu . Žalobca oznámil žalovanému písomne 19.03.2014, že trvá na tom aby ho žalovaný naďalej zamestnával a dôvody neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Následne 04.04.2014 podal žalobu na súde. V tomto období nie je známe žiadne správanie žalovaného vedúce k možnosti vzájomnej dohody a k predídeniu súdneho konania. V priebehu súdneho konania oznámil žalobcovi, že netrvá na okamžitom zrušení listom z 28.04.2014. Ako samotný žalovaný uvádza dôvodom skončenia bolo hrubé porušenie služobnej disciplíny žalobcom. Dôvodom zrušenia bolo právne pochybenie žalovaného . Každý účastník súdneho konania musí niesť zodpovednosť za výsledok súdneho konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale ja v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.

Odvolací súd za tohto stavu zastáva názor, že žalobca v konaní dôvodne uplatňoval svoj nárok na určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru. Predmet konania a správanie účastníkov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému. Nie je spravodlivé, aby žalobca ktorý svoje porušené právo bránil, v konaní bol úspešný znášal svoje náklady konania. Bol by ukrátený na svojich majetkových právach nepriznaním náhrady trov konania. V prejednávanej veci neboli zistené osobitné okolnosti prípadu.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne neumožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Je preto potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu. Za tohto stavu nie je spravodlivé, aby si náklady, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, hradil sám. Odvolací súd zhodnotil aj pomery žalovaného a je toho názoru, že zaplatenie trov konania výrazne nezasiahne je jeho majetkových práv.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 970,49 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia (podľa §§ 11 ods. 1, 13 ods. 3, 16 ods. 3, 17 ods. 1 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ) pozostávajú z 4 úkonov právnej služby: 1.prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.01.2013 (86,05 Eur), 2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 26.05.2014 (86,05 Eur), 3. pojednávanie dňa 20.02.2015 (86,05 Eur), 4. pojednávanie dňa 05.09.2014 odročené bez pojednávania (21,05 Eur), režijného paušálu 3 x 8,04 Eur za rok 2014 a 1 x 8,39 Eur za rok 2015, cestovných náhrad za vykonané cesty H. - C. tam a späť dňa 05.09.2014 a 20.02.2015 (2 x 33,12 Eur) = 66,24 Eur, náhrady za straty času stráveným cestou z H. do C. a späť dňa 05.09.2014 a dňa 20.02.2015 16 začatých polhodín x 13,40 Eur za rok 2014 (214,40 Eur) a 16 začatých polhodín x 13,98 Eur za rok 2015 (223,68 Eur) a 20 % DPH zo sumy 808,74 Eur vo výške 161,75 Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil a aj vyčíslil. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa §§ 11 ods. 1,

13 ods. 3, 16 ods. 3, 13a ods. 2 písm. b) písm. b) (odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej - odvolanie voči trovám konania) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za čo právnemu zástupcovi patrí odmena 43,06 Eur (1/2 z 86,05 Eur ) + 8,39 Eur režijný paušál, spolu teda 61,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.