Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1936-2006.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Subarea
17Er/1936/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R.A.MERIDIAN s.r.o., Zupkova 13, Košice, IČO: 17 075 807, o vymoženie 326,03 eur a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 2, takto
rozhodol:
Ukladá oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,95 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 24.4.2006 bolo Okresným súdom Košice I dňa 15.5.2006 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 18.1.2011 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu, že šetrením bolo zistené, že povinný nemá žiaden majetok. Súdny exekútor ďalej žiadal, aby súd zaviazal oprávneného nahradiť mu trovy exekúcie vo výške 18,59 eur.
O návrhu rozhodol súd uznesením č.k. 17Er/1936/2006-12 zo dňa 6.2.2013 tak, že I. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú, II. Konanie zastavil, III. Zaviazal oprávneného nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 11,95 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný bol dňa 22.8.2012 vymazaný z obchodného registra, čím stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Čo sa výroku III. uznesenia týka, súd konštatoval, že povinný, ktorý spravidla hradí trovy exekúcie už neexistuje a preto ho súd nemôže zaviazať na ich náhradu. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že nemohol predvídať dôvod jej zastavenia. Z ustálenej judikatúry ale vyplýva, že medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného ústavou. Pri priznaní trov súdnemu exekútorovi vychádzal zo skutočnosti, že exekútor je povinný vždy vykonať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky, nemôže návrh na vykonanie exekúcie odmietnuť a z toho dôvodu by nebolo spravodlivé, aby úkony, ktoré je povinný vždy zo zákona vykonať, znášal sám. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník.
Proti výroku III. vyššie uvedeného uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že zmyslom a účelom rozhodnutia o náhrade trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, nárok na náhradu trov potrebných na vymáhanie nároku. Je nutné prihliadať na skutočnosť, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej
predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie. Hoci exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby súd nepriznal exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor sa v stanovenej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 4CoE/169/2013-27 zo dňa 19.12.2013 tak, že vec vrátil súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti takémuto rozhodnutiu bolo podané pred 1.11.2013, pričom o ňom nerozhodol sudca súdu prvého stupňa. Za takejto situácie o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka má rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané pred 1.11.2013. Preto v zmysle prechodných ustanovení a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o ich náhrade znova rozhodol sudca.
Z výpisu z obchodného registra oddiel: Sro, vložka číslo: 187/V bolo zistené, že povinný bol dňa 22.8.2012 vymazaný z obchodného registra „ox offo“. Právnym dôvodom zrušenia povinného bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa podľa § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObchZ) z dôvodov podľa § 68 ods. 6 ObchZ.
Okresný súd Košice I uznesením č.k. 27CbR/38/2011 - 21 zo dňa 24.5.2012 zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť R.A.MERIDIAN s.r.o., Zupkova 13, Košice, IČO: 17 075 807, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v odd. Sro, vo vložke číslo 187/V ku dňu právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 27Cbr/38/2011 - 7 zo dňa 11.10.2011 začal konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti R.A.MERIDIAN s.r.o. v zmysle ust. § 200e ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s ust. § 68 ods. 6 ObchZ bez návrhu z vlastného podnetu
poskytnutého obchodným registrom tunajšieho súdu, ktorý zistil, že uvedená spoločnosť neuložila do zbierky listín účtovné závierky za posledné dva roky. Ďalej súd v odôvodnení uvedeného uznesenia vlastným šetrením v otázke obchodného majetku zrušovanej spoločnosti zistil nasledovné: Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, zo dňa 27.10.2011 vyplýva, že uvedená spoločnosť nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Lustráciou v katastrálnom portály Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 12.10.2011 vyplýva, že uvedená spoločnosť nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Z oznámenia Colného riaditeľstva SR zo dňa 9.11.2011 je zrejmé, že uvedená spoločnosť nemá voči colnému úradu žiadnu pohľadávku. Z oznámenia Daňového úradu Košice (predtým Daňového úradu Košice I) zo dňa 11.11.2011 je zrejmé, že uvedená spoločnosť nemá voči Daňovému úradu Košice evidované pohľadávky. Kontrolou v Zbierke listín bolo zistené, že spoločnosť nemá uložené žiadne účtovné závierky.
Z uvedeného vyplynulo, že zrušovaná spoločnosť nemá majetok postačujúci na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Spoločnosť nemá obchodný majetok, nakoľko sa v konaní nepreukázal opak. Spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a neuviedla do súladu svoju spoločenskú zmluvu s príslušnými ustanoveniami ObchZ. Súd preto v zmysle uvedeného a v súlade s § 68 ods. 6 písm. c), f) ObchZ rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia č.k. 27CbR/38/2011 - 21 zo dňa 24.5.2012 a spoločnosť zrušil bez likvidácie.
Podľa § 68 ods. 3 písm. c) ObchZ spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Podľa § 68 ods. 6 písm. f) ObchZ súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe.
Podľa ust. § 68 ods. 8 ObchZ súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.
Podľa ust. § 68 ods. 9 ObchZ ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra exekúcia bude zastavená iba vtedy, ak povinný zanikol výmazom z obchodného registra a jeho majetok a majetkové práva neprešli na žiadny nástupnícky subjekt. Pokiaľ došlo k výmazu subjektu povinného z obchodného registra a jeho majetok, práva a povinnosti prešli na iný subjekt, išlo by o právne nástupníctvo po povinnom (univerzálnu sukcesiu) a súd by ďalej konal s jeho právnym nástupcom bez ďalšieho. Výmaz obchodnej spoločnosti sám o sebe teda nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale iba v spojení so skutočnosťou, že majetok tejto spoločnosti, práva a záväzky povinného neprešli na žiaden nástupnícky subjekt, s ktorým by bolo možné v exekúcii pokračovať. Takým prípadom je podľa názoru súdu i neexistencia obchodného majetku zanikajúcej spoločnosti a jej následný výmaz z obchodného registra bez právneho nástupcu v dôsledku jej zrušenia bez likvidácie. Neexistencia majetku obchodnej spoločnosti je teda právne významnou skutočnosťou a nielen dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti a jej následného výmazu z obchodného registra, ale podľa názoru súdu je v príčinnej súvislosti aj so zastavením exekúcie, ktorá je voči povinnému vedená, ak spoločnosť nemá obchodný majetok a majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Nedostatok istých materiálnych hodnôt je teda podľa názoru súdu právne významnou skutočnosťou pri zastavení exekúcie bez ohľadu na to, či povinný existuje alebo už zanikol.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Právna úprava § 68 ods. 9 umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti, ktorá si minimálne dva roky po sebe nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín obchodného registra účtovnú závierku (či už riadnu alebo mimoriadnu) za najmenej dve účtovné obdobia. Obchodná spoločnosť má aj v tomto prípade možnosť preukázať opak. Keďže v danom prípade došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pre nemajetnosť, súd má za to, že pre účely rozhodovania o trovách exekúcie je nutné túto situáciu analogicky posúdiť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, preto v danom prípade súd uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 12.1.2011 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 18,59 eur (časová odmena 6,64 eur, paušálna odmena 6,62 eur, hotové výdavky 5,31 eur).
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl.) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 01.05.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. v znení účinnom do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a pripojeného EX spisu považoval za účelne vynaložené a priznal súdnemu exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur Spolu: 6,64 eur
2) náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky: poštovné 5,31 eur Spolu: 5,31 eur
Celkom: 11,95 eur
Súd nepriznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 cit. vyhlášky v požadovanom rozsahu za úkony :
- prevzatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie. Zo znenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku poslednej vety vyplýva, že do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Rovnako súd poukazuje na znenie § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Zároveň možno uvedený úkon považovať za administratívnu činnosť, náhrada za ktorú je v zmysle § 25 vyhl. zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má v danom prípade za to, že ustanovení § 15 vyhl. sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v ustanovení § 15 vyhl. paušálnou sumou podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhl. a odmenou podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhl.. Úkony exekučnej činnosti uvedené ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa inak označia (vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie).
- spracovanie vyúčtovania a návrhu na zastavenie exekúcie. Časovú odmenu je možné priznať iba za úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Uvedené úkony majú iba charakter administratívny.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,95 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.