Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1T-113-2015.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/113/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného X.. K. P., prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a iné o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 95/15/7702 zo dňa 23. apríla 2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júla 2015 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný X.. K. P., R.. XX.XX.XXXX C. H., T. D. I. XX, V. K., T.. Č.. C. Ú. R. C. C. C. J.,
uznáva za vinného, že
1/ v presne nezistenom dni a čase, niekedy v mesiaci august v roku 2014 v doobedňajších hodinách, v blízkosti autobusovej zastávky v obci Svetlice, najmenej trikrát a naposledy v mesiaci december 2014 prišiel k tesnej blízkosti K. X., R.. XX.XX.XXXX tak, že sa svojím čelom skoro dotýkal čela K. X. a naznačoval úder hlavou do jeho čela, pričom pôsobil veľmi rozrušene a opakovane sa mu slovne vyhrážal, že ho zabije, že mu podpáli dom, že on je mafia a to takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, že svoje vyhrážky aj uskutoční,
2/ v presne nezistenom dni a čase, niekedy v mesiaci december 2014 v ranných hodinách, v blízkosti autobusovej zastávky v obci Svetlice, dvakrát prišiel k tesnej blízkosti H. N., R.. XX.XX.XXXX, pričom ruky držal zovreté do pästí pred jej očami a slovne sa jej vyhrážal, že zabije ju, ako aj jej muža a synov a že jej podpáli dom a následne jej vynadal, že je šialená žobráčka takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, že svoje vyhrážky aj uskutoční,
teda
v bode 1/ rozsudku
osobe staršej ako šesťdesiat rokov sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to u tejto osoby vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal čin na mieste verejnosti prístupnom
v bode 2/ rozsudku
osobe staršej ako šesťdesiat rokov sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to u tejto osoby vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal čin na mieste verejnosti prístupnom,
čím spáchal
v bode 1/ rozsudku
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
v bode 2/ rozsudku
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na X.. K. P. obžalobu č. k. 1Pv 95/15/7702-15 zo dňa 23. apríla 2015 pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, že: 1/ v presne nezistenom dni a čase, niekedy v mesiaci august v roku 2014 v doobedňajších hodinách, v blízkosti autobusovej zastávky v obci Svetlice, najmenej trikrát a naposledy v mesiaci december 2014 prišiel k tesnej blízkosti K. X., R.. XX.XX.XXXX tak, že sa svojím čelom skoro dotýkal čela K. X. a naznačoval úder hlavou do jeho čela, pričom pôsobil veľmi rozrušene a opakovane sa mu slovne vyhrážal, že ho zabije, že mu podpáli dom, že on je mafia a to takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu o svj život, zdravie a majetok, že svoje vyhrážky aj uskutoční, 2/ v presne nezistenom dni a čase, niekedy v mesiaci december 2014 v ranných hodinách, v blízkosti autobusovej zastávky v obci Svetlice, dvakrát prišiel k tesnej blízkosti H. N., R.. XX.XX.XXXX, pričom ruky držal zovreté do pästí pred jej očami a slovne sa jej vyhrážal, že zabije ju, ako aj jej muža a synov a že jej podpáli dom a následne jej vynadal, že je šialená žobráčka takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, že svoje vyhrážky aj uskutoční.
Vyššie uvedené skutky boli obžalobou právne kvalifkované ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor obžalobu odôvodnil výpoveďami poškodených a svedkov O. N., E. N. O. S. X., správami o uložení sankcie za priestupky a znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. mája 2015 obžalovaný poprel spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. K vyhrážaniu sa K. X. uviedol, že nie je pravda, čo sa uvádza v obžalobe, pretože sa s ním nerozprával minimálne tri roky. K druhému skutku, ktorý sa týkal H. N. uviedol, že sa s ňou rozprával iba raz a to v lete, alebo na jeseň v roku 2014 - vtedy jej síce vulgárne vynadal do „žobráčok“, ale nikdy sa jej nevyhrážal.
Poškodený K. X. na hlavnom pojednávaní vypočutý v procesnom postavení svedka uviedol, že v čase, keď stál na autobusovej zastávke, obžalovaný bezdôvodne k nemu pristúpil a povedal mu: „Ešte dneska budeš mať do činenia I. J.J., I. F. a uvidíš, čo z toho bude!“ Povedal mu, že on je mafia, že mu zapáli dom a že ho zabije. Toto mu povedal ešte na zastávke v decembri 2014. K. X. potvrdil, že bol svedkom toho, ako sa obžalovaný vyhrážal H. N., kedy k nej podišiel so zovretými päsťami a povedal jej: „Zajtra pred Tvojimi očami Ti zabijem manžela a syna!“ Stalo sa to vo Svetliciach na autobusovej zastávke. Svedok ďalej vo výpovedi požadoval, aby súd obžalovanému zakázal k nemu priblížiť sa, lebo sa bojí, že to čo obžalovaný hovorí, aj uskutoční.
Poškodená H. N., na hlavnom pojednávaní vypočutá v procesnom postavení svedkyne uviedla, že obžalovaný v decembri 2014 k nej prišiel so zovretými päsťami a povedal jej: „Zajtra prídem do Vášho
dvoru a zabijem muža, teba synov aj dom Ti podpálim!“ Keď mu povedala, že to oznámi polícii, obžalovaný jej začal nadávať: „Ty šalená žobráčko, daj si hlavu do poriadku“, ešte dokonca pýtal, že mu má vrátiť peniaze, pričom ona od neho žiadne peniaze nepožičala.
Svedkyňa ďalej uviedla, že aj v auguste 2014, keď išli s manželom na pohreb a vystúpili na stanici v Humennom, vtedy P. pristúpil k jej manželovi, chytil ho za odev na hrudi a povedal mu: „Ešte Ti nikto nerozbil pysky, čo sa navážaš do mojich rodičov“. Svedkyňa zdôraznila, že jej manžel nič s jeho rodičmi nemá.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júna 2015 boli vypočutí znalci MUDr. Marek Kudláč a MUDr. Alfonz Porvažník, ktorí vyšetrovali duševný stav obvineného a podali znalecký posudok č. 37/2015 - MUDr. Alfonz Porvažník a 16/2015 MUDr. Marek Kudláč. Obidvaja znalci sa v celom rozsahu odvolali na obsah znaleckého posudku a preto súd po súhlasnom stanovisku procesných strán postupom podľa § 268 ods. 2 TP vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku.
Po prečítaní znaleckého posudku bolo umožnené procesným stranám vykonať výsluch znalcov.
Obidvaja znalci potvrdili, že diagnózu stanovili na základe klinického vyšetrenia a skonštatovali, že obvinený trpí neliečenou psychotickou poruchou: bludová paranoidná porucha, v dôsledku ktorej znalci konštatovali, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obvineného v čase skutku boli podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania, avšak z dôvodu zistenej neliečenej psychotickej poruchy je jeho pobyt na slobode vysoko potenciálne nebezpečný pre okolie. Nakoľko nie je u obvineného predpoklad, že sa bude podrobovať ambulantnej forme psychiatrického liečenia, preto znalci zhodne navrhli uložiť ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme.
Postupom podľa § 269 TP, súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-83/1-VYS-HE-2015: správy o priestupkoch, čl. 101, obsah spisu ČVS:ORPZ-HE- OPP-4-232/2014-P, obsah spisu ČVS:ORPZ-HE-OPP-4-233/2014-P, obsah spisu ČVS:ORPZ-HE- OPP-4-243/2014-P, obsah spisu ČVS:ORPZ-HE-OPP-4-230/2014-P, správa o priestupkov Okresného úradu Humenné, čl. 139, rozkaz o uložení za priestupok, čl. 141, rozkaz o uložení za priestupok, čl. 142, rozkaz o sankcii za priestupok, čl. 143, rozkaz o uložení sankcie, čl. 145, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, podanie obvineného o finančných prostriedkoch v obci Svetlice, čl. 149, správa z Ústavu na výkon väzby, zo spisu sp. zn. 2T/155/2010 (pripojený iba na čas vykonávania dôkazov), rozsudok OS Humenné č. k. 2T/155/2010-184 zo dňa 06.09.2012, uznesenie KS v Prešove 4To/50/2012, rozsudok č. k. 2T/155/2010-339 zo dňa 27.05.2015, zápisnica z hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný podal po vyhlásení rozsudku voči nemu odvolanie priamo do zápisnice.
Súd v súlade s ustanovením § 277 ods. 2 veta druhá TP, odmietol navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov O. N., R.. XX.XX.XXXX, E. N., R.. XX.XX.XXXX, S. X., R.. XX.XX.XXXX, K.W. P. (K. V.), X.. S. P., O. K. O. V. C. I. H. N. O. K. X., ako nedôvodné.
Pri odôvodnení vyššie odôvodneného postupu súdu, súd uvádza, že výsluch svedkyne O. N. (R.. XX.XX.XXXX) súd považoval za nedôvodný, nakoľko pri výsluchu uvádzala incident, ktorý sa odohral medzi ňou a obvinený, ktorý ale nesúvisí so skutkom uvedeným v obžalobe. Z rovnakých dôvodov súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom E. N. (R.. XX.XX.XXXX), ktorý len potvrdil výpoveď O. N. (S. K.). Rovnako S. X. nebol svedkom udalostí uvedených v skutkovej vete obžaloby.
K. P., X.. S. P. (W. V.) O. O. K. mali potvrdiť obžalovanému, že v inkriminovaný deň nebol na autobusovej zastávke - ich výsluch bol zamietnutý s poukazom na to, že skutky mali byť spáchané počas presne nezistených dní.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júla 2015 prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe s tam uvedenou právnou kvalifikáciou, navrhol uložiť mu úhrnný trest v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) TZ. Tento trest navrhol podmienečne odložiť a určiť dlhšiu skúšobnú dobu. Zároveň navrhol uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný sa v mesiaci august ani v mesiaci december nenachádzal na autobusovej zastávke v obci Svetlice a nebol v kontakte s K.. X. O. I. H.. N. a teda nemohol sa dopustiť skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe. Na základe uvedeného navrhol obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.
Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s obhajcom a doplnil, že Slovenská republika vedie proti jeho osobe komplot, on je z rodu Arpád. Na základe týchto skutočností nebol prijatý návrh dôkazov sudcom.
Právo posledného slova obžalovaný využil a uviedol, že je nevinný.
Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ, spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.
Chránená osoba uvedená v ustanovení § 139 ods. 1 písm. e) TZ, je definovaná ako osoba vyššieho veku, pričom sa na účely tohto zákona takouto osobou rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov (§127 ods. 3 TZ).
Objektom prečinu výtržníctva podľa § 364 TZ, je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu).
Objektívna stránka trestného činu podľa odseku 1 spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne.
Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že prokurátor v konaní pred súdom uniesol dôkazné bremeno a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutky spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, ktorá bola doslovne prevzatá do skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku (súd pre lepšiu prehľadnosť jednotlivé skutky očísloval poradovým číslom).
Obžalovaného usvedčili výpovede svedkov K. X. O. H. N.. Súd ich výpovede hodnotí za hodnoverné. V zásadných rysoch vypovedali rovnako pred súdom ako aj v prípravnom konaní. Nebol zistený žiadny motív, ani sklon svedkov vymýšľať si, prípadne škodiť obžalovanému.
Pri komplexnom hodnotení osobnosti obžalovaného, súd vychádzal z vykonaných listinných dôkazov, ale najmä zo záverov znaleckého posudku, s ktorými sa stotožnil. Aj podľa názoru súdu je u obvineného nevyhnutné nariadiť ochrannú liečbu psychiatrickú, ktorá sa bude vykonávať v ústavnom zariadení.
Súd posúdil skutky uvedené pod bodom 1/ a 2/ rozsudku ako samostatné, každý z nich s rovnakou právnou kvalifikáciou. Obžalovaný viedol svoje útoky voči osobám starším ako šesťdesiat rokov, ktoré trestný zákon definuje ako chránené osoby. Útokov sa dopustil s vedomím ich veku a z toho prameniaceho slabšieho odporu. Na rozdiel od obžaloby súd aj pri prečine výtržníctvo podľa § 364 TZ skonštatoval, že bol spáchaný na chránenej osobe - preto právna kvalifikácia prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) TZ, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) TZ.
Pri rozhodovaní o treste súd nezistil poľahčujúcu okolnosť, na ktorú v záverečnej reči upozornil prokurátor, t. j. § 36 písm. j) TZ, to je, že obvinený pred spáchaním činu viedol riadny život. Súd poukazuje pritom na výsledok lustrácie v registri priestupkov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v štyroch prípadoch (sp. č. rozhodnutí: A/2012/04735, A/2013/04503, AA/2014/01085, OÚ-HE- OVVS-2015/000593) právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom všetky jeho útoky boli rovnakej povahy ako aj skutky, za ktorých bol odsúdený - obžalovaný poškodeným (W. D.,
S. T., S.. X. A., K. U.) vulgárne nadával a v jednom prípade aj fyzicky poškodeného napadol a dokonca v jednom prípade napadol sudcu Okresného súdu Humenné verbálnym útokom a pľuvancom, pričom toho sa dopustil s vedomím postavenia poškodeného.
Berúc do úvahy vyššie uvedené, napriek tomu, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, súd jeho doterajší spôsob života nevyhodnotil ako bezúhonný.
Súd zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) TZ, t. j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov a preto pristúpil k úprave zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 TZ, súd zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu a zistil trestnú sadzbu jeden rok a štyri mesiace až tri roky.
Prihliadajúc však na závery znalcov a skutočnoť, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného tempore criminis podstatnou mierou znížené a to v dôsledku dlhodobo neliečenej duševnej poruchy, súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) TZ, nakoľko súčasne uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 39 ods. 2 písm. c) TZ, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,
Vychádzajúc zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 TZ, súd pre ochranu spoločnosti pred páchateľom a zabránenie mu v páchaní trestnej činnosti považoval za nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu za súčasného uloženia ochranného liečenia ústavnou formou, ktorú je možné v zmysle § 74 ods. 1 TZ, realizovať ihneď po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu.
I keď prokurátor navrhoval trest odňatia slobody podmienečne odložiť, súd sa s týmto návrhom nestotožnil a pri odôvodnení druhu a výmery trestu súd poukazuje na závery znalcov, ktorý jednoznačne vyslovili, že pobyt obvineného na slobode je vysoko potenciálne nebezpečný pre jeho okolie - čo súd konštatuje aj z vlastnej skúsenosti z osobného kontaktu s obžalovaným (viď obsah zápisnice hlavného pojednávania zo dňa 22. júla 2015).
Poukazujúc na citované závery znaleckého posudku a odporúčania znalcov, súd popri treste uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, ochranné psychiatrické liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.
Súd upozorňuje na obsah ustanovenia § 74 ods. 2 TZ, podľa ktorého ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel - samozrejme, v jeho priebehu je možné meniť jeho formu (ambulantná, resp. ústavná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.