Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sa-57-2019.pdf
PDF · 116.04 KB
Case nature
Subarea
8Sa/57/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T. W., s miestom podnikania V. XXX, G., IČO: 50 188 585, zastúpená JUDr. Kristínou Absolonovou, advokátkou so sídlom Na Revíne 37, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Sekcia identifikácie a kontroly poľnohospodárskych pozemkov, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalobu zo dňa 05. augusta 2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 05. augusta 2019, o d m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 05.08.2019, elektronicky doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 05.08.2019, sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nezákonného zásahu v Registri poľnohospodárskych produkčných plôch (LPIS), spočívajúceho v krátení výmer poľnohospodárskych plôch · Kultúrny diel so skráteným kódom 5301/1, lokalita Oravské Veselé a · Kultúrny diel so skráteným kódom 4302/1, lokalita Oravské Veselé. Zároveň sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť „ku dňu 17.04.2019, a to do 3 dní odo dňa jeho doručenia,“ obnoviť pôvodný stav výmer v Registri poľnohospodárskych produkčných plôch (LPIS) poľnohospodárskych plôch · Kultúrny diel so skráteným kódom 5301/1, lokalita Oravské Veselé a · Kultúrny diel so skráteným kódom 4302/1, lokalita Oravské Veselé . Voči žalovanému si uplatnila nárok na náhradu trov konania a súčasne navrhla, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.
2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že vykonáva poľnohospodársku činnosť ako registrovaný samostatne hospodáriaci roľník, pričom každoročne žiada o podporu štátu Slovenskej republiky prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, a to: · Jednotnej platby na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie; · Platby pre mladých poľnohospodárov; · Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami; a · Platbu na viazané priame platby (výkrm hovädzieho dobytka); (ďalej len ako „Platby“).
3. Výška podpory vo forme Platieb sa odvíja nielen od druhu žiadanej podpory, ale predovšetkým od rozsahu žiadanej výmery, vždy na jeden hektár obhospodarovanej plochy. Žalovaný na tento
účel prevádzkuje a vedie tzv. Register poľnohospodárskych produkčných plôch alebo Land Parcel Identification System (ďalej aj „LPIS“), pričom ho každoročne aktualizuje, predovšetkým rozširuje alebo zužuje výmeru žiadateľných plôch poľnohospodárskej pôdy, na ktoré môže ten-ktorý žiadateľ v danom roku žiadať poskytnutie platieb. Rozsah výmery plochy, na ktorú žiadateľ žiada podporu Platbami zadáva prostredníctvom na to určenej aplikácie GSAA, ktorá aktuálne zobrazuje stav LPIS. Dňa 02.05.2019 podala žalobkyňa ako žiadateľka Geopriestorovú žiadosť o podporu za rok 2019 prostredníctvom aplikácie GSAA, reg. číslo žiadosti: 6260027654, jednotný identifikátor žiadateľky: 156181, reg. číslo žiadateľky: 6260021324, v konaní o poskytnutie Platieb, pričom vychádzala zo stavu LPIS ku dňu podania žiadosti (02.05.2019), ktorý žalovaný aktualizoval dňa 17.04.2019. Dňa 03.05.2019 doručila na Regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry Dolný Kubín Jednotnú žiadosť o Platby za rok 2019. Následne bol však stav výmer KD v LPIS ku dňu 02.06.2019 po podaní žiadosti o Platby zmenený, pričom došlo k zmenšeniu výmery kultúrnych dielov a ich rozdeleniu. Ku dňu 17.06.2019, po podaní žiadosti o Platby, bol však stav výmer KD v LPIS opakovane zmenený, pričom došlo len k úprave výmery kultúrneho dielu KD 4302/1. O zmenách dozvedela až po prihlásení do aplikácie GSAA dňa 15.07.2019 a zároveň jej bolo oznámené, že o zmenách v LPIS sa nevydáva žiadne rozhodnutie, ktoré by sa žiadateľovi doručovalo, resp. tento sa o zmenách v LPIS a ich dôvodoch nemá ako dozvedieť, pričom takýto podstatný faktický zásah do práv žiadateľa nemožno napadnúť ani žiadnym riadnym opravným prostriedkom. Uvedenými zmenami tak došlo k zníženiu ňou reálne užívanej poľnohospodárskej výmery kultúrnych dielov.
4. Žalobkyňa vyslovila zásadný nesúhlas s vykonanými zmenami vo výmere kultúrnych dielov a označila ich za neodôvodené a nezákonné. Žalobou sa domáha ochrany pred nezákonným a svojvoľným zásahom žalovaného do jej práv, nakoľko tento zásah stále trvá, pričom v prípade jeho neodstránenia jej hrozia vážne následky v podobe neposkytnutia Platieb a neoprávnených sankcií. Okrem uvedeného rovnako hrozí, že tento zásah sa bude opakovať aj nadchádzajúce roky pri podávaní žiadostí, kedy žalovaný celkom zrejme, opakovane preberie súčasný nezákonný stav v LPIS. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný nezákonným zásahom do LPIS:
- nesprávne vec právne posúdil,
- skutkové závery sú nesprávne, resp. zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a
- absentuje riadne odôvodnenie vylúčenia výmery.
5. K zachovaniu lehoty na podanie správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že o neoprávnenom zásahu žalovaného do LPIS sa dozvedela dňa 17.07.2019, po prihlásení do GSAA. Preto v zmysle ust. § 256 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), posledný deň lehoty na podanie žaloby jej uplynie dňom 17.09.2019, a teda žaloba bola podaná včas.
6. Dňa 27.08.2019 doručila žalobkyňa súdu návrh na zmenu správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 27.08.2019, ktorým žiadala, aby bolo v konaní vytýčené pojednávanie. Uviedla, že „Oznámením o nezrovnalostiach vo výmerách“ zo dňa 07.08.2019, doručeným jej dňa 15.08.2019, ju Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „PPA“) vyzvala na odstránenie nezrovnalostí vo výmerách v aplikácii GSAA, prípadne na potvrdenie stavu výmer v aplikácii GSAA, na ktoré ako žiadateľka žiada priznať od PPA priame Platby. Podľa názoru žalobkyne všetky tieto vytýkané nezrovnalosti vznikli výlučne iným nezákonným zásahom zo strany žalovaného. Oznámenie PPA a aktualizovaný stav LPIS zobrala na vedomie a vykonala v GSAA zmeny. Tiež upravila svoj žalobný návrh, konkrétne, aby súd zakázal žalovanému krátiť výmeru Kultúrneho dielu so skráteným kódom 5301/1, lokalita Oravské Veselé v Registri poľnohospodárskych produkčných plôch (LPIS) v rozsahu 5,86 ha poľnohospodárskej plochy podľa prílohy „Grafické vyznačenie krátenej výmery KD 5301/1 v GSAA zo dňa 26.08.2019.“ Zároveň, aby súd žalovanému uložil povinnosť vrátiť časť výmery Kultúrneho dielu so skráteným kódom 5301/1, lokalita Oravské Veselé v rozsahu 5,86 ha poľnohospodárskej plochy podľa prílohy „Grafické vyznačenie krátenej výmery KD 5301/1 v GSAA zo dňa 26.08.2019“ do Registra poľnohospodárskych produkčných plôch (LPIS), a to do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia. Súčasne žiadala priznať právo na úplnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.03.2020, skonštatoval oneskorené podanie žaloby. Poukázal na str. 4 žaloby, kde žalobkyňa uviedla, že o aktualizácií LPIS sa dozvedela až prihlásením do aplikácie GSAA dňa 15.07.2019. Na str. 7 žaloby pritom tvrdí, že sa o aktualizácií LPIS dozvedela prihlásením zo dňa 17.07.2019. Ďalej uviedol, že do aplikácie
GSAA sa prihlasujú tisícky užívateľov, pričom každý z nich má možnosť vidieť nielen ním deklarované plochy, ale aj plochy všetkých ostatných žiadateľov. Nie je vylúčené, že o zmene výmery sa tak mohla dozvedieť prostredníctvom prihlásenia cez prístupové heslo iného žiadateľa. Žalovaný nijako netvrdil, že do aplikácie GSAA sa žalobkyňa prihlasuje cez iný ako vlastný účet, avšak poukázal na jej nesprávny pohľad na určenie dátumu oboznámenia sa s úkonom žalovaného. V prípade, keď sa o aktualizácií LPIS nevydáva žiadne rozhodnutie vydané v administratívnom konaní a úkon sa de facto vykoná zakreslením do počítačového systému, ktorý je cez aplikáciu GSAA prístupný žiadateľovi vlastniacemu prístupové heslá k svojmu kontu, je na mieste, aby súd zvážil, či je v danom prípade v súlade s ust. § 256 SSP, aby sa so začiatkom dvojmesačnej lehoty čakalo až do prvotného prihlásenia do predmetnej aplikácie. Toto prihlásenie by totiž ani nemuselo vôbec nastať. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že vo vzťahu k začiatku počítania dvojmesačnej lehoty je v tomto prípade nutné brať za podstatný dátum, kedy sa informácia o reálnom vykonaní zmeny výmery predmetného dielu dostala do dispozície účastníka, t.j. kedy bola prístupná v aplikácií GSAA a nie dátum prihlásenia do aplikácie. Ak by súd akceptoval, že žalobkyňa sa o úkone žalovaného dozvedela až dňom tvrdeného prihlásenia do aplikácie GSAA (t.j. 15.07.2019 či 17.07.2019), bolo by to podobné, ako keby v inom prípade za deň doručenia rozhodnutia považoval až deň, kedy subjekt fyzicky otvorí poštovú obálku, v ktorej sa nachádza doručovaná listina a nie deň, kedy mu bola obálka s touto listinou doručená prostredníctvom poštovej služby.
8. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nemala možnosť sa o znížení výmer dotknutých plôch dozvedieť skôr, žalovaný poukázal na skutočnosť, že PPA informovala žiadateľov o vykonaní predbežných kontrol podľa čl. 11 ods. 4. DNK (EÚ) č. 809/2014, pričom výsledky kontrol mali jednotliví žiadatelia k dispozícii prostredníctvom aplikácie GSAA. Uvedené informácie boli, súčasťou zverejneného oznámenia PPA zo dňa 05.06.2019 na stránke: https://www.apa.sk /aktuality /oznamenie- o-vysledkoch-predbeznej-krizovej-kontroly-na-jednotnych-ziadostiach-na-rok-2019/ 9159 (ďalej len „oznámenie PPA“). Tiež poznamenal, že v oznámení PPA žiadateľov upozornila na možnosť dodatočne upraviť svoje podané jednotné žiadosti, a to za účelom ich zosúladenia s legislatívnymi požiadavkami. Nad rámec uložených legislatívnych povinností uvedené informácie zverejnil aj na svojej webovej stránke: <https://www.mpsr.sk/aktualne/oznamenie-o-vykonani-predbeznej-krizovej-kontroly- na-jednotnych-ziadostiach-na-rok-2019/14322/>. Opísaným spôsobom tak bola žalobkyni poskytnutá možnosť v stanovenej lehote podanú žiadosť upraviť, čo nevyužila.
9. Žalobkyni nič nebránilo, aby sa prihlásila do aplikácie GSAA a skontrolovala aj stav predmetného KD. V prípade, že tak neučinila, nie je podľa názoru žalovaného možné tvrdiť, že nenastal začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty podľa ust. § 256 SSP. Začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty uvedenej v ust. § 256 SSP nesmie byť závislý od úvah žalobkyne. PPA dňa 05.06.2019 zverejnila uvedené „Oznámenie“, ktorým všetkých žiadateľov o priame platby vyzvala na kontrolu údajov v GSAA. Skutočnosť, že žalobkyňa sa, napriek tejto výzve, do aplikácie GSAA prihlásila až dňa 15.07., resp. 17.07. 2019, nemôže mať za následok posunutie začiatku zákonnej dvojmesačnej lehoty. Odo dňa 02.06.2019, kedy mala byť podľa žaloby zmenená výmera predmetného KD v LPIS, bola informácia o tomto úkone v dispozičnej sfére žalobkyne, ktorá sa však vlastným rozhodnutím do aplikácie GSAA prihlásila až cca o mesiac a pol neskôr. Začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty by ktorýkoľvek žiadateľ mohol úmyselne posúvať aj tak, že prihlásenie do aplikácie GSAA prostredníctvom svojho užívateľského konta by vykonal až potom ako sa prostredníctvom iného žiadateľa s inými prístupovými heslami prihlásil do aplikácie GSAA a reálne sa oboznámil so stavom LPIS, teda aj s tým, či došlo k zmene výmery ním deklarovaných plôch. Z týchto dôvodov je žalovaný presvedčený, že začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby je nutné počítať odo dňa, kedy sa informácia o úkone žalovaného dostala do dispozičnej sféry žalobkyne, t.j. kedy bol predmetný úkon zaznamenaný v aplikácií GSAA, najneskôr však od dátumu 05.06.2019, kedy bola žalobkyňa prostredníctvom oznámenia PPA informovaná o krížových kontrolách a vyzvaná na kontrolu deklarovaných plôch v aplikácií GSAA. V oboch prípadoch bola žaloba, doručená súdu dňa 06.08.2019, podaná oneskorene.
10. K tvrdenému inému zásahu orgánu verejnej správy žalovaný podotkol, že žalobkyňa neuviedla relevantné skutkové a právne dôvody, z ktorých má vyplývať, iný zásah orgánu verejnej správy z jeho strany. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/2016/2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/20/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR“) sp. zn. 5Sžk/28/2018 skonštatoval, že znížením výmery predmetného KD, nedošlo podľa jeho názoru k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne (napr. porušenie práva na život, resp. telesnú integritu či súkromie, práva na osobnú slobodu alebo na ochranu vlastníctva, práva na informácie či
priaznivé životné prostredie a iné). Uviedol, že konanie o jednotnej žiadosti vedie PPA a podľa jeho informácií stále nie je ukončené. Bez toho, aby akokoľvek predpokladal výsledok konania o jednotnej žiadosti, zastáva názor, že v danej veci nie je možné hovoriť o subjektívnom práve na podporu ako takom, o to viac, ak existencia dielov pôdnych blokov v registri LPIS má v rámci konania o podanej žiadosti iba evidenčný charakter a o samotnej podpore rozhoduje iný orgán verejnej správy. Vzhľadom k uvedenému evidenčnému charakteru a ku konaniu prebiehajúcemu následne na inom orgáne verejnej správy je zrejmé, že napadnutým úkonom žalovaného nedošlo k priamemu zásahu do subjektívnych verejných práv žalobkyne. Aktualizáciu LPIS vykonal v súlade so zákonom, na základe zákona a v rámci zákona. Čas výkonu aktualizácie nie je termínom podávania jednotnej žiadosti nijako obmedzený a žalobkyňa si ako žiadateľka musela byť vedomá, že aktualizácia LPIS sa môže vykonať kedykoľvek s tým, že bude potrebné, aby v aplikácií GSAA na tieto zmeny dodatočne reflektovala. Následne poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp zn. 27Sa/19/2018.
11. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasil a požiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej právnej veci. Žalobu navrhol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. c/ SSP odmietnuť. V prípade, že by súd žalobu nepovažoval za podanú oneskorene, skonštatoval, že úkon žalovaného, spočívajúci v aktualizácií LPIS, bol vykonaný v súlade so zákonom, na základe legislatívnych požiadaviek a riadne zisteného skutkového stavu, nedošlo pri ňom k priamemu zásahu do subjektívnych verejných práv, a žiadal žalobu podľa ust. § 261 SSP v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Žalovaný tiež navrhol, aby odkladný účinok, o ktorom správny súd rozhodol uznesením č. k. 8Sa/57/2019-97 zo dňa 07.05.2020 tak, že návrh zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok predpokladaných ust. § 258 SSP, žalobe nepriznal. Uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2020.
13. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 16.06.2020, správnemu súdu doručenom dňa 17.06.2020, k lehote na podanie žaloby uviedla, že právny názor žalovaného vyvracia už samotná dikcia ust. § 256 SSP. Zákonodarca za moment plynutia žaloby označuje čas kedy sa žalobca reálne dozvedel o inom zásahu, pričom možnosť podania žaloby je ohraničená objektívnou lehotou do 2 rokov odkedy došlo k vykonaniu iného zásahu. Bez ohľadu na uvedené, žalovaný tvrdí, že lehota na podanie žaloby mala podľa neho začať plynú najneskôr dňa 05.06.2019 (kedy bola žalobkyňa prostredníctvom oznámenia PPA informovaná o krížových kontrolách), a teda posledný deň na podanie žaloby mal byť 05.08.2019. Podľa žalovaného mala byť žaloba doručená súdu až 06.08.2019, čo je však nesprávne, pretože elektronické potvrdenie o doručení žaloby žalobkyňa obdržala dňa 05.08.2019 o 20:40 hod..
14. Vo vyjadrení zo dňa 17.08.2020, doručenom správnemu súdu dňa 20.06.2020, žalovaný k lehote na podanie žaloby poznamenal, že dátum doručenia žaloby je súdu nepochybne známy. Začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby je nutné počítať odo dňa, kedy sa informácia o úkone žalovaného dostala do dispozičnej sféry žalobkyne, t.j. kedy bol predmetný úkon zaznamenaný v aplikácií GSAA, najneskôr však od dátumu 05.06.2019, kedy bola žalobkyňa prostredníctvom oznámenia PPA informovaná o krížových kontrolách a vyzvaná na kontrolu deklarovaných plôch v aplikácií GSAA. Z predmetnej vety je zrejmé jednak to, že žalovaný dáva na zváženie dva rôzne termíny a jednak to, že druhý z týchto termínov (z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že tento je v jej prospech) je priamo spojený s činnosťou PPA, čo opäť potvrdzuje tvrdenú predčasnosť žaloby a kompetenciu PPA v tejto veci. Bolo by totiž prinajmenšom neštandardné, aby sa lehota na podanie žaloby voči inému zásahu jedného orgánu verejnej správy počítala od dátumu, kedy žalobca prevzal dokument adresovaný mu iným orgánom verejnej správy, pričom žiaden právny predpis žalovanému ani neurčoval povinnosť túto informáciu žalobkyni poskytnúť, a už vôbec nie listinnou formou.
15. Podľa § 6 ods. 1 SPP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
18. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
19. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
20. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
21. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
22. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
23. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
24. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
25. Správny súd je splnenie podmienok, za ktorých môže konať, povinný skúmať ex offo, V prvom rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje SSP v ust. § 256. Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu, ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.
26. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, úprava v SSP neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonaniu iného zásahu, inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.
27. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.
28. Žalobkyňa prostredníctvom podanej žaloby namietala protiprávnosť zásahu žalovaného, spočívajúceho v zmene výmeru KD v LPIS ku dňu 02.06.2019, po podaní jej žiadosti o Platby, čím došlo
k zmenšeniu výmery kultúrnych dielov a ich rozdeleniu. Podľa názoru správneho súdu, žaloba podľa jej obsahu jednoznačne smeruje proti označenému prvotnému zásahu, ktorým je v zmena výmeru KD v LPIS.
29. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžz/10/2014 zo dňa 24.02.2015, v zmysle ktorého: „od správneho súdu sa objektívne nemôže očakávať, že bude určovať okamih prvého disponovania s dotknutými elektronickými dokumentmi, ktoré sú iba dôsledkom vykonania inšpekcie, ktorá aj podľa Najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje zásah do práv navrhovateľa (...). Preto je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný deň, kedy orgán verejnej správy získal do svojej moci uvedené dokumenty.“
30. Nakoľko v prípade, kedy sa o aktualizácií LPIS nevydáva žiadne rozhodnutie vydané v administratívnom konaní a úkon sa vykoná zakreslením do počítačového systému, ktorý je cez aplikáciu GSAA prístupný žalobkyni vlastniacej prístupové heslá k svojmu kontu, súd dospel k záveru, že začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty nemožno odvíjať od prvotného prihlásenia do predmetnej aplikácie. K prihlásenie žalobkyne totiž vôbec nemuselo dôjsť. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžz/10/2014 zo dňa 24.02.2015, od súdu nemožno požadovať určenie okamihu, kedy žalobkyňa prvýkrát disponovala dotknutými elektronickými dokumentmi. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom, že za dátum, kedy sa žalobkyňa dozvedela o zásahu, je nutné považovať ten dátum, kedy sa informácia o reálnom vykonaní zmeny výmery predmetného dielu dostala do jej dispozície, resp. jej moci, t.j. kedy bola prístupná v aplikácií GSAA a nie dátum jej prihlásenia do aplikácie. Začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty totiž vychádzajúc z ust. § 256 SSP nezávisí od uváženia žalobkyne. Informácia o úkone, kedy mala byť podľa žaloby zmenená výmera predmetného KD v LPIS, bola v jej dispozičnej sfére odo dňa 02.06.2019. Žalobkyňa sa však vlastným rozhodnutím do aplikácie GSAA prihlásila až cca o mesiac a pol neskôr. Správny súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného, že akýkoľvek žiadateľ by mohol úmyselne posúvať začiatok dvojmesačnej lehoty aj tak, že prihlásenie do aplikácie GSAA prostredníctvom svojho užívateľského konta by vykonal až potom, ako sa prostredníctvom iného žiadateľa s inými prístupovými heslami prihlásil do aplikácie GSAA a reálne sa oboznámil so stavom LPIS, teda aj s tým, či došlo k zmene výmery ním deklarovaných plôch.
31. Žalobkyňa sa o namietanom inom zásahu dozvedela dňom, kedy sa zmenená výmera predmetného KD dostala do jej dispozičnej sféry, a teda dňa 02.06.2019. Týmto okamihom jej začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. SSP jej tak v zmysle ust. § 256 SSP uplynula dňa 02.08.2019. Žalobkyňa si však svoje právo na súdnu ochranu uplatnila prostredníctvom správnej žaloby až dňa 05.08.2019, teda po uplynutí subjektívnej lehoty.
32. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.
33. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno žalobu podľa ust. § 252 ods. 2 SSP podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v zmysle ust. § 252 ods. 2 SSP. Samotná existencia objektívnej lehoty, však
subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. § 252 SSP predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.
34. Správny súdny poriadok v ust. § 70 umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.
35. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.
36. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.
37. K žiadostiam žalobkyne a žalovaného o nariadenie pojednáva správny súd uvádza, že SSP neurčuje, v ktorom štádiu konania súd nariadi pojednávanie. Bude to však spravidla po tom, čo má správny súd za preukázané splnenie procesných podmienok podľa ust. § 97 SSP (X., Y.., K., T.., Š. T.., K., H.. H. W.. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 594 s.). Nakoľko tieto v prejednávanej právnej veci neboli splnené, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP.
38. Podľa názoru správneho súdu, žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 170 SSP môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa ust. § 171 SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinila žalobkyňa, nerozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 170 písm. a/ SSP. Žalobkyňa procesne zavinila, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto im v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.
Poučenie:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).