Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľky: F.. Y. Q., C.. J., W.. XX.XX.XXXX, F. L.. X. Y. XX/X, XXX XX U. W. M., zastúpenej: JUDr. Marek Švantner, advokát, Sídlisko I 971, Vranov nad Topľou, proti odporcovi: Y.. Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. L.. X. Y. XX/ X, XXX XX U. W. M., zastúpenému: JUDr. Peter Barňák, advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, za účasti maloletého dieťaťa: V. Q., W.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd manželstvo F.. Y. Q., C.. J., W.. X.X.XXXX E. Y.. Š. Q., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. W. M., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:

Maloletá V. Q., W.. X.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú V. zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je oprávnený sa s maloletou V. stýkať takto:

Každý nepárny víkend v kalendárnom mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele 19.00 hod..

Počas letných prázdnin - každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci júl a každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci august.

Počas zimných prázdnin - v nepárnom kalendárnom roku - druhý týždeň prázdnin, v párnom kalendárnom roku prvý týždeň prázdnin.

Počas jarných prázdnin - v nepárnom kalendárnom roku.

Počas Vianočných sviatkov - v nepárnom kalendárnom roku - počas Štedrého dňa od 10.00 hod. do 19.00 hod., v párnom kalendárnom roku počas prvého sviatku vianočného od 10.00 hod. do 19.00 hod.

Počas Veľkonočných sviatkov - v nepárnom kalendárnom roku - od piatku od 10.00 hod. do soboty do 19.00 hod., v párnom kalendárnom roku od nedele od 10.00 hod. do 19.00 hod. pondelok, a to tak, že otec si mal. V. v mieste jej bydliska vyzdvihne od matky a matke ju na rovnakom mieste odovzdá.

Súd určuje, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej V. sumou po 150,- € mesačne, ktoré bude poukazovať matke, vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor pre maloletú V. na osobitný účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX sumou po 100,- € mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 14.2.2014 bol súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, a aby na čas po rozvode zveril mal. V. do jej osobnej starostlivosti, a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 300,- € mesačne, vždy k 10-temu dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, a aby odporca nahradil trovy konania. V návrhu uviedla, že v stretávaní otca s dcérou nemá záujem brániť a je ochotná na úprave styku s dcérou sa dohodnúť. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo medzi účastníkmi konania bolo uzavreté v roku 1995, asi po roku intenzívneho stretávania sa. Nakoľko ani po piatich rokoch sa navrhovateľke nepodarilo otehotnieť, nasledovalo množstvo vyšetrení, spolu s dlhodobou hormonálnou liečbou, avšak bez výsledku. Až po desiatich rokoch spoločného manželstva sa po viacnásobnej asistovanej reprodukcii a následne rizikovom tehotenstve z manželstva narodila dcéra. Po dvoch rokoch od jej narodenia navrhovateľka začala pozorovať zmeny v správaní odporcu, ktoré spočívali najprv v slovných atakoch, v jej ponižovaní, ktoré sa snažila prehliadať, dúfajúc, že ide o prechodný stav, avšak odporcove výstupy sa zintenzívňovali aj v prítomnosti dcéry. Návrh bol odôvodnený aj tým, že manželia spolu nekomunikujú, a odporca verbálne uráža ju, aj jej rodinu. Odporca si zablokoval mobilný telefón, zmenil účet, prestal prispievať na domácnosť. Ďalej uviedla, že dva roky nemá prehľad o financiách odporcu, pričom on si užíva lyžovačky v Alpách, bez navrhovateľky, aj bez dcéry. Snaha udržať manželstvo, vzhľadom na maloletú dcéru, sa navrhovateľke javí ako márna. Uviedla, že zistila odporcovu dlhoročnú neveru. Nezhody v manželstve veľmi nepriaznivo pôsobia na mal. dcéru, ktorá je často vystavovaná stresovým situáciám, je utiahnutou, menej sústredenou, na čo bola upozornená učiteľkou. Odporca sa po dobu posledného roka snaží získať priazeň dcéry tak, že ju berie na lyžovačky a zahŕňa ju množstvom darčekov, ktoré navrhovateľka považuje za zbytočné, nakoľko maloleté dieťa v prvom rade potrebuje pokojné rodinné prostredie, bez psychického napätia a nadávok. Keďže vzťahy medzi manželmi sú z navrhovateľkou uvedených dôvodov, zapríčinených odporcom, vážne rozvrátené tak, že manželstvo neplní, a ani v budúcnosti nemôže plniť spoločenský účel, lebo manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu mal. dcéry, ktorá je vystavovaná opakovaným stresovým situáciám, preto rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami mal. dcéry, ktorú navrhovateľka chce vychovávať v pokojnom prostredí.

V deň vytýčeného pojednávania na deň 4.4.2014 právny zástupca odporcu doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva. V ňom uviedol, že v podanom návrhu sa navrhovateľka okrem iného domáha, aby bola mal. V. na čas po rozvode zverená do jej výchovy, s čím odporca nesúhlasí. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. V. do striedavej starostlivosti s odôvodnením, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa a obaja o dieťa majú záujem, a aj on má vytvorené všetky materiálne podmienky pre výchovu a vzdelanie maloletej. V prípade rozvodu manželstva chce zostať v spoločnom byte manželov, preto je predpoklad, že maloletá bude mať u neho vytvorené všetky podmienky pre jej výchovu a vzdelávanie tak, ako mala doteraz, lebo pôjde o jej domáce prostredie, na ktoré je zvyknutá a prostredie, v ktorom jej nikdy nič nechýbalo. Keďže maloletá je vo veku, v ktorom má silné citové väzby k obom rodičom, podľa názoru odporcu, je zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v súlade s vývinovými potrebami tým, že pri striedavej starostlivosti bude môcť byť vychovávaná oboma rodičmi tak, že bude rešpektované jej právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Navrhol, aby súd v prípade rozvodu manželstva maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti a počas trvania striedavej starostlivosti výživné neurčil.

Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2014 súd vykonal výsluch účastníkov konania, na ktorom navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod trvala a popisovala, že z manželstva sa po desiatich rokoch narodila vytúžená dcéra V.. Po dvoch rokoch od jej narodenia postrehla zmenu v správaní manžela a uviedla, že zistila dlhoročnú neveru manžela. Poukazovala na skutočnosť, že s odporcom nekomunikuje po dobu 2-3 rokov, len prostredníctvom dcéry. Dcéra je opakovane svedkom slovných, aj fyzických atakov na navrhovateľku. Nesúhlasila s návrhom na striedavú starostlivosť, lebo ju nepovažuje

za vhodnú. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodária. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka označila opakovanú neveru zo strany odporcu.

Súd vypočul odporcu, ktorý poprel dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označil dlhodobú neochotu navrhovateľky podieľať sa na riešení rodinných finančných záležitosti, podieľať sa na vedení domácnosti, aj starostlivosti o mal. dcéru. Poukazoval, na trvajúce problémy, ktoré pretrvávajú minimálne 4 roky, a to z dôvodu, že navrhovateľka vzala 2 vysoké pôžičky, z dôvodu hypotekárneho úveru bol založený byt a úver odporca splácal, a aj ho splatil. Uvádzal, že výrazným spôsobom finančne vypomáhal celej rodine navrhovateľky a na jeho návrhy, aby riešili spoločné problémy, reagovala navrhovateľka ľahostajne. Odporca poprel navrhovateľkou tvrdenú neveru a tvrdil, že navrhovateľka sa stretáva so svojím bývalým partnerom, a aj jeho synom. Odporca poprel navrhovateľkou uvádzané ataky voči nej a uvádzal, že fyzické útoky boli skôr zo strany navrhovateľky a označil ju za impulzívnu.

Dňa 12.3.2014 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, ktorou šetril rodinné, bytové a sociálne pomery účastníkov konania, a zisťoval záujem rodičov o osobnú starostlivosť o mal. dieťa, a aj ich názory na zaistenie potrieb dieťaťa, príp. osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, aj informácie o spôsobilosti oboch rodičov osobne vychovávať mal. dieťa. V správe bolo konštatované, že z manželstva, uzavretého dňa XX.X.XXXX, pochádza mal. V., W.. X.X.XXXX, a rodičia, aj dieťa žijú v spoločnej domácnosti, v 4-izbovom byte, pričom matka po rozvode chce opustiť spoločnú domácnosť aj s mal. dcérou a chce odísť bývať k svojim rodičom do rodinného domu, ak sa s otcom maloletej nedohodne inak. Zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že byt, v ktorom žijú účastníci konania, je moderne zariadený, maloletá v ňom má vlastnú izbu, v ktorej má vytvorený svoj hrací kútik. Byt je priestranný a poskytuje vhodné bytové podmienky. V prípade, ak sa matka odsťahuje k svojím rodičom, aj v tomto rodičovskom dome má k dispozícií detskú izbu pre mal. V., rovnako tak izbu pre seba. V správe bolo ďalej uvedené, že matka pri osobnom pohovore uviedla, že nie je možné obnoviť manželské spolužitie, lebo odmieta ďalej trpieť psychické, aj fyzické týranie zo strany manžela, ktorého svedkom je aj ich mal. dcéra. Matka podala na manžela trestné oznámenie z dôvodu fyzického napadnutia, po ktorom bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že počas trvania manželstva bol manžel neverný, s tvrdením, že aj v súčasnej dobe má mimomanželskú známosť. Intímne spolu nežijú po dobu dvoch rokov. Z manželstva pochádza mal. V., ktorá dosahuje výborné výchovno-vzdelávacie výsledky. Je žiačkou súkromnej jazykovej školy. Dieťa je zdravé. Pri osobnom pohovore dieťa malo zástupcovi úradu práce uviesť, že rodičia sa často hádajú a bola svedkom toho, ako otec udrel matku. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd v prípade, že nedôjde k dohode rodičov ohľadom rodičovských práv a povinnosti voči mal. dieťaťu, nariadil znalecké dokazovanie.

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom znalkyňa T.. Q. N. posudzovala otcom navrhovanú formu striedavej starostlivosti o maloleté dieťa, a vyhodnotila ako nerealizovateľnú formu starostlivosti, lebo zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že: a/ rodičia spolu nekomunikujú a nie sú toho času schopní komunikovať o podstatných skutočnostiach, súvisiacich s výchovou a starostlivosťou o mal. dieťa; b/ otec vyjadruje pohŕdavý, odmietavý postoj k matke a opakovane vyjadruje, že má rozdielny názor na to, ako viesť dieťa k splneniu si povinnosti, k zodpovednosti a k usilovnosti. Vyjadruje nedôveru voči schopnostiam matky zabezpečiť „riadnu“ výchovu dcéry. Odmieta s matkou o výchovných otázkach maloletého dieťaťa rozprávať; c/ rodičia sa toho času nevedia zdržať znevažovania druhého partnera pred maloletým dieťaťom.

Znaleckým dokazovaním bol zistený vysoko konfliktný, averzívny vzťah medzi rodičmi, ktorí nie sú ochotní, resp. schopní uvedomiť si svoj podiel viny na rozpade ich vzťahu; vinia iba svojho partnera, s uvedením, že ani do budúcnosti nie je predpoklad, že budú vedieť objektívne a pokojne bez obviňovania riešiť výchovné potreby súvisiace so starostlivosťou o ich dcéru. Dlhodobé konfliktné vzťahy medzi rodičmi mal. V. vnútorne neurotizujú a zneisťujú, nie je dostatočne saturovaná jej potreba pokoja a stability rodinného prostredia. (čl. 23 znaleckého posudku č. X/XXXX, čl. 80 spisu).

V konaní bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom sa znalkyňa Y.. N. N. v plnom rozsahu stotožnila so závermi znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného T.. Q. N.. Striedavú osobnú starostlivosť neodporučila - v danom prípade je táto forma odsúdená na neúspech

s odôvodnením znalkyne: Pri striedavej starostlivosti je dôležité, aby osobnosti rodičov boli zdravé a vyvážené, bez prejavov duševnej poruchy - čo sa dá konštatovať, že je v najširšom slova zmysle splnené. Paradoxne práve na strane navrhovateľa návrhu boli v čase vyšetrenia zistené vážnejšie rezervy k tomu, aby dokázal v hlbšom rozsahu striedavú starostlivosť realizovať (na jeho strane bol konštatovaný nevysporiadaný porozchodový emocionálny postoj k opačnému rodičovi, nefungujúca rodičovská komunikácia s prvkami znevažovania, devalvácie opačného rodiča aj v prítomnosti dieťaťa, znížená ochota viesť dieťa k rešpektujúcemu vzťahu k opačnému rodičovi a podobne). Korektný, kooperujúci spolurodičovský vzťah v tomto prípade ako ďalšia podmienka k úspešnej starostlivosti absentuje. Ich vzájomný vzťah je skôr animózny a vysoko konfliktný. Treťou dôležitou otázkou je vhodnosť úpravy pre konkrétne dieťa, Y.. V., vhodnosť pre jeho emočné a mentálne charakteristiky. Pokiaľ je dieťa vo veku, že je spôsobilé formulovať autonómne názory, je podstatné nechať dieťa sa vyjadriť. Maloletá túto možnosť odmieta, neželá si zmenu svojho životného štýlu. Mal. V., hoci má rada oboch rodičov, sa vyjadrila, že nechce striedavú starostlivosť (ani formou experimentu na dobu určitú, po ktorej by sa mohla opätovne k tomu vyjadriť). V čase znaleckého vyšetrenia citovo viac preferovala prostredie u matky. Kontakt s otcom si želá tak, ako je to doteraz, každý druhý víkend. Ak by došlo k podstatnej úprave vzťahov medzi rodičmi, je možné sa k tomuto návrhu opätovne vrátiť a prehodnotiť ho aktuálne v danom čase. (čl. 33 znaleckého posudku č. XX/XXXX, čl. XXX-XXX spisu)

Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 navrhovateľka uviedla, že do mája 2014 náklady spojené s bývaním (úhrady inkasa) uhrádzala ona. Po vyúčtovaní preplatku ho požadovala od odporcu a tento jej ho odmietol vyplatiť, preto od tohto dátumu začal vykonávať úhrady odporca s tvrdením navrhovateľky, že ona sa v domácnosti málokedy zdržiava. Na tomto pojednávaní odporca namietal, že účet, ktorý navrhovateľka označila za svoj, nebol účtom navrhovateľky, ale išlo o spoločný účet, z ktorého boli dlhodobo uhrádzané pravidelné mesačné výdavky. Tento účet mala navrhovateľka pred pojednávaním vybrať v svoj prospech, čo mu neoznámila. Odporca opisoval spoločné hospodárenie, a to tak, že navrhovateľka prispievala na ich spoločný účet sumou okolo 300,- € mesačne, z ktorého boli financované bežné náklady spojené s domácnosťou. Odporca na tento účet prispieval sumou 451,- € po dobu štyroch rokov, z ktorých boli uhrádzané pôžičky, ktoré vzala navrhovateľka. Tým, že navrhovateľka pozastavila všetky úhrady, vznikli nemalé problémy s pravidelnými mesačnými úhradami, čo musel dávať do poriadku odporca. Uviedol, že navrhovateľka stále žije v spoločnom byte a využíva všetky výhody s tým spojené, avšak na financovaní sa nepodieľa žiadnou sumou.

Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že náklady spojené s inkasom uhrádzala do mája 2014, pričom na účte zostávalo 30,- €, z ktorých mala žiť, lebo po nástupe do zamestnania jej príjem predstavoval 400,- €. Dôvod, pre ktorý prestala vykonávať úhrady, bol ten, že odporca si zriadil vlastný účet a všetky poplatky nechal na účte, z ktorého mala uhrádzať ona. Znova poukazovala na to, že síce žijú ešte v spoločnej domácnosti, ale každý víkend sa snaží s dcérou zdržiavať mimo spoločného miesta bydliska - zdržiava sa u svojich rodičov, pričom potvrdila, že náklady spojené s bývaním od mája 2014 uhrádza odporca.

Obaja rodičia zhodne uviedli, že mal. dcéra je zdravá a navštevuje mimoškolské aktivity - tanečný súbor Cifroško, súkromnú školu anglického jazyka, aj súkromnú tenisovú školu.

Na pojednávaní konanom dňa 14.7.2015 účastníci zhodne uviedli, že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou od októbra 2014.

Súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: sobášny list účastníkov konania - čl. 6, rodný list mal. V., W.. X.X.XXXX, potvrdenie o príjme navrhovateľky - čl. 26 - potvrdenie zo dňa 18.3.2014, mzdový list navrhovateľky za rok 2013 - čl. 28-31, potvrdenie zamestnávateľa odporcu - príjem za obdobie 12 mesiacov, zo dňa 24.3.2014, mzdový list za roky 2013 - čl. 35-38, čl. 121 - výdavky na mal. V.Í. a listinné dôkazy v obálke zo dňa 8.7.2015, kópia mzdového výmeru odporcu - čl. 123, faktúra za úhradu telefónu

- čl. 124, faktúra na čl. 125, doklady o úhradách na čl. 126, úhrada za elektrinu a iné - čl. 127-130, príjem navrhovateľky - čl. 204-205, prehľad výdavkov - čl. 206, potvrdenie o príjme odporcu - čl. 212, zmluvou o bežnom účte.

Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:

Podľa ust. §-u 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. V zmysle ust. §-u 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd v súlade s ust. §-u 23 ods. 2 ZoR, zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. §-u 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Ustanovenie §-u 18, upravuje vzťahy medzi manželmi tak, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa ust. §-u 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú v zmysle ust. §-u 19 ods. 2 ZoR, manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd a podľa odseku (3), na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Posudzujúc návrh a samotný vzťah účastníkov v zmysle vyššie uvedených ustanovení súd dospel k názoru, sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Vzhľadom na výnimočnosť predmetu konania a jeho spoločenskú ochranu zakotvenú v základných zásadách Zákona o rodine, podľa ktorých :

Článok 1

Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Článok 2 Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Článok 3 Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Článok 4

Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Vyhodnocujúc vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň súd dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vychádzal pritom z dôvodov uvedených v návrhu a z dôvodov uvedených vo výpovedi účastníkov. Miera narušenia manželského spolužitia je daná dôvodmi jeho narušenia. Súd vyhodnotil manželstvo ako vážne narušené a manželstvo rozvrátené. Z výpovedi účastníkov vyplýva, že nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2014, teda ani intímne, a spoločne ani nehospodária. V konaní bol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva, ktorý svojou dĺžkou a intenzitou narušenia sa javí ako nenapraviteľný, v dôsledku čoho manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manželstvo účastníkov konania neplní funkciu biologickú, výchovnú, hospodársku, a ani funkciu vzájomnej pomoci. V konaní bolo preukázané vzájomné odcudzenie manželov, majúce negatívny vplyv na ich jediné spoločné maloleté dieťa, čo je

konštatované aj znalcami v oboch znaleckých posudkoch vypracovaných v konaní. V konaní nebola preukázaná nevera tvrdená oboma účastníkmi konania. Manželia sa vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami obsiahnutými v § 18 a 19 ZoR, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa §-u 113 ods. 1, OSP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. §-u 24 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. §-u 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

V danom prípade sa rodičia dohodli na úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia.

V návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka žiadala, aby v prípade rozvodu manželstva bola maloletá V., pochádzajúca z manželstva, zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou po 300,- € mesačne. K úprave styku otca s dcérou uviedla, že otcovi v stretávaní sa s dcérou nechce brániť a na úprave stretávania je ochotná sa dohodnúť.

Na pojednávaní konanom dňa 14.07.2015 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pred pojednávaním otec navrhol výšku vyživovacej povinnosti v rozsahu 150,- €, s ktorou matka nesúhlasí a žiadal, aby otec prispieval na výživu dcére minimálne v rozsahu 200,- € mesačne. Otec na tomto pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby dcére prispieval mesačne v rozsahu 150,- € a 50,- € by poukazoval na sporiaci účet. Matka navrhla, aby otec prispieval na výživu dcére sumou po 200,- € mesačne, a aby k tomu poukazoval sumu 50,- € na sporiaci účet.

Na pojednávaní konanom dňa 22.07.2015 matka žiadala, aby otec prispieval na výživu dcére sumou po 300,- € mesačne, pričom žiadala, aby 250,- € poukazoval k jej rukám a sumu 50,- € mesačne by poukazoval na sporiaci účet.

Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62, odsek 3, Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62, odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 63, odsek 3, ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa §-u 120 ods. 2 OSP, vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§200e), súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti pre maloletú súd vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, pričom spornou zostala suma prevyšujúca 50,- €, ktorou otca súd zaviazal na tvorbu úspor pre maloletú. Vychádzal pritom z príjmu povinného rodiča, ktorý je lekárom - špecialistom a jeho mesačný zárobok, priemerná hrubá mzda je 2.158,12 €, a v čistom priemerná mzda povinného predstavuje sumu 1.580,61 € (čl. 212).

Pri určovaní vyživovacej povinnosti, ktorá je zákonnou povinnosťou, a táto v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu, a s tým korešpondujúcu povinnosť rodičov dieťaťa vyživovať ho, už samotný zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k mal. dieťaťu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa a vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, že na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je zdravotnou sestrou a jej príjem z pracovného pomeru v hrubom predstavuje sumu 578,- €, v čistom 487,- € a príjem z dohody o pracovnej činnosti v hrubom predstavuje sumu 167,- € a v čistom príjem z dohody o pracovnej činnosti predstavuje 117,16 € (čl. 204-5).

Súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorá je veku 10 rokov, je zdravým dieťaťom, navštevuje základnú školu a vo voľnom čase krúžky - tanečný, športový tenisový krúžok, aj jazykovú školu.

Obaja rodičia v konaní preukazovali, že sa obaja podieľajú na zabezpečovaní potrieb mal. dieťaťa, či už základných, alebo potrieb rozvíjajúcich duševný, aj fyzický vývoj ich spoločnej dcéry. Rodičia participujú na úhradách za aktivity pre dcéru, pričom samotná matka v návrhu uviedla, že otec berie dcéru na

zahraničné lyžovačky. Aj matka sa snaží dcére vypĺňať čas spoločnými aktivitami, čo preukazovala návštevou kúpalísk, kina a pod.

Obaja rodičia umožnili dcére absolvovať zahraničnú dovolenku (s každým z nich), čo nie je bežným javom ani v iných, fungujúcich rodinách.

Súd akceptoval ochotu otca - povinného, prispievať maloletej aj na tvorbu úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletej a táto bude mať právo s týmito nasporenými prostriedkami nakladať až po dosiahnutí plnoletosti, pričom do tej doby k nakladaniu s týmito prostriedkami je vyžadovaný súhlas súdu.

Povinného otca súd zaviazal prispievať na výživu mal. dcére sumou tak, ako to sám navrhoval v priebehu konania, a to v rozsahu 150,- € a 50,- € na sporiaci účet, pričom súd nad rámec otcom navrhovaného výživného ho zaviazal naviac sumou vyššou o 50,- € a to na tvorbu úspor pre mal. dcéru, s uvedením, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodiča a sumu, ktorú bude otec poukazovať dcére na sporiaci účet, môže využiť na nadobudnutie vzdelania, príp. iných potrieb, počas svojho dospievania.

Akceptujúc záujem maloletého dieťaťa je výrok o určení vyživovacej povinnosti vo vyhlásenom rozsudku v súlade so Zákonom o rodine a súd jeho výšku považuje za primeranú, vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa a na možnosti a schopnosti povinného rodiča.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 144, prvá veta, OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou.

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.