Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1042-2014.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/1042/2014
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnených: 1/ dr.jur Ferenc Mazács, nar. 23.12.1968, 2/ Éva Mazács, nar. 20.07.1970, obaja bytom Kaplnková 321/9, 930 25 Vrakúň - Nekyje na Ostrove, proti povinným: 1/ Š. Y., G.. XX.XX.XXXX, 2/E. Y., G.. XX.XX.XXXX, obaja K. XXX XX V. A., s adresou na doručovanie: XXX XX V. A., O..U.. K. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom 901 01 Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod č. EX 202/2014, o vymoženie uloženej povinnosti 500,00 EUR s príslušenstvom, o námietkach proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie povinných 1/ a 2/, takto
rozhodol:
Súd námietky povinných 1/ a 2/ proti exekúcii z a m i e t a.
Súde návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnení 1/ a 2/ podali dňa 26.09.2014 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhajú vymoženia pohľadávky voči povinným 1/ a 2/ základe exekučného titulu - Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Dunajská Streda dňa 05.05.2014, č.k. 14Ro/32/2014-9. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25.07.2014.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 06.10.2014 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnených 1/ a 2/.
Dňa 31.10.2014 súdny exekútor predložil súdu podanie povinných 1/ a 2/ zo dňa 23.10.2014 označené ako „Odvolanie - odpor pre súd Dunajská Streda“. Podanie bolo doručené exekútorskému úradu dňa 29.10.2014. V podaní povinní 1/a 2/ uviedli, že žiadajú o pozastavenie exekúcie a o umožnenie splatenia pohľadávky formou mesačných splátok. Ďalej povinní 1/ a 2/ opisujú svoju nepriaznivú finančnú a rodinnú situáciu, t.j. že ide o 7 člennú sociálne odkázanú rodinu so štyrmi deťmi, so 87 ročným bezvládnym otcom, žijúcu v podnájme. Žiadali o odpustenie úrokov z omeškania a poplatkov, nakoľko sú evidovaní na Úrade práce ako uchádzači o zamestnanie, nevlastnia hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pričom oprávnení 1/ a 2/ vedia o ich finančnej situácii a pokiaľ neboli bohatí boli to úplne iný ľudia ako sú dnes. Oprávnený 1/ je katolík a vo vnútri nie je krutý človek, potrebuje iba ukázať svoju moc a preto by súd mal brať ohľad na to, že oprávnenému 1/ nebudú chýbať peniaze, lebo je bohatý a vie prečo sa povinní dostali do tejto situácie, pričom má za to, že chce ich situáciu iba zhoršiť.
Dňa 10.11.2014 cestou súdneho exekútora bolo do spisu doložené podanie oprávnených 1/ a 2/ označené ako „Vyjadrenie oprávnených k námietke povinných proti exekúcii EX 202/2014“. V podaní oprávnení uviedli, že exekúcia začala a je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, dosiaľ povinní nesplatili ani len časť dlhu a preto sú splnené všetky zákonné predpoklady na pokračovanie v exekúcii proti povinným. Z uvedeného dôvodu navrhujú aby súd
námietky povinných zamietol ako nedôvodné. Súčasne oprávnený uviedli, že cítia potrebu uviesť na správnu mieru tvrdenia povinných, t.j. povinných poznajú iba z videnia a to zo spoločných návštev rímsko
- katolického kostola z čias keď ešte bývali v Dunajskej Strede, rodina im bola sympatická, lebo aj oprávnení majú 4 deti, avšak žiadne bližšie kontakty neudržiavali. Od r. 2006 až do uzavretia zmluvy o pôžičke sa s rodinou povinných ani nevideli. Dňa 18.07.2013 ich advokátsku kanceláriu navštívil povinný 1/ a požiadal ich o finančnú pomoc, nakoľko stratil, či mu boli ukradnuté, osobné veci spolu s bankovou kartou a preto má zablokovaný účet a iné finančné prostriedky nemá. Pôžičku mu oprávnení v dobrej viere poskytli a to bezúročne, dokonca sa dohodli na splátkach. Oprávnení ďalej uviedli, že povinný 1/ pri uzatváraní zmluvy im poskytol informáciu, že je zamestnaný a pôžičku bude splácať v mesačných splátkach do času kým mu polícia s bankou neodblokuje účet a potom splatí pôžičku, hoci aj v predstihu. Od toho času povinní s nimi nekomunikovali, na výzvy nereagovali a ani po vydaní Platobného rozkazu dlh nesplatili. Čo sa týka počtu členov domácnosti, tvrdenia povinných sú zavádzajúce, nakoľko 3 zo 4 detí povinných sú už plnoleté a nebývajú s nimi v spoločnej domácnosti, sú schopné sa sami živiť. Zavádzali ich aj čo sa týka tvrdení, že a účet im blokuje banka z dôvodu odcudzenia karty a policajného vyšetrovania, pravda je že účet je zablokovaný z dôvodu prebiehajúcich exekúcii. Podľa názoru oprávnených, konanie povinných vykazuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu, nakoľko ich pri uzavretí pôžičky zavádzali a nemali úprimnú snahu o čo i len čiastočné pôžičku vrátiť. Zo strany povinných išlo iba o vylákanie finančných prostriedkov bez snahy o jej vrátenie. Voči povinným 1/ a 2/ si oprávnení 1/ a 2 len uplatňujú, zákonným spôsobom, svoje práva a oprávnené nároky.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd podanie povinných zo dňa 23.10.2014 posúdil ako návrh na začatie konania o námietkach (pozn.:konanie o námietkach je samostatným sporovým konaním v rámci exekučného konania), ale aj ako návrh na zastavenie exekúcie a Uznesením zo dňa 23.01.2015 č.k. 8Er/1042/2014-21 námietky ako aj návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo doručené povinným 1/ a 2/ dňa 27.05.2015. Dňa 08.06.2015 povinní spoločne podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Súd na tomto mieste konštatuje, že bola zachovaná 15 dňová lehota na podanie odvolania. Napadnuté uznesenie zo dňa 23.01.2015 vydal vyšší súdny úradník, uznesenie obsahovalo poučenie v zmysle ktorého, podaním odvolania sa zrušujú oba výroky napadnutého uznesenia a o podaní povinných 1/ a 2/ opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Sudca za účelom opätovného rozhodnutia o podanom návrhu povinných vykonal dokazovanie tým, že opätovne preštudoval podanie povinných, vyjadrenie oprávneného, súdny spis a konštatuje, že podanie povinných bolo urobené v 14-dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii v zmysle ust. § 50 a násl. EP, t.j. ide o námietky proti exekúcii ale podľa obsahu podania aj ako návrh povinných na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník, ktorý vo veci konal a rozhodol, správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol, nakoľko povinný nepreukázali, že po začatí exekúcie nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, resp. pre ktoré by súd exekúciu mal zastaviť. Súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným doručené do vlastných rúk dňa 15.10.2014. V upovedomení boli povinní poučení o tom, že môžu v lehote 14 dní od doručenia Upovedomenia vznieť u súdneho exekútora námietky proti exekúcii. Súdnemu exekútorovi bolo podanie povinných doručené dňa 29.10.2014, t.j. bola zachovaná 14-dňová lehota na podanie námietok. Súdny exekútor podanie povinných doručil tunajšiemu súdu dňa 31.10.2014. Povinní svoje tvrdenia, tak ako sú vyššie opísané, ničím nepodložili, t.j. súdu nepredložili žiaden listinný dôkaz, ktorý by svedčal v prospech ich tvrdení. Naopak oprávnení vo svojom vyjadrení pravdivosť tvrdení povinných popierajú. Súd poukazuje na už citované ust. § 50 ods. 1 Exekučného konania, podľa ktorého exekučný súd v konaní o námietkach povinných proti exekúcii rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd je v tomto konaní oprávnený preskúmať exekučný titul len v rozsahu, či je vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že exekučný súd v konaní o námietkach môže konať a rozhodovať v rozsahu ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že exekúcia sa začala oprávnene, nakoľko oprávnený pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie formálne i materiálne vykonateľný exekučný titul, ktorý bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, nárok oprávneného nijakým spôsobom nezanikol a skutočnosti uvádzané povinnými v námietkach nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Námietky povinných proti exekúcii súd zamietol, vzhľadom na skutočnosť, že právo priznané oprávneným exekučným titulom nezaniklo a povinní žiadnym spôsobom nepreukázali zánik pohľadávky jej splnením, v dôsledku čoho dospel súd k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a oprávnene a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by mali za následok zánik nároku oprávnených.
Pokiaľ sa týka návrhu povinných na zastavenie exekúcie, súd v tomto smere taktiež dospel k záveru, že návrhu povinných na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko nie je naplnený ani jeden z nasledovných dôvodov: Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Súd v takomto prípade skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti. Z obsahu podania povinných vyplýva, že exekúciu žiadajú zastaviť z dôvodu, že sa nachádzajú v zlej finančnej situácii. V tomto smere súd je toho názoru, že preskúmanie majetkových pomerov povinných je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinných, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinných, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Povinní sa v nijakom prípade nemôžu zbaviť povinnosti z exekučného titulu len tým, že vyhlásia, že nevlastnia žiaden exekvovateľný majetok. Skutočnosť, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, musí byť objektívne zistená povereným súdnym exekútorom. Pokiaľ súdny exekútor nevysloví záver, že exekúciu je dôvodné zastaviť pre nemajetnosť povinných, súd stanovisko oprávnených, ktorým prejavili záujem pokračovať v exekučnom konaní rešpektuje. Hoci v posudzovanej veci nemožno vylúčiť, že v budúcnosti nastanú skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie, nateraz by bolo také rozhodnutie predčasné. Povinní tvrdia, že ide o sociálne odkázanú rodinu a v súčasnosti nemajú žiaden majetok, nie je však vylúčené, že v budúcnosti sa zamestnajú alebo začnú podnikať alebo iným spôsobom získajú majetok, finančné prostriedky alebo práva postihnuteľné exekúciou. Podľa názoru súdu nie je teda zatiaľ dostatočne preukázaný záver, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj na skutočnosť, že oprávnení naďalej trvajú na pokračovaní exekúcie, súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko v danom konaní nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinných.
Poučenie:
Proti výroku ktorým súd námietky zamietol nie je možné podať odvolanie ( § 202 ods. 2/ O.s.p. ).
Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak v určenej lehote podanie nebude doplnené alebo opravené, súd toto podanie odmietne (§ 43 ods. 2 O.s.p.).