Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-58-2021.pdf
PDF · 195.61 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. A. B., C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. E. XXX, XXX XX F., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Jozefa Bolješika, PhD., advokát JUDr. Jozef Bolješik, PhD., so sídlom Radlinského 50, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ G. H. B. (stavebník), bytom I. XXXX/XX, C., 2/ G. J. B., bytom I. XXXX/XX, C., 3/ K. D., bytom F. L. XXX, XXX XX F., 4/ B. D., F. L. XXX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2021/006988-002 zo dňa 13.04.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Obec Ostrov (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. S2020/00094-Hy,He,Ba/SP zo dňa 19.10.2020, v znení oznámenia o jeho oprave č. S2020/00094-Hy,He,Ba/SP-opr. zo dňa 11.11.2020, podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) povolil stavbu „Zmena dokončenej stavby rodinného domu
- prístavbou a stavebnou úpravou“, na pozemkoch par. č. 1 77/1, č. 177/4, č. 176/4, nachádzajúcich sa v kat. ú. F., pre navrhovateľa (stavebníka, v tomto konaní ďalší účastník v 1/ rade) G. H. B., bytom I. XXXX/XX, C..
2. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ktorých námietky boli rozhodnutím prvého stupňa zamietnuté. Namietali nesprávne uvedenie ich priezvisk v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ďalej nevyhovenie námietkam uplatneným v predmetnom stavebnom konaní, nedostatočnú ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov stavebného konania ako obyvateľov v zastavanej časti obce zo strany stavebného úradu, s poukazom na hluk, prach, emisie, ochranu detí, zámerom povolenou výstavbou otvoriť rozsiahlu dopravu v tichej uličke. Namietali, že stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkami žalobcov napádajúcimi najmä spevnené plochy a ich rozsah, vstupy na pozemok, odvodnenie miestnej komunikácie a ako následok spevnených plôch i celej E. a okolitých domov, vplyv množstva vozidiel a iné už položené otázky na životné prostredie celého okolia, urbanistické a architektonické riešenie najmä na parc. č. 176/4 a iné, technické riešenia a ich celkový vplyv na životné prostredie, prejazdy a parkovania
nákladných vozidiel, charakter stavby a jej budúce využitie. Namietal nevyriešenie vplyvu likvidácie všetkých zelených plôch s následkom na vznik nebezpečenstva zavodnenia okolia atď. V tejto súvislosti dali do pozornosti, že vyhláška č. 532/2002 Z. z. rieši otázky, ak stavba môže nepriaznivo pôsobiť na životné prostredie alebo môže mať iný negatívny vplyv na už existujúcu zástavbu. Žalobkyňa v 2/ rade v podanom odvolaní okrem vyššie uvedených odvolacích dôvodov ešte namietala nezrozumiteľnosť a neurčitosť napadnutého administratívneho rozhodnutia prvého stupňa, pretože toto neuvádza, ktorý dom je predmetom povoľovanej zmeny dokončenej stavby (hoci definovanej ako stojacej na konkrétnych pozemkoch), t. j. nekonkretizuje, o ktorý už existujúci dom v stavebnom povolení ide, čo spôsobuje zo zákona (s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neplatnosť tohto rozhodnutia stavebného úradu. Ďalej namietala, že obsah vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave – ODI zo dňa 18.06.2020, v zmysle ktorého „Predmetná stavba musí byť podľa statického prepočtu vybavená minimálne 9-timi odstavnými/parkovacími stojiskami ...“, čo žalobkyňa v 2/ rade považuje za povolenie neobmedzeného počtu stojísk.
3. Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky na základe odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. OU- TT-OVBP2-2021/006988-002 zo dňa 13.04.2021, ktorým odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 19.10.2020 v znení jeho opravy listom zo dňa 11.11.2020 potvrdil.
4. V súvislosti s námietkami napádajúcimi chybné uvedenie priezvisk žalobcov v administratívnom rozhodnutí prvého stupňa žalovaný s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 6 správneho poriadku dal do pozornosti, že táto chyba v písaní bola opravená podľa uvedeného ustanovenia správneho poriadku listom zo dňa 11.11.2020, ktorý bol účastníkom konania doručený.
5. K namietanej nedostatočnej ochrane práv a právom chránených záujmov ostatných účastníkov stavebného konania žalovaný dôvodil, že stavebník predložil všetky potrebné doklady pre vydanie stavebného povolenia (v súlade s § 58 stavebného zákona a § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.), pričom navrhovaná zmena je v súlade s územným plánom obce Ostrov, ktorý predstavuje verejný záujem obce. Zároveň sa k podanému návrhu vyjadrili dotknuté orgány, ktoré chránia záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov, pričom stanoviská dotknutých orgánov sú kladné. K účelu povoľovanej stavby žalovaný dodal, že táto sa bude využívať na bývanie v troch bytových jednotkách, plus na ubytovanie hostí v dvoch apartmánoch, dajúc do pozornosti, že z predloženého spisového materiálu a predloženej projektovej dokumentácie nevyplýva, že by užívanie povoľovanej zmeny stavby malo spôsobiť prejazdy a parkovanie nákladných áut. Ďalej žalovaný konštatoval, že napadnutým rozhodnutím sa nepovoľuje žiadna výroba, fabrika a dokonca ani žiadna dielňa. V tejto súvislosti žalovaný uzavrel, že stavebný úrad nemôže zamietnuť návrh na základe špekulácií účastníkov konania.
6. V súvislosti s ochranou životného prostredia žalovaný poukázal na stanovisko Okresného úradu Piešťany, odbor starostlivosti o životné prostredie, ochrana prírody a krajiny zo dňa 26.02.2020, v zmysle ktorého navrhovanou zmenou stavby nie sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, nedôjde k výrubu drevín, a dotknutý orgán nemal k predmetnej stavbe námietky. 7. K námietke týkajúcej sa navrhovaných spevnených plôch žalovaný uviedol, že pre účely návrhu dopravných plôch bol vykonaný výpočet nároku na parkovanie podľa STN 73 6110/Z2, pričom pre potreby troch trojizbových bytov s rozlohou 90 m2, plus dvoch apartmánov je potrebné vytvoriť 9 parkovacích státí, čo predložený projekt spĺňa. Žalovaný dodal, že nemá dôvod spochybňovať projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávneným projektantom pre konštrukcie inžinierskych stavieb, G. B. M..
8. Ohľadom regulatívov zelene žalovaný dal do pozornosti, že územný plán obce Ostrov neurčuje percentuálne zastúpenie zelene na pozemkoch, preto stavebný úrad nemal dôvod nepovoliť navrhované spevnené plochy, predstavujúce rozšírenie a úpravu spevnenej plochy pri existujúcom vjazde a návrh vjazdu z miestnej komunikácie a následne novej príjazdovej a parkovacej plochy. S poukazom na STN 73 6110/Z2 žalovaný označil za neakceptovateľnú námietku napádajúcu nepresné, resp. neurčité vymedzenie parkovacích miest vo vyjadrení OR PZ ODI (minimálne 9 parkovacích miest), pretože podľa uvedenej STN je na povoľovanú stavbu potrebné zriadiť 9 parkovacích miest, ktoré sú aj súčasťou projektovej dokumentácie ako neoddeliteľnej súčasti napadnutého stavebného rozhodnutia.
9. K námietke týkajúcej sa dvoch vstupov na predmetný pozemok žalovaný uviedol, že navrhovaný rodinný dom bude prístupný z existujúcej miestnej komunikácie, na ktorú budú nadväzovať príjazdové a parkovacie plochy a z cesty III/1257, cez existujúci vjazd, na ktorý bude nadväzovať parkovacia plocha pre osobné autá. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že vjazd z existujúcej miestnej komunikácie parc. č. 432/1 v obci Ostrov na pozemky stavebníka parc. č. 177/1, č. 177/4 a parc. č. 176/4 v kat. úz. F., bol povolený obcou Ostrov rozhodnutím č. S2020/00427/R-La zo dňa 08.07.2020, právoplatným dňa 30.07.2020. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že k povoľovanej stavbe vydalo súhlasné stanovisko Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave, okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ- TT-ODI1-2020/001769-166 zo dňa 18.06.2020, ktorým stanovil podmienky pre vydanie stavebného povolenia, pričom tieto podmienky sú súčasťou rozhodnutia o povolení vjazdu z miestnej komunikácie.
10. Ohľadom namietaného odvodnenia žalovaný uviedol, že odvodnenie miestnej komunikácie nie je predmetom napadnutého stavebného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že miestna komunikácia v mieste nového vjazdu má šírku cca 4 m a odvodnenie komunikácie je riešené do priľahlých pásov zelene. Navrhované parkovisko a vjazd s obslužnou spevnenou plochou sú spádované od vstupu na pozemok stavebníka k stojiskám zo zatrávňovacích dielcov v južnej časti parcely, ktoré zabezpečia vsakovanie dažďových vôd zo spevnených plôch, pričom úroveň navrhovaného vjazdu je na kóte 163,90 m. n. m., čo je o 20 cm vyššie ako navrhované parkovisko. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že navrhovaný vjazd, parkovacie plochy a obslužné plochy nezaťažia spoločnú prístupovú plochu novou dažďovou vodou, dodajúc, že dažďové vody sú odvádzané do vsakovacích objektov na pozemku stavebníka.
II. Rozsah a dôvody žaloby
11. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade podali v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.
12. Zopakovali priebeh administratívneho konania predchádzajúcu vydaniu napadnutých rozhodnutí.
13. Z procesného hľadiska namietali porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku postupom stavebného úradu, ktorý pred vydaním rozhodnutia vo veci samej neuskutočnil procesný úkon výzvy vo vzťahu k žalobcom. S poukazom na obsah administratívneho spisu žalobcovia namietali, že po doručení oznámenia o začatí konania boli do spisu doručené ďalšie listiny, ktoré sa tam v čase začatia konania nenachádzali, čo ešte viac opodstatňovalo postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (napr. námietky iných účastníkov konania).
14. Ďalej žalobcovia namietali, že stavebný úrad nezákonne upustil od miestneho zisťovania (podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona), pretože v rozhodnutí neozrejmil splnenie zákonných podmienok na tento postup, a to existenciu dobre známych pomerov staveniska (stavebnému úradu) a skutočnosť, že žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. V tejto súvislosti dôvodili, že preukázanie splnenia výnimiek je bremenom na strane správneho orgánu, pričom v oznámení o začatí stavebného konania, ako ani v napadnutých administratívnych rozhodnutiach oboch stupňov nie je vôbec preukázané, akým spôsobom môžu mať žalobcovia istotu, že pomery staveniska boli stavebnému úradu dobre známe a že bola splnená podmienka na upustenie od miestneho zisťovania. Mali za to, že splnenie tejto podmienky nepostačuje len predpokladať, ale práve preto, že sa podstatným spôsobom vstupuje do práva účastníkov konania, ktorí inak nárok na miestne zisťovanie zo zákona majú, musí sa správny orgán s dôvodmi upustenia od miestneho zisťovania vecne (skutkovo) vysporiadať v texte oznámenia o začatí konania, resp. rozhodnutia. Ak správny orgán upustí od miestneho zisťovania (na ktorý má inak účastník konania nárok) tak, že presvedčivým spôsobom nepreukáže, že dôvody na upustenie splnené boli (odkaz na zákonné ustanovenie, ktoré to umožňuje, túto podmienku nespĺňa), je potrebné ustáliť, že ide o podstatné procesné pochybenie správneho orgánu s priamy dopadom na práva účastníka konania - žalobcov.
15. V nadväznosti na uvedené žalobcovia namietali porušenie zásady materiálnej pravdy v napadnutom stavebnom konaní, pretože správny orgán nepodnikol kroky, aby vo veci odstránil skutkové pochybnosti relevantné pre vydanie zákonného rozhodnutia. Ako príklad uviedli, že žalobca v 1/ rade v priebehu konania preukázateľne namietal, že na relevantný pozemok neexistujú dva vstupy (ako sa to uvádza v podkladoch pre rozhodnutie), ale len jeden. Stavebný úrad uvedenú skutočnosť mal a mohol verifikovať (napr. aj na miestnom zisťovaní), a to napriek tomu, že vo veci existuje rozhodnutie iného správneho orgánu, ktorým sa povoľuje zriadenie vchodu na pozemok. Ale žalobca v 1/ rade nebol účastníkom iného správneho konania (na ktoré prvostupňový správny orgán v texte odôvodnenia odkazuje), a preto sa účinnej ochrany môže a mohol domáhať jedine v stavebnom konaní. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že stavebný úrad nemôže námietku účastníka konania vyriešiť len formálnym odkazom na rozhodnutie iného správneho orgánu, a to najmä v prípade, ak toto rozhodnutie iného správneho orgánu rieši vo svojej podstate iný právny problém, ako bol problém, ktorý žalobca v 1/ rade v konaní namietal.
16. K obsahovej stránke napadnutých rozhodnutí žalobcovia namietali, že stavebné povolenie vydané správnym orgánom prvého stupňa neobsahuje viacero podstatných náležitostí vyplývajúcich zo všeobecne záväznej právnej úpravy (§ 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.). V tejto súvislosti namietali, že stavebné povolenie neobsahuje také podstatné náležitosti ako napr. podľa § 10 ods. 1 písm. j) citovanej vyhlášky (upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby), ďalej výrok neobsahuje súpisné číslo stavby, ktorá sa má stavebnými úpravami meniť.
17. Vo vzťahu k stavebnému povoleniu ďalej namietali, že toto je vnútorne rozporné a obsahuje viacero neurčitých pojmov (a podmienok), ktoré vo svojej podstate negujú zákonnosť stavebného povolenia ako takého (napr. vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa uvádza: „Pre potreby parkovania je potrebné navrhnúť minimálne 9 parkovacích státí“, čo spôsobuje neurčitosť stavebného povolenia v tom zmysle, či vôbec rozhodnutie povoľuje parkovacie státia, ako aj neurčitosť v počte parkovacích státí, pretože výrok rozhodnutia neurčuje žiadnu hornú hranicu počtu parkovacích státí. V nadväznosti na uvedené žalobcovia dodali, že hoci v stavebnom konaní namietali aj režim parkovacích státí, ktoré majú byť vybudované, napriek tomu výrok stavebného povolenia v tomto smere neposkytuje žiadnu kvalitatívnu konkretizáciu, teda, či má ísť o parkovacie státia pre osobné motorové vozidlá, nákladné vozidlá a podobne. Žalobcovia preto namietali, že do výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa teda formálno-právne parkovacie státia ako predmet povolenia zahrnuté nie sú, keďže o nich sa vo výroku pojednáva len ako o návrhu a aj to s neurčitým kvantitatívnym a kvalitatívnym vymedzením.
18. S poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., v zmysle ktorej projektová dokumentácia tvorí prílohu stavebného povolenia, žalobcovia namietali, im táto ako integrálny súčasť stavebného povolenia s rozhodnutím prvého stupňa nebola doručená. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na právnu relevanciu tejto otázky v dvoch rovinách, a síce, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. neuvádza, že by sa projektová dokumentácia prikladala len k stavebnému povoleniu, ktoré sa napr. doručuje jednému z účastníkov konania (stavebník), ale explicitne určuje, že je prílohou stavebného povolenia. V druhej rovine namietali, že samotný výrok stavebného povolenia, proti ktorému žalobcovia podali odvolanie, neurčuje, že by bol stavebník povinný stavbu uskutočňovať podľa projektovej dokumentácie, ktorá je prílohou predmetného stavebného povolenia.
19. V nadväznosti na uvedené namietali, že žalobcovia v konečnom dôsledku neobdržali stavebné povolenie v plnom znení (tak ako to vyžaduje všeobecne záväzná právna úprava) a týmto boli ukrátení aj na možnosti podať vo veci riadne odvolanie (keďže im nebolo doručené spolu so stavebným povolením všetko, čo im doručené malo byť). Súčasne to podľa názoru žalobcov znamená napr. aj to, že formálne nebude v budúcnosti verifikovateľné, aká príloha bola priložená k stavebnému povoleniu ako základ pre uskutočnenie stavebnej činnosti, a teda, či sa stavba uskutočnila v súlade s touto dokumentáciou. Ďalej žalobcovia s poukazom na skutočnosť, že stavebné povolenie vo výrokovej časti ani nepojíma projektovú dokumentáciu ako právny a technický podklad, na základe ktorého je stavebník povinný stavbu realizovať, argumentovali, že tento nedostatok predstavuje nielen rozpor so subjektívnymi právami účastníkov konania, ale aj s verejným záujmom, pretože jeho následkom sa
potom rozhodnutie správneho orgánu (stavebné povolenie) ako také stáva aj nepreskúmateľným. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili, že hoci by sa projektová dokumentácia nachádzala v administratívnom spise, táto skutočnosť nekonvaliduje povinnosť správneho orgánu priložiť k stavebnému povoleniu overenú projektovú dokumentáciu a takto ju doručiť všetkým účastníkom konania. Len takýto postup považujú žalobcovia za zachovanie litery zákona a účinnej možnosti ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých účastníkov konania a verejného záujmu.
20. V súvislosti s postupom žalovaného žalobcovia namietali porušenie § 59 správneho poriadku v rámci odvolacieho konania, keď ako odvolací orgán neuplatnil princíp úplnej apelácie (ktorá v správnom konaní platí - § 59 správneho poriadku), pretože zjavne v rámci odvolacieho konania nešiel nad rozsah odvolacích dôvodov žalobcov uvedených v ich odvolaniach a súčasne neidentifikoval množstvo ďalších pochybení, ktoré uvádzajú žalobcovia aj v texte tejto žaloby. Z dôvodu, že žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil nezákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, konvalidoval viaceré procesné pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, resp. neodstránil vady konania a rozhodnutia (stavebného povolenia) v odvolacom konaní (napr. neurčitosť výroku, chýbajúce náležitosti a pod.), máme za to, že je potrebné vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcov vyššie uvedené skutočnosti opodstatňujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) SSP.
21. Žalobcovia dali do pozornosti, že stavebné povolenie vydané obcou Ostrov dňa 19.10.2020 pod zn. S 2020/00094 Hy,He,Ba/SP stavebníka G. H. B. s povolením stavby „Zmena dokončenej stavby rodinného domu - prístavbou a stavebnou úpravou“ na pozemkoch reg. „C“ parc. č. 177/1, parc. č. 177/4, parc. č. 176/4 k. ú. F. má obsahovať tri stavebné objekty označené ako SO.01, SO.02, SO.03, prípojky inžinierskych sietí údajne existujúcich (vodovodná, plynová, elektrická). V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že existujúci skutkový stav je odlišný, a to, že položka „prípojky inžinierskych sietí“ na dom má odber vody riešený už vyše 40 rokov vlastnou narážanou studňou bez napojenia na verejnú vodovodnú sieť a od elektrickej prípojky je dom č. XX odpojený úplne už asi celý rok. Taktiež namietali, že je úplne nedoriešená aj prípojka kanalizácie, pretože jej vybudovanie zaťažuje ich spoločný pozemok, pričom žiadna z týchto osôb nedala súhlas s uloženým kanalizačných rúr na ich pozemku.
22. Ďalej žalobcovia namietali, že napadnuté stavebné povolenie síce uvádza, že sa jedná o zmenu dokončenej stavby rodinného domu - prístavbou a stavebnou úpravou na konkrétnych pozemkoch, ale vôbec neuvádza, ktorý dom je predmetom daného stavebného povolenia, t. j. nekonkretizuje, o ktorý už existujúci dom v stavebnom povolení ide. Túto zásadnú a podstatnú skutočnosť možno podľa názoru žalobcov definovať ako nezrozumiteľný a neurčitý právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý je ex lege neplatný. V tejto súvislosti dali žalobcovia do pozornosti, že túto pochybenú terminológiu si osvojilo vo svojom vyjadrení aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave - ODI zo dňa 18.06.2020 na str. 8 napadnutého stavebného povolenia, keď uvádza, že „Predmetná stavba musí byť podľa statického prepočtu vybavená minimálne 9-timi odstavným i /parkovacími stojiskami....“. Žalobcovia namietali, že uvádzaný statický prepočet povoľuje neurčitý počet stojísk do nekonečna, položiac otázku, či je teda predmetom povolenia poschodová garáž s nekončeným množstvom stojísk.
23. Stavebnému úradu žalobcovia vytýkali, že v napadnutom rozhodnutí vôbec ako obec si neplnil povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy svojich obyvateľov v zastavanej časti obce medzi už dlhodobo existujúcou domovou zástavbou, proti hluku, prachu, vode, emisiám, ochranu detí, rozsiahlej doprave otvoriť tichú uličku s hrajúcimi sa deťmi, či množstvo bicyklistov využívajúcich E. s priamym napojením na najkrajšie prírodné časti zelene v ich obci.
24. Vo vzťahu k stavebnému úradu taktiež namietali, že sa nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcov, pričom mali za to, že nezodpovedanými, resp. nesprávne a jednostranne vyhodnotenými otázkami zostali najmä - spevnené plochy a ich rozsah, parkovacie miesta a ich počet, vstupy na pozemok, odvodnenie miestnej komunikácie a ako následok spevnených plôch i celej E. a okolitých domov, vplyv množstva vozidiel a iné už položené otázky na životné prostredie celého okolia,
urbanistické a architektonické riešenie najmä na parc. č. 176/4 a iných pozemkov, technické riešenia a ich celkový vplyv na životné prostredie, prejazdy a parkovania nákladných vozidiel (hluk, dym, emisie a pod.), charakter vlastnej stavby neoznačeného domu a jej budúce využitie. Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil i ďalšie námietky v tom slova zmysle, že by ich nemal údajne riešiť stavebník (tzv. odvodnenie E., oplotenie jeho pozemku a iné). V nadväznosti na uvedené žalobcovia uviedli, že neriešia otázku odvodnenia, či oplotenia, ale vplyv stavebných zásahov spojených s výstavbou akéhokoľvek oplotenia domu, vplyv likvidácie všetkých zelených plôch a ich likvidácie na vznik nebezpečenstva zavodnenia okolia atď. V tejto súvislosti dali do pozornosti, že v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa predsa riešia otázky, ako stavba môže nepriaznivo pôsobiť na životné prostredie alebo mať iný negatívny vplyv na už existujúcu zástavbu.
III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov
25. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Zotrvávajúc na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 5 a § 33 ods. 1 správneho poriadku a § 61 ods. 1 a 2 stavebného zákona mal za to, že v danom prípade stavebný úrad aj žalovaný odvolací orgán postupovali v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom, pričom v prvostupňovom administratívnom konaní sa stavebný úrad vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré si žalobcovia ako účastníci konania uplatnili a skutočnosť, že tieto zamietol, neznamená, že sa s uplatnenými námietkami nevysporiadal.
27. V súvislosti s procesnými úkonmi pri začatí predmetného stavebného konania žalovaný poukázal na skutočnosť, že Stavebný úrad obec Ostrov v súlade s v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 a 2 stavebného zákona listom č. S 2020/00094-Hy/He-OZK zo dňa 13.07.2020 oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, začatie predmetného stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania. Zároveň ich upozornil, že svoje námietky k žiadosti o stavebné povolenie môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. S poukazom na obsah administratívneho spisu dal žalovaný do pozornosti, že predmetné oznámenie bolo doručené aj žalobcom, ktorí na základe tohto oznámenia predložili na stavebný úrad námietky proti vydaniu predmetného stavebného povolenia.
28. K námietke napádajúcej upustenie od ústneho pojednávania žalovaný dôvodil, že na tento postup má stavebný úrad právo zo zákona, dodajúc, že stavebný úrad pri vydávaní oznámenia nie len predpokladal, že by mu mali byť dobre známe pomery staveniska, ale vychádzal z predloženého návrhu, ktorý poskytoval dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a taktiež, východiskovým podkladom, ktorý má stavebný úrad k dispozícii, je územný plán obce Ostrov. K tomuto procesnému postupu žalovaný zastal názor, že zákon neukladá stavebnému úradu povinnosť preukazovať dôvody upustenia od ústneho konania v oznámení a mal za to, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s ustanovením § 33 správneho poriadku a s ustanovením § 61 ods. 1 a 2 stavebného zákona.
29. Ohľadom prístupu k predmetnej stavbe žalovaný konkretizoval, že navrhovaný rodinný dom bude prístupný z dvoch vstupov, jeden je z existujúcej miestnej komunikácie, na ktorú budú nadväzovať príjazdové a parkovacie plochy a z cesty III/1257, cez existujúci vjazd, na ktorý bude nadväzovať parkovacia plocha pre osobné autá.
30. Vo vzťahu k namietanému vybudovaniu nového vjazdu k povolenej stavbe, ktorý bude z existujúcej miestnej komunikácie par. č. 432/ 1 v obci Ostrov na pozemky stavebníka par. č. 177/ 1, 177/4 a 176/4 v kat. ú. F., žalovaný uviedol, že tento bol povolený obcou Ostrov rozhodnutím č. S2020/00427/R- La zo dňa 08.07.2020, právoplatným dňa 30.07.2020. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že k povoľovanej stavbe vydalo súhlasné stanovisko Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-TT-ODI1-2020/001769-166 zo dňa 18.06.2020, ktorý stanovil podmienky pre vydanie stavebného povolenia, dodajúc, že stanovené podmienky sú súčasťou rozhodnutia o povolení vjazdu z miestnej komunikácie.
31. K obsahovým náležitostiam napadnutého stavebného povolenia žalovaný uviedol, že toto obsahuje všetky v súlade s ustanovením § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., teda aj keď vo výroku nie je uvedené popisné číslo existujúcej stavby, je úplne zrejmé, kde bude stavba uskutočňovaná, pretože vo výroku stavebného povolenia je presne definované, o akú stavbu ide, na akých pozemkoch bude realizovať. Žalovaný zároveň označil za nepravdivé tvrdenie žalobcov, že stavebník v rozhodnutí nie je upozornený na jeho povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby, dajúc do pozornosti, že táto podmienka je uvedená na strane č. 3 stavebného povolenia pod osobitnými podmienkami.
32. V súvislosti so žalobným dôvodom napádajúcim stanovenie vysokého počtu parkovacích státí k povoľovanej stavbe žalovaný dôvodil, že pre potrebu návrhu dopravných plôch bol vykonaný výpočet nároku na parkovanie podľa STN 73 6110/Z2. Konkretizoval, že pre potrebu troch trojizbových bytov (s rozlohou do 90 m2) + dvoch apartmánov je potrebné vytvoriť 9 parkovacích státí, čo predložený projekt spĺňa. Na podporu správnosti riešenia poukázal žalovaný na projektovú dokumentáciu pre spevnené plochy, ktorú vypracoval oprávnený projektant pre konštrukcie inžinierskych stavieb G. B. M. a žalovaný nemá dôvod túto projektovú dokumentáciu spochybňovať.
33. Znenie výroku stavebného povolenia, že „Pre potreby parkovania je potrebné navrhnúť minimálne 9 parkovacích miest.“, vyjadrujúcu potrebu „navrhnúť“ minimálne 9 parkovacích miest, nepovažuje žalovaný za dôvod na zrušenie rozhodnutia prvého stupňa. V tejto súvislosti poukázal na to, že v projektovej dokumentácii je zakreslených 9 parkovacích miest v súlade s výpočtom nároku na parkovanie podľa STN 73 6110/ZZ a stavba bude uskutočnená v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, čo je uvedené v podmienkach stavebného povolenia. Zároveň dal do pozornosti, že v stavebnom povolení stavebný úrad uviedol podmienku „Stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá tvorí prílohu tohto stavebného povolenia, a podmienok uvedených v tomto stavebnom povolení. Prípadné zmeny nesmú byť prevedené bez predchádzajúceho súhlasu.“
34. Ohľadom námietky napádajúcej doručenie neúplného stavebného povolenia žalobcom, bez priloženej projektovej dokumentácie, žalovaný uviedol, že žalobcovia si nesprávne vykladajú ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., podľa ktorého k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny, keď očakávajú, že im bude doručovaná spolu so stavebným povolením aj projektová dokumentácia stavby, prípadne len jej časť. Projektová dokumentácia je súčasťou stavebného povolenia na stavebnom úrade z dôvodu archivácie a tiež stavebník disponuje s overenou projektovou dokumentáciou, podľa ktorej uskutočňuje výstavbu. Žalovaný argumentoval, že cieľom stavebného konania nie je finančne zruinovať stavebníka, dodajúc, že žalobcovia mali možnosť nahliadnuť do projektovej dokumentácie počas stavebného konania. V tejto súvislosti žalovaný zastal názor, že žalobcovia obdržali stavebné povolenie v plnom znení a neboli ukrátení na možnosti podať vo veci riadne odolanie. K úlohe stavebného úradu uviedol, že tento projektovú dokumentáciu v konaní overí a to, či sa stavba uskutočnila v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, neposudzuje účastník konania (preto nie potrebné, aby mu bola zasielaná projektová dokumentácia), ale pri kolaudácii súlad stavby s projektovou dokumentáciou overuje stavebný úrad.
35. K namietanému napojeniu na inžinierske siete žalovaný s poukazom na stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu uviedol, že objekty SO.01 a SO.02 sú pripojené existujúcou vzdušnou prípojkou NN na elektrinu, objekt domu je existujúcou nízkotlakovou prípojkou plynu napojený na verejné rozvody STL plynovodu a ako zdroj pitnej vody slúži domáca vodáreň. Odvod splaškový vôd bude zabezpečený novo navrhovanou kanalizačnou prípojkou, ktorá bude cez revíznu šachtu dopojená do verejnej kanalizácie východne od existujúcich objektov. Ohľadom odvádzania dažďových vôd žalovaný dodal, že tieto sú zvedené cez žľaby a zvody do vsakovacích trativodov na pozemku stavebníka.
36. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti znenie ustanovenia § 58 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje
vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo stavbám, prípadne súhlas vlastníka pozemku alebo užívateľa pozemku či stavieb na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený. Podľa názoru žalovaného z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodujúcim pre posúdenie je to, či navrhované podzemné stavby funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom, a či ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený. Žalovaný dôvodil, že v praxi ide najmä o prípady, kedy sa podzemná stavba (napr. siete, vodovodu, kanalizácie, plynu a pod.) bude realizovať pod existujúcimi telesami pozemných komunikácií. Doplnil, že využitie uvedeného ustanovenia je možné pripustiť v prípadoch, že ide najmä o pozemky pod existujúcimi stavbami pozemných komunikácií a pozdĺž nich, a preto možno predpokladať, že vlastnícke práva vlastníkov pozemkov nebudú uložením podzemnej siete dotknuté nad prípustnú mieru.
37. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že pozemok vo vlastníctve žalobcov, parc. č. 432/153 v k. ú. F. má podľa LV č. XXX spôsob využitia 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, preto stavebný úrad pri uvedenom pozemku aplikoval ustanovenie § 58 ods. 4 stavebného zákona.
38. Ohľadom namietaného nevysporiadania sa s vplyvom navrhovanej stavby na životné prostredie zo strany stavebného úradu žalovaný dôvodil, že táto otázka je predmetom skúmania príslušného dotknutého orgánu. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti, že Okresný úrad Piešťany, odbor starostlivosti o životné prostredie, ochrana prírody a krajiny vydal stanovisko pod č. OU-PN- OSŽP-2020/001952-002 zo dňa 26.02.2020, z ktorého vyplýva, že záujmy ochrany prírody a krajiny nie sú dotknuté, nedôjde k výrubu drevín, a preto okresný úrad nemá k predmetnej stavbe námietky. Na podporu správnosti postupu žalovaný poukázal na ustanovenie § 140b stavebného zákona, v zmysle ktorého je obsah záväzného stanoviska pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný.
39. K žalobe sa vyjadrili ďalší účastníci v 1/ - stavebník a 2/ rade konštatujúc, že dôvody v žalobe sú rovnaké, ako boli námietky žalobcov a ich pripomienky v predmetnom stavebnom konaní. Ďalší účastníci mali za to, že všetky otázky a nejasnosti boli počas stavebného konania vysvetlené zo strany G. H. N. a ďalší účastníci nemajú k nim viac čo dodať. Podanú žalobu vnímajú len ako ďalšiu obštrukciu za účelom oddialenia právoplatnosti vydaného staveného povolenia. Dali do pozornosti, že ich cieľom je rekonštrukcia rodinného domu, ktorý niekoľko rokov chátra bez využitia, pričom po rekonštrukcii sa jeho funkčná náplň nezmení – zostáva bývanie s doplnenou jednou novou bytovou jednotkou v podkroví (pôvodne boli dve, po zmene budú tri bytové jednotky) a k nemu podľa aktuálnej STN bola navrhnutá požadovaná statická doprava s pripojením na obslužnú komunikáciu a rekonštrukcia, resp. nové inžinierske siete podľa súčasných požiadaviek STN. Ďalší účastníci dodali, že na fasádach objektu rešpektovali všetky okenné a dverové otvory, ktorých nevyhovujúce výplne by sa vymenili, aby sa dal objekt užívať a realizovala by sa nová fasáda aj strešná krytina, čím by podľa presvedčenia ďalších účastníkov zmena dokončenej stavby prispela k zvýšeniu estetických a funkčných hodnôt daného územia. Preto navrhli, aby súd žalobu zamietol.
40. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvali na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodali, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení vôbec nevysporiadal s podstatnými námietkami žaloby, najmä s namietaným nezákonným upustením od miestneho zisťovania, nevysporiadal sa s porušením zásady materiálnej pravdy, s tvrdeniami žalobcov, že stavebné povolenie neobsahuje viacero podstatných náležitostí vyplývajúcich zo všeobecne záväznej právnej úpravy, že projektová dokumentácia nie je prílohou stavebného povolenia, s tým, že žalovaný neuplatnil princíp úplnej apelácie v odvolacom konaní.
41. K vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ a 2/ žalobcovia v replike uviedli, že toto neobsahuje žiadne nové podnety k žalobe, na ktorej rozsahu a dôvodoch trvajú. Dodali, že zo strany žalobcov v žiadnom prípade nejde o obštrukciu na predlžovanie lehôt smerujúcich k realizácii stavebného zámeru stavebníkov. Žalobcovia dali do pozornosti, že svojimi podaniami ako aj v žalobe poukazovali na to, že stavebníci rekonštrukciu predmetnej stavby, domu č. XX nesmerujú k štandardnému bývaniu, ale k podnikateľským
cieľom, čo žalobcovia pokladajú za mimoriadne nevhodné, pretože dom č. XX sa nachádza v intraviláne obce, kde sa nachádzajú výlučne klasické dedinské rodinné domy. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že stavba v uvedenej podobe výrazne zaťaží ulicu „D. E.“ a celý okolitý priestor emisiami, čo bude na zdravotnú ťarchu všetkých, najmä detí. Preto navrhli petitu žaloby vyhovieť.
42. Ďalší účastníci v 3/ a 4/ rade sa k veci nevyjadrili.
43. Žalovaný a ani ďalší účastníci v 1/ a 2/ rade duplikou na vyjadrenie žalobcov v lehote stanovenej správnym súdom nereagovali.
IV. Relevantná právna úprava
44. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
46. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
47. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
48. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.
49. Podľa § 58 ods. 4 stavebného zákona stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.
50. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
51. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
52. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
53. Podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
54. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
55. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. (Obsah stavebného povolenia k § 66 stavebného zákona) stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka a ostatných účastníkov konania, b) druh a účel povoľovanej stavby alebo jej zmeny, c) parcelné čísla stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, d) podmienky na uskutočnenie stavby alebo aj na užívanie stavby, e) ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránené záujmy účastníkov konania, f) umiestnenie stavby na pozemku, ak bolo územné konanie spojené so stavebným konaním alebo sa územné rozhodnutie nevyžaduje, g) ak ide o stavbu uskutočňovanú zhotoviteľom, meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) zhotoviteľa stavby alebo oznámenie, že bude určený vo výberovom konaní; ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, meno a adresu stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby, h) určenie lehoty na dokončenie stavby, i) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania, j) upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.
56. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny.
57. Podľa § 67 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť dokumentácie.
58. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,
b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.
59. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
60. Podľa § 139a ods. 1 stavebného zákona regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
61. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
62. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
63. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
64. Podľa § 8 ods. 1 (Rozptylová, odstavná a parkovacia plocha) vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.
65. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.
66. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme.
67. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
68. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
69. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
70. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
71. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
72. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
73. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
74. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
75. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
76. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
77. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
78. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
79. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
80. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vec prejednal v neprítomnosti ospravedlnenej žalobkyne v 2/ rade a v neprítomnosti ďalších účastníkov konania v 2/ až 4/ rade (§ 114 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
81. Právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/ rade zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Poukazujúc na žalobné body naďalej považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, a preto navrhuje, tak ako v žalobe, eventuálnym petitom zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zrušiť napadnuté rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť stavebnému úradu, obci Ostrov na ďalšie konanie.
82. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadrení žalovaného k veci a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
83. Ďalší účastník konania v 1/ rade, G. H. B., nemal k veci žiadne pripomienky.
84. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2021/006988-002 zo dňa 13.04.2021, ktorým v rámci odvolacieho konania potvrdil administratívne rozhodnutie prvého stupňa, vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní obcou Ostrov, ktorým tento stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby rodinného domu s prístavbou a stavebnou úpravou na pozemkoch par. č. 1 77/1, č. 177/4, č. 176/4, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. pre stavebníka, ktorý je v tomto konaní v procesnom postavení ďalšieho účastníka v 1/ rade.
85. Vo vzťahu k procesnému postupu predchádzajúcemu vydaniu stavebného povolenia žalobcovia namietali predovšetkým nezákonné a stavebným úradom neodôvodnené upustenie od miestneho zisťovania v predmetnom stavebnom konaní postupom podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, ako aj porušenie ich práva opomenutím postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože konajúci stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia prvého stupňa nedal žalobcom ako účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, a to s poukazom na skutočnosť, že po doručení oznámenia o začatí predmetného stavebného konania boli do administratívneho spisu doručované ďalšie listiny (napr. námietky iných účastníkov konania). Žalobcovia mali za to, že vytýkanými procesnými pochybeniami boli porušené ich práva, garantované účastníkom konania ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku.
86. Podľa § 140 stavebného zákona sa na konanie podľa stavebného zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je výslovne ustanovené inak.
87. Teda na územné aj stavebné konanie sa subsidiárne aplikujú procesné inštitúty správneho poriadku, pokiaľ stavebný zákon tieto pre účely jednotlivých tipov administratívnych konaní, upravených v stavebnom poriadku, výslovne neupravuje inak. Ide o vzťah procesných právnych predpisov, ktorých
prípadnú kolíziu rieši v právnom poriadku všeobecne akceptovaný princíp lex specialis derogat legi generali, v zmysle ktorého pri existencii rozporu medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov sa prednostne aplikuje konkrétnejší právny predpis.
88. V danom prípade je stavebný zákon lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku, upravujúcemu všeobecne správne konanie ako také. Uvedená skutočnosť sama o sebe neznamená, že sa na stavebné konanie nevzťahujú zásady správneho konania podľa § 3 správneho poriadku, ktoré sú premietnuté aj do úpravy jednotlivých procesných inštitútov tohto procesného kódexu.
89. Avšak nie všetky sa v plnej miere uplatňujú v stavebnom konaní. Napríklad v prípade obligatórneho postupu pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Tento postup v územnom konaní ako aj v stavebnom konaní v značnej miere okliešťuje zásada koncentrácie konania, explicitne vyjadrená v ustanovení § 36 ods. 1 stavebného zákona pre účely územného konania ako aj v ustanovení § 61 ods. 1 citovaného zákona pre účely stavebného konania. Koncentračná zásada je rovnako tak explicitne zakotvená v územnom a stavebnom konaní, v ktorom stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania (v ustanoveniach § 36 ods. 2 a § 61 ods. 2 a 3 stavebného zákona), pričom ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu (ktorá nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní), do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky s upozornením, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
90. Po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania zo zákona neprihliada a dokonca, stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v stanovenej lehote alebo v predĺženej lehote nevyjadrili svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, sa považujú za kladné (§ 36 ods. 3 in fine stavebného zákona, resp. § 61 ods. 6 citovaného zákona). Stavebný úrad však musí účastníkov konania a zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
91. Z administratívneho spisu vyplýva, že v predmetnom spojenom administratívnom konaní stavebný úrad dodržal postup pred expedovaním oznámenia zo dňa 13.07.2020 o začatí stavebného konania zisteným účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa § 140a stavebného zákona (postup podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona), keď začatie stavebného konania oznámil až po preverení úplnosti žiadosti stavebníka na vydanie predmetného stavebného povolenia a po doplnení všetkých požadovaných podkladov. Zároveň oznámil, že podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona upúšťa od ústneho konania, pričom poučil účastníkov o možnosti nahliadnutia do podkladov žiadosti s uvedením miesta a času, kedy a kde tak môžu účastníci konania a dotknuté orgány urobiť. V zmysle koncentračnej zásady uplatňovanej v tomto type stavebného konania poučil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti podať námietky k žiadosti o vydanie stavebného povolenia v lehote najneskôr 7 pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia, s upozornením, že na neskoršie uplatnené námietky nemusí stavebný úrad prihliadať (v zmysle stavebného zákona má byť správne uvedené, že „...sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.“– poznámka správneho súdu).
92. Kogentná a rigorózna zákonná úprava koncentračnej zásady konania, ovládajúcej územné a stavebné konanie, v zmysle ktorej účastníci konania môžu uplatniť svoje námietky len do uplynutia zákonom a stavebným úradom stanovenej lehoty, ako aj poučenie o možnosti využitia inštitútu nahliadnutia do predmetného administratívneho spisu, vylučuje obligatórne použitie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v stavebnom konaní. Z povahy koncentrácie konania vyplýva, že žalobcovia by v prípade postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku už nemohli účinne uplatniť nové námietky proti návrhu o vydanie stavebného povolenia a rovnako tak by nemohli účinne navrhnúť doplnenie dokazovania.
93. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.“ (R 105/2012;sp. zn. 6 Sžp 1/2011) „Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov
stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.“ (R 111/2013;sp. zn. 5 Sžp 6/2012).
94. Opodstatnenosť včas uplatnených námietok, a to aj vo vzťahu k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci a k podkladom rozhodnutia, vyrieši stavebný úrad v rámci rozhodnutia vo veci stavebného povolenia, pričom revíziu zákonnosti a správnosti vysporiadania sa s námietkami účastníkov konania stavebným úradom pripúšťa inštitút riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu prvého stupňa, v rámci ktorého odvolací orgán môže postupom podľa § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku zistené nedostatky odstrániť.
95. V nadväznosti na uvedené preto nemožno prisvedčiť správnosti tvrdenia žalobcov, že postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku o to viac odôvodňovala skutočnosť, že po doručení oznámenia o začatí stavebného konania boli doručované do spisu ďalšie listiny, napr. námietky iných účastníkov konania (žalobcovia nekonkretizovali, o aké listiny zásadného charakteru pre konanie a s dotykom na ich právach išlo). Je potrebné mať na zreteli, že jednak stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď bola predmetná žiadosť o stavebné povolenie úplná (teda všetky relevantné podklady boli v administratívnom spise k nahliadnutiu s využitím procesného inštitútu podľa § 23 správneho poriadku), a jednak stavebný zákon neukladá stavebnému úradu povinnosť oznamovať účastníkom konania, že boli v stanovenej lehote po začatí konania uplatnené námietky, ani neukladá povinnosť vyzývať účastníkov konania na podanie vzájomných vyjadrení, replík a duplík na ich vyjadrenia. Obsah námietok a či im bolo zo strany stavebného úradu vyhovené a akým spôsobom, vyplýva priamo z rozhodnutia o stavebnom povolení, pričom v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa, stavebný úrad o jeho obsahu upovedomí ostatných účastníkov konania spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili (§ 56 správneho poriadku).
96. V tomto ohľade možno konštatovať, že žalobcovia neboli postupom podľa § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona ukrátení na svojich právach a pri aplikácii koncentračnej zásady konania im bol poskytnutý priestor na podanie vyjadrenia a námietok k žiadosti o vydanie stavebného povolenia.
97. Pokiaľ ide o upustenie od miestneho zisťovania podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona v predmetnom stavebnom konaní, z obsahu administratívneho spisu, z napadnutých rozhodnutí oboch stupňov a ani z námietok žalobcov nevyplýva, že by na tento postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky, inými slovami, že by stavebnému úradu neboli dobre známe pomery staveniska a žiadosť o vydanie stavebného povolenia by v danom prípade neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby s prístavbou. Vzhľadom k tomu, že ide o zmenu dokončenej roky existujúcej stavby (s prepojenou prístavbou), stavebník na výzvu stavebného úradu doplnil požadovaným spôsobom žiadosť o stavebné povolenie, predložil kompletnú projektovú dokumentáciu, zároveň boli predložené kladné stanoviská relevantných dotknutých orgánov, pričom o právo na uplatnenie námietok v konaní dodržaním postupu podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona účastníci stavebného konania neboli ukrátení, je namieste konštatovať, že stavebný úrad upustením od miestneho zisťovania neporušil zákon ani práva a právom chránené záujmy účastníkov stavebného konania. Z ustanovení § 61 ods. 2 a 3 stavebného zákona nevyplýva zákonný nárok účastníkov konania na realizáciu miestneho zisťovania a rovnako tak zákon neukladá stavebnému úradu osobitnú povinnosť odôvodňovať uplatnenie postupu podľa § 61 ods. 2 a 3 stavebného zákona, pričom splnenie podmienok na jeho aplikáciu s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutia vo veci samej.
98. Žalobné body napádajúce obsahové náležitosti rozhodnutia prvého stupňa a nedoručenie projektovej dokumentácie žalobcom spolu s rozhodnutím o povolení zmeny dokončenej stavby prístavbou a stavebnou úpravou správny súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodné.
99. V preskúmavanom stavebnom povolení sú vo výroku nezameniteľným spôsobom identifikované pozemky, na ktorých sa predmetná zmena dokončenej stavby povoľuje, a to v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. uvedením parcelných čísel stavebných pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa zmena stavby povoľuje. V tomto ohľade predmetné stavebné povolenie nie je neurčité, pretože súpisné číslo stavby nie je zákonnou ani podzákonnou normou vyžadovanou náležitosťou výroku rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní.
100. K namietanej zmätočnej identifikácii predmetnej stavby v osobitných podmienkach pre účely povolenej zmeny stavby, obsiahnutých v stavebnom povolení na strane 9 (nesprávne uvedené súpisné číslo XX namiesto čísla XX), ktorú dávajú žalobcovia do pozornosti, správny súd uvádza, že táto zjavná chyba v písaní je odstrániteľná aj bez návrhu postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku a ako taká v kontexte výroku rozhodnutia prvého stupňa nespôsobuje jeho nezákonnosť ani zmätočnosť. Ide o takmer doslovný prepis stanoviska Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch zo dňa 02.07.2020, pričom z identifikácie parciel a katastrálneho územia vyplýva, že predmetom súhlasného stanoviska v nadväznosti na predloženú projektovú dokumentáciu bola stavba, ktorej zmena bola predmetom povolenia. Ani uvedená chyba v písaní nie je dôvodom nezákonnosti preskúmavaného stavebného povolenia a rovnako tak nie je spôsobilá privodiť žalobcom ujmu na ich právach a právom chránených záujmoch.
101. Vo vzťahu k námietke napádajúcej rozporuplnosť a nejednoznačnosť výroku stavebného povolenia v časti určenia nezrozumiteľného, až neobmedzeného počtu parkovacích plôch pre motorové vozidlá, keď podľa názoru žalobcov výrok rozhodnutia neurčuje hornú hranicu počtu parkovacích miest), vyjadreného vetou „Pre potreby parkovania je potrebné navrhnúť minimálne 9 parkovacích státí.“, ako aj k námietke napádajúcej absenciu jadra výroku stavebného povolenia stavby stojísk, ktorý výrok má byť podľa názoru žalobcov vyjadrený určito v spojení s predmetom povoľovacieho konania, teda či stavebný úrad „povoľuje“ alebo „nepovoľuje“ stavbu, správny súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná.
102. Z ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z. z. vyplýva, že odstavné a parkovacie stojisko je neoddeliteľnou súčasťou stavby a je riešené ako súčasť stavby alebo prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby alebo je umiestnené na pozemku stavby. Teda jadro výroku stavebného povolenia uvedené na prvej strane administratívneho rozhodnutia prvého stupňa zo dňa 19.10.2020, ktorým konajúci stavebný úrad „povoľuje stavbu“ nižšie špecifikovanú, sa vzťahuje aj na vybudovanie parkovacích stojísk pre osobné motorové vozidlá, ktoré v danom prípade aj boli súčasťou projektovej dokumentácie vypracovanej a predloženej k predmetnému stavebnému konaniu, tvoriacej podklad rozhodnutia. V závere výroku stavebného povolenia, pred určením záväzných podmienok pre uskutočnenie stavby (ktoré stavebný úrad určil v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 stavebného zákona) sa nachádza upresňujúci imperatív, vyjadrujúci minimálny počet parkovacích stojísk. Tento počet zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 8 ods. 3 in fine vyhlášky 532/2002 Z. z., v zmysle ktorých počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme. Na uvedenú skutočnosť poukázal vo svojom rozhodnutí aj žalovaný, keď vysvetlil prepočet nárokov na parkovanie, stanovený podľa STN 73 6110/Z2 pre potreby navrhovanej stavby v zmysle projektovej dokumentácie vypracovanej oprávneným projektantom pre konštrukcie inžinierskych stavieb.
103. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že relevantné slovenské technické normy reflektujú na súčasný trend zvýšeného počtu užívaných osobných motorových vozidiel a s prihliadnutím na potrebu zamedzenia hromadného alebo nadmerného parkovania motorovými vozidlami na verejných chodníkoch, prípadne na okraji miestnych cestných komunikácií, možno konštatovať, že uvedená regulácia má v podstate za úlohu chrániť verejný záujem na bezpečnosti cestnej premávky ako aj chodcov a v neposlednom rade aj záujem na udržateľnosti, kultúrnosti a kvalite životného prostredia v blízkosti obydlí.
104. Z projektovej dokumentácie nevyplýva, že by bola predmetom stavebného povolenia výstavba parkovacích stojísk na pakovanie a prevádzkovanie nákladných vozidiel s nosnosťou nad 3,5 t. Zároveň nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že na základe výroku stavebného povolenia je možné postaviť neobmedzený počet parkovacích stojísk (plôch), pretože ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby sú v projektovej dokumentácii navrhnuté 2 stojiská v severnej časti pozemku stavebníka cez existujúci vjazd a 7 parkovacích plôch je navrhnutých v južnej časti parcely cez novo navrhovaný vjazd z východnej strany. Podľa stavebného zákona ako aj v zmysle záväzných podmienok stavebného povolenia predmetná stavba sa musí realizovať podľa projektovej dokumentácie overenej v tomto stavebnom
konaní, tvoriacej prílohu preskúmavaného stavebného povolenia, zároveň ktorej zmeny nesmú byť prevedené bez predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu. Preto výklad výroku stavebného povolenia v zmysle námietok žalobcov, napádajúcich stanovenie neobmedzeného počtu parkovacích miest pre osobné motorové vozidlá, nie je na mieste.
105. Pokiaľ ide o namietané nedoručenie projektovej dokumentácie žalobcom spolu so stavebným povolením, správny súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. síce určuje, že k stavebnému povoleniu pripojí stavebný úrad overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny, avšak podrobnosti o doručovaní overenej projektovej dokumentácie upravuje stavebný zákon ako všeobecne záväzná norma vyššej právnej sily vo vzťahu k vykonávacej vyhláške, a to v ustanovení § 67 ods. 1 stavebného zákona. Toto zákonné ustanovenie explicitne určuje, ktorým subjektom stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení doručuje. Z uvedeného taxatívneho výpočtu vyplýva, že medzi zákonom oprávnené subjekty patria stavebník, obec, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať (pri líniových stavbách môže byť obci zaslaná len príslušnú časť dokumentácie), a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom, pričom jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie si ponecháva stavebný úrad.
106. Žalobcovia nepatria medzi zákonom určených účastníkov stavebného konania, ktorým by bol stavebný úrad povinný spolu so stavebným povolením doručiť aj overenú projektovú dokumentáciu stavby alebo jej zmeny. Preto nemožno prisvedčiť dôvodnosti žalobného dôvodu, brojacemu proti nedoručeniu overenej projektovej dokumentácie žalobcom spolu so stavebným povolením. I v tomto prípade mali žalobcovia správnym poriadkom zabezpečené právo oboznámiť sa s relevantnou projektovou dokumentáciou a s podkladmi pre vydanie stavebného povolenia využitím inštitútu nahliadnutia do administratívneho spisu (§ 23 správneho poriadku).
107. V súvislosti s plánovaným vybudovaním nového vjazdu k povolenej stavbe z existujúcej miestnej komunikácie par. č. 432/ 1 v obci Ostrov na pozemky stavebníka par. č. 177/1, 177/4 a 176/4 v kat. ú. F., správny súd uvádza, že stavebný úrad pri vydaní stavebného povolenia v súlade s projektovou dokumentáciou vychádzal z relevantných podkladov, ktoré sú predovšetkým tvorené právoplatným rozhodnutím orgánu príslušného na povolenie nového vjazdu z bočnej uličky, resp. z existujúcej miestnej komunikácie (rozhodnutie obce Ostrov č. S2020/00427/R-La zo dňa 08.07.2020), ako aj stanoviskom dotknutého orgánu (súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave, ODI č. ORPZ-TT-ODI1-2020/001769-166 zo dňa 18.06.2020), ktorý garantuje ochranu verejného záujmu a zachovanie zákona pri budovaní a zriadení nového vjazdu na pozemky stavebníka, slúžiaceho k dopravnej obsluhe spojenej s užívaním predmetnej stavby. Obsahom administratívneho spisu a relevantnými podkladmi nie je preukázané, že by navrhovaný nový vjazd zasahoval do susediacich parciel účastníkov konania, žalobcov.
108. V danom prípade si stavebný úrad pre účely rozhodnutia o návrhu na povolenie predmetnej zmeny stavby zabezpečil podklady, okrem iného, aj vyžiadaním stanovísk dotknutých orgánov, ktorými je stavebný úrad viazaný a ktorých záväzné podmienky spojené s realizáciou stavby sa premietli do výrokovej časti stavebného povolenia.
109. Z obsahu odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa nevyplýva, že by žalobcovia v týchto obsiahnuté námietky smerovali proti obsahu niektorého zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Teda nebol daný dôvod na postup žalovaného podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, aby po prerušení odvolacieho konania zabezpečil vyjadrenie príslušného dotknutého orgánu k obsahu odvolania a následne na zaslanie stanoviska spolu s odvolaním nadriadenému orgánu dotknutého orgánu za účelom vyžiadania od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska napadnutého odvolaním. Nie je preto možné vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, že pri vydaní preskúmavaných rozhodnutí vychádzali zo súhlasných stanovísk dotknutých orgánov, zabezpečujúcich ochranu verejného záujmu na jednotlivých úsekoch verejnej správy spadajúcej do ich kompetencie, ktorými sú administratívne orgány v stavebnom konaní viazané. A to i vo vzťahu k návrhu na vybudovanie nového vjazdu k povolenej
stavbe z existujúcej miestnej komunikácie z bočnej uličky v obci Ostrov na pozemky stavebníka par. č. 177/1, 177/4 a 176/4 v kat. ú. F..
110. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
111. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
112. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.
113. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).