Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/345/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: ITS, spol. s r.o., Prievidza, Tajovského 13, IČO 31 644 180, zastúpený: JUDr. Igorom Horanským, advokátom so sídlom Trebatice 187 proti odporcovi: S. o zaplatenie 1.052,02 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.052,02 eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.12.2006 do zaplatenia , všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania - súdny poplatok 62,93 eur a trovy právneho zastúpenia 426,85 eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Igor Horanský , advokát, Trebatice 187.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal návrh v ktorom žiadal aby odporca bol povinný zaplatiť istinu XX.XXX,XX Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 31.693,30 Sk od 23.12.2006 do zaplatenia a trovy konania. V písomnom návrhu uviedol, že navrhovateľ poskytol odporcovi tovar , a to dodávku zariadení a odporca tovar riadne prevzal. Tovar bol vyfakturovaný faktúrou č. 2006618 na sumu 31.693,- Sk, splatná 22.12.2006 . Odporca bol niekoľkokrát vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, naposledy upomienkou zo dňa 13.3.2008 . Pretože odporca nezaplatil, tak navrhovateľ žiadal aby odporca bol povinný zaplatiť žalovanú sumu 31.693,30 Sk spolu aj s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľ vo vyjadrení, doručené 28.11.2014 uviedol, že oprávnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy potvrdzuje dodací list zo dňa 22.11.2006 , podpisom ktorého odporca potvrdil prebratie tovaru. Dodací list bol podkladom k fakturácii. Špecifikácia dodávky podľa dodacieho listu sa zhoduje so špecifikáciou na faktúre zo dňa 1.12.2006. Odporca dodávku pri preberaní nespochybnil a faktúru nevrátil a ani nepožiadal o zľavu. V e-mailovej komunikácii potvrdzuje, že má faktúru k dispozícii . O pohľadávke navrhovateľa bol odporca riadne a pravidelne informovaný, a to upomienkou zo dňa 5.10.2007 a zo dňa 13.3.2008 ako aj e-mailovou korešpondenciou. Odporca nikdy nebol v zamestnaneckom pomere ani v žiadnom inom pracovno-právnom vzťahu s navrhovateľom.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že podľa dodacieho listu jednoznačne vyplýva, že odporca prevzal fakturovaný tovar a za tento tovar nezaplatil. Odporca jednoznačne podpísal dodací list o prevzatí tovaru. Pokiaľ odporca namieta premlčanie, tak navrhovateľ poukazuje na ustanovenie § 112 a došlo tu k prerušeniu plynutia premlčacej doby podaním žaloby na súd a navrhovateľ riadne v konaní pokračoval. Pokiaľ je tu podaná námietka, že malo dôjsť k započítaniu a navrhovateľ neplatil mzdu odporcovi, tak navrhovateľ uvádza, že odporca nikdy nepracoval pre navrhovateľa ako zamestnanec a ani na základe žiadnej inej dohody, a tak nemohlo dôjsť k žiadnemu započítaniu záväzkov. Je tu rozpor v tvrdení odporcu, ktorý najskôr uvádza , že žiaden tovar neprevzal, ale

v ďalšej časti uvádza, že malo dôjsť k započítaniu. Odporca , ktorý nebol zamestnancom ani na základe pracovnej zmluvy ani žiadnej inej dohody, a to ani uzavretej ústnou formou, chodieval na pracovisko ako súkromná návšteva. Odporca nebol zamestnancom ani u spoločnosti MIS s.r.o. , pričom táto spoločnosť nemá s predmetom konania nič spoločné a navrhovateľ je iná spoločnosť. Na záver navrhovateľ žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať aj trovy konania.

Odporca v odpore uviedol, že nárok navrhovateľa je neopodstatnený . Navrhovateľ prevzatie tovaru, ktorého zaplatenia sa domáha, ničím nepreukázal. Odporca si nie je vedomý žiadneho záväzku voči navrhovateľovi a už vôbec nie omeškania s plnením dlhu. Bolo odporcovi dňa 17.7.2008 doručené rozhodnutie o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť a uplynutím dňa 22.12.2009 uplynula zákonná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ je odporcov bývalý zamestnávateľ, u ktorého pri skončení pracovného pomeru neexistoval žiaden nevysporiadaný záväzok. S navrhovateľom po skončení pracovného pomeru nebol v žiadnom osobnom a ani obchodnom vzťahu a nevyužíval žiadne jeho služby. Navrhovateľ ako zamestnávateľ nevyplácal mzdu a na základe tohto došlo k osobitnej dohode o vysporiadaní záväzkov, ktoré mal navrhovateľ voči odporcovi . Pretože nárok navrhovateľa je nedôvodný a nepreukázaný, žiadal odporca návrh zamietnuť. Na pojednávaní doplnil, že bol v pracovnom pomere ako zamestnanec a pracoval ako servisný technik, a to od konca roku 2007 po dobu asi tri mesiace a bola uzavretá ústna dohoda, takže nemá žiaden písomný doklad o pracovnom pomere. Pokiaľ ide o predmet konania, a to počítač, tak tento skutočne prevzal, ako vyplýva aj z jeho podpisu na faktúre, ale prevzal ho ako pracovný nástroj. Nespomína si a nevie sa vyjadriť k tomu, či podpísal aj dodací list. Keď skončil pracovný pomer, tak počítač aj riadne zamestnávateľovi odovzdal a o tomto žiaden doklad nemá. Pokiaľ ide o e-mailovú korešpondenciu, tak na túto si nepamätá. Ďalej poukázal na to, že konanie bolo zastavené a pokračovalo sa až na podnet navrhovateľa po uplynutí 6.rokov a navrhovateľ dokonca aj za toto obdobie 6 rokov žiada úroky z omeškania. Došlo tu k premlčaniu, lebo premlčacia doba je trojročná a navrhovateľ mal konať a mal nahliadnuť do spisu a skôr mal sa domáhať toho aby sa v konaní pokračovalo. Návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej odporca doplnil, že bol zamestnancom spoločnosti MIS, kde bol spoločník pán Y. Odporca potvrdil, že podpísal faktúru, kde je uvedený ako dodávateľ navrhovateľ a potvrdil, že notebook prevzal ako pracovný predmet. Ďalej uvádzal, že mal rozhovor s pracovníkom o tom, že by notebook aj odkúpil za polovičnú cenu a tohto sa týkala e-mailová komunikácia. Nešlo o to, že by mal niečo splácať, ale o to, že notebook odkúpi a zaplatí len časť ceny, pretože zamestnávateľ mu riadne nezaplatil mzdu a malo dôjsť k započítaniu . Na záver uviedol, že nesúhlasí s návrhom a ani s platením úrokov, ktoré žiadal navrhovateľ , pretože to bol samotný navrhovateľ a súd, ktorý vo veci nekonali. Navrhovateľ mal možnosť nahliadnuť do spisu a žiadať aby sa pokračovalo v konaní .

Na základe dokazovania vykonaného oboznámením listinných dokladov, a to faktúry č. 2006618, upomienky zo dňa 13.3.2008 a upomienky zo dňa 5.10.2007 , e-mailovej korešpondencie, preberacieho protokolu, záručného listu mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa faktúry č. 2006618 zo dňa 1.12.2006, splatná 22.12.2006, dodávateľ ITS s.r.o. fakturoval odberateľovi - odporcovi sumu 31.693,30 Sk a ako predmet je uvedený notebook, myš a taška na notebook.

Podľa upomienky zo dňa 5.10.2007 navrhovateľ poslal upomienku odporcovi, kde žiadal zaplatenie faktúry č. 2006618 s dátumom splatnosti 22.12.2006, suma 31.396,30 Sk, a to v lehote do 14 dní a totožná upomienka bola poslaná aj s dátumom 13.3.2008.

Podľa preberacieho protokolu zo dňa 22.11.2006 s podpisom odporcu za odberateľa bolo zistené, že je uvedený ako dodávateľ navrhovateľ a ako odberateľ odporca a objednávka je notebook, myš a taška s totožnou špecifikáciou ako na faktúre. K preberaciemu protokolu bol pripojený aj záručný list s totožným označením tovaru.

Podľa e-mailovej korešpondencie bolo mimo iné zistené, že táto bola medzi Ivanom Kováčom a e- mailovou adresou , kde uvádzal odporca, že ide o jeho e-mailovú adresu a predmetom bola výzva na zaplatenie za notebook a odpovede o postupnom zaplatení v splátkach . E-mailová korešpondencia je z januára , februára a marca 2008.

Podľa § 588 z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu .

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis .

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a mal nesporne preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a bol preukázaný na základe predložených listinných dôkazov , a tak súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1.052,02 eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania od 23.12.2006 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku . Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, ako vyplynulo z predloženého preberacieho protokolu, že navrhovateľ predal odporcovi hnuteľné veci notebook, myš a tašku a odporca ako odberateľ tento tovar prevzal dňa 22.11.2006 . Navrhovateľ vystavil faktúru č. 2006618 zo dňa 1.12.2006 s dátumom splatnosti 22.12.2006 a fakturoval odporcovi ako odberateľovi za dodaný tovar spolu sumu 31.693,30 Sk. V konaní ďalej bolo preukázané, ako nesporná skutočnosť, čo nepopieral ani odporca, že za tento tovar nezaplatil kúpnu cenu . Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako kúpnu zmluvu podľa citovaného § 588 a nasl. a keďže bolo nesporne preukázané, že kupujúci odporca prevzal hnuteľné veci špecifikované podľa preberacieho protokolu a faktúry a nezaplatil kúpnu cenu , vznikla mu povinnosť túto kúpnu cenu navrhovateľovi ako predávajúcemu riadne zaplatiť, a to sumu 31.693,30 Sk , čo zodpovedá 1.052,02 eur.

Odporca vo svojej výpovedi uvádzal, že nebola uzavretá kúpna zmluva a aj keď prevzal tieto hnuteľné veci , tak tieto prevzal ako pracovný nástroj a keď skončil pracovný pomer, tak tieto veci riadne odovzdal svojmu zamestnávateľovi . Najskôr v konaní uvádzal, že bol v pracovnom pomere u navrhovateľa niekedy od konca roku 2007 po dobu asi 3 mesiace a potom vo výpovedi uvádzal, že nešlo o zamestnávateľa navrhovateľa, ale zamestnávateľom bola spoločnosť MIS s.r.o. Žilina . Odporca nepredložil žiaden listinný dôkaz a ani nenavrhol doplniť dokazovanie na preukázanie tvrdenej skutočnosti, a to existenciu pracovno-právneho vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom, prípadne inou spoločnosťou a nepreukázal ani to, že hnuteľné veci , ktorých zaplatenia sa domáha navrhovateľ , mu boli zverené podľa ustanovení Zákonníka práce. Zároveň nebolo preukázané ani to aká je súvislosť medzi prípadným pracovno-právnym vzťahom medzi odporcom a spoločnosťou MIS s.r.o. Žilina a zároveň zaplatením, ktorého sa domáha navrhovateľ ITS s.r.o. , čo je rozdielna spoločnosť od spoločnosti MIS s.r.o. Žilina. Podľa preberacieho protokolu, podľa ktorého odporca podpísal prevzatie týchto hnuteľných vecí a ani nepoprel, že tento protokol podpísal a veci prevzal a je tu jednoznačne uvedený dodávateľ, a to navrhovateľ a nie iná spoločnosť a bol to práve navrhovateľ, ktorý vystavil aj predmetnú faktúru a taktiež nie je tu uvedený ako dodávateľ žiadna iná spoločnosť, kde údajne mal byť odporca v pracovnom pomere. Na základe tohto, keďže odporca svoje tvrdenia o zverení predmetov zamestnávateľom a odovzdaní týchto predmetov po skončení pracovného pomeru v konaní nepreukázal, ale práve naopak, navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a podľa listinných dokladov - najmä preberiaceho protokolu a faktúry preukázal, že odovzdal odporcovi tieto hnuteľné veci a odporca nezaplatil, čo nebolo ani medzi účastníkmi sporné, tak súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť kúpnu cenu 1.052,02 eur navrhovateľovi.

Podľa citovaného § 517 ods. 1,2, súd zároveň zaviazal odporcu zaplatiť aj úroky z omeškania a pretože faktúra, ktorú vystavil navrhovateľ, mala splatnosť 22.12.2006 a odporca riadne nezaplatil, tak odo dňa nasledujúceho 23.12.2006 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a

navrhovateľ ako veriteľ má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia č. 87/ 95 Z.z. , čo je 9,5 % ročne zo žalovanej sumy 1.052,02 eur. Pretože aj v tejto časti bol návrh navrhovateľa dôvodný a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami , tak súd návrhu aj v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť úrok z omeškania 9 ,5 % ročne zo žalovanej sumy 1.052,02 eur odo dňa 23.12.2006 do zaplatenia, a to všetko spolu aj s istinou do 15 dní po právoplatnosti rozsudku .

Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná, a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatné priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

V ustanoveniach § 100 až 114 je upravený inštitút premlčania a premlčanie je spojené s plynutím času ako právne významnej skutočnosti a jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby . Právny následok premlčania nastáva, ak uplynula zákonom vymedzená doba bez toho aby oprávnený subjekt uplatnil svoje právo na súde. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde , či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané . To znamená, že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané . V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, a do značnej miery sa oslabuje zmenšením možností jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok spočívanie nároku. Nárok tu síce naďalej existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd nemôže veriteľovi priznať.

Spočívanie premlčacej doby podľa prvej vety § 112 spočíva v tom, že premlčacia doba od uplatnenia práva ( nároku) na súde alebo na inom príslušnom orgáne po dobu konania za podmienok § 112 prestáva plynúť. Pod uplatnením práva možno rozumieť taký úkon oprávneného , ktorý smeruje k tomu, aby o práve bolo rozhodnuté. Civilné súdne konanie sa spravidla začína dňom, keď súdu došiel návrh na jeho začatie. Predpokladom spočívania premlčacej doby v uvedených prípadoch je, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje. Tak je tomu v prípade, ak účastník riadne pokračuje v konaní a nerobí súdu prekážky v postupe konania a jeho skončeniu rozhodnutím súdu vo veci. V začatom konaní riadne pokračuje aj ten účastník súdneho konania, ktorý súčinnosť so súdom v konaní sám nevyvíja, svojimi úkonmi však nebráni priebehu konania a jeho skončeniu rozhodnutím súdu vo veci. Nečinnosť súdu v konaní nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže mať za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby.

Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na OS v Žiline 4.6.2008. Podľa výzvy zo dňa 5.6.2008 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu 1.896,- Sk v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa uznesenia OS Žilina -12 zo dňa 14.7.2008 bolo konanie zastavené podľa § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2008. Podľa úradného záznamu o nazretí do súdneho spisu zástupca navrhovateľa nahliadol do spisu v deň 25.6.2014. Dňa 22.7.2014 bol doručený súdu podnet na pokračovanie v konaní , v ktorom žiadal aby súd v konaní pokračoval, pretože súdny poplatok bol zaplatený už dňa 22.7.2008, a tak uznesenie o zastavení konania -12 zo dňa 14.7.2008 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a malo byť súdom zrušené. Podľa záznamu o zložení dňa 23.7.2008 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 62,93 eur. Podľa uznesenia OS Žilina -22 zo dňa 31.7.2014, právoplatné 23.8.2014, súd zrušil uznesenie OS Žilina - 12 zo dňa 14.7.2008 z dôvodu, že došlo k zaplateniu súdneho poplatku v lehote na podanie odvolania podľa § 10 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zbierky o súdnych

poplatkoch. OS Žilina dňa 8.10.2014 vydal platobný rozkaz 2 Ro/113/2008-23 , podľa ktorého bol zaviazaný odporca zaplatiť sumu 1052,02 eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.12.2006 do zaplatenia a trovy konania. Platobný rozkaz bol doručený odporcovi dňa 15.10.2014 a odporca dňa 30.10.2014 doručil okresnému súdu odpor proti platobnému rozkazu s tým, že vec bola následne vedená pod č.k. .

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania a uvádzal, že dňa 17.7.2008 mu bolo doručené rozhodnutie o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť a uplynutím dňa 22.12.2009 uplynula zákonná trojročná premlčacia doba . Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že splatnosť pohľadávky navrhovateľa podľa faktúry bola dňa 22.12.2006 a v deň nasledujúci 23.12.2006 navrhovateľ mal prvýkrát právo uplatniť si svoj nárok na súde. Premlčacia doba uplynula podľa § 101 po uplynutí troch rokov 23.12.2009. Návrh na súd bol podaný 4.6.2008 , to znamená počas plynutia premlčacej doby. Na základe tohto je zrejmé, že právo bolo riadne na súde uplatnené . Navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu , a to ani napriek výzve súdu a podľa uznesenia - 12 zo dňa 14.7.2008 bolo konanie zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.8.2008, ale ako vyplynulo z úradného záznamu o zložení už dňa 23.7.2008 navrhovateľ na účet súdu zaplatil súdny poplatok . Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 17.7.2008 a súdny poplatok bol zaplatený dňa 23.7.2008 a to znamená, že k zaplateniu došlo podľa § 10 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zbierky do konca lehoty na podanie odvolania a bolo povinnosťou prvostupňového súdu zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesením OS Žilina -22 zo dňa 31.7.2014 došlo k zrušeniu uznesenia -12 zo dňa 14.7.2008, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2014. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k takému záveru, že navrhovateľ v konaní riadne pokračoval , aj keď bol nečinný, a nahliadol do súdneho spisu až dňa 25.6.2014 a dňa 22.7.2014 dal podnet na pokračovanie v konaní, ale aj v tom prípade ak účastník sám nevyvíja súčinnosť so súdom nemožno hovoriť o jeho pasivite v súdnom konaní pokiaľ svojimi úkonmi nebráni priebehu konania a jeho skončeniu rozhodnutím vo veci. Navrhovateľ v lehote na podanie odvolania zaplatil súdny poplatok z návrhu , tak ako to vyplýva z § 10 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zbierky a prvostupňový súd mal teda zrušiť uznesenie o zastavení konania. To, že k tomuto došlo až po uplynutí dlhšieho časového obdobia a súd nekonal , nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa a nemôže to mať za následok pokračovanie a plynutie premlčacej doby. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd neprihliadal na námietku premlčania a dospel k takému záveru, že navrhovateľ riadne svoj nárok uplatnil podaním žaloby na súde 4.6.2008, a to počas plynutia premlčacej doby a v konaní riadne pokračoval , a tak právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy aj vrátane úrokov z omeškania nie je premlčané .

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľa, ktorý bol podaný dôvodne a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a vykonaným dokazovaním vyhovel, tak že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.052,02 eur spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 23.12.2006 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku .

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a tak súd priznal navrhovateľovi aj trovy konania - zaplatený súdny poplatok 62,93 eur a trovy právneho zastúpenia 426,85 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. podľa § 14 ods. 1 písm. a) , b) v znení do 30.6.2013 za dva úkony - príprava a prevzatie a podanie návrhu , doručený 4.6.2008 , a za dva úkony právnej služby podľa § 13 a) ods. 1 písm. c) a d) v znení od 1.7.2013 za dva úkony - vyjadrenie navrhovateľa k odporu zo dňa 22.11.2014 a účasť na pojednávaní 22.7.2015 . Podľa § 10 citovanej vyhlášky je tarifná odmena za jeden úkon 61,40 eur a podľa § 16 ods. 3 je réžijný paušál za úkony v roku 2008 za každý 6,31 eur , za dva úkony spolu 12,62 eur a za úkon v roku 2014 je réžijný paušál 8,04 eur a za úkon v roku 2015 je réžijný paušál 8,39 eur. Spolu za 4 úkony je tarifná odmena 245,60 eur a réžijný paušál 29,05 eur, čo sú spolu trovy právneho zastúpenia 274,65 eur.

Ďalšie trovy sú cestovné a strata času za účasť na pojednávaní 22.7.2014, kde cesta Trebatice - Žilina a späť je 2 x po 122 km, spolu 244 x 0,28 eur za 1 km, čo je spolu 68,32 eur a strata času podľa

§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky za 6 polhodín x 13,98 eur, čo je spolu 83,88 eur. Cestovné 68,32 eur a strata času 83,88 eur je spolu suma 152,20 eur a spolu s tarifnou odmenou a réžijným paušálom 274,65 eur sú trovy 426,85 eur.

Trovy neboli priznané za úkony - nahliadnutie do spisu 9.7.2014 a podnet na pokračovanie v konaní z 17.7.2014, nakoľko nejde o úkony právnej služby podľa citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Podľa § 149 ods. 1 OSP je odporca povinný zaplatiť trovy konania - súdny poplatok 62,93 eur a trovy právneho zastúpenia 426,85 eur v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Igora Horanského Q.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 22.7.2015

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Slávka Surovková