Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-117-2015.pdf
PDF · 70.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/117/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX J., zast. Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému Pharma plus, spol. s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 36 454 605, zast. JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátom, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 4020,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 16C/245/2010-275 zo dňa 13.11.2014 v pomere hlasov 2:1 takto
rozhodol:
Potvrdzuje sa uznesenie .
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením prerušil konanie za účelom postúpenia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska v zmysle ustanovenia § 109 ods.1 písm. b/ veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).
Poukázal na ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čl. 20 ods.1 veta prvá a druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V odôvodnení uviedol, sú tu dôvody pre to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podrobil kontrole súlad ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961Zb. o pozemných komunikáciách s čl. 20 ods.1 veta prvá a druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z toho hľadiska, či je ústavne konformnou označeným zákonným ustanovením upravená verejno-právna povinnosť vynucujúca plnenie povinnosti vlastníka s obmedzením jeho vlastníckych práv bez akejkoľvek kompenzácie za vynútenie plnenia a obmedzenie. Prvostupňový súd konanie prerušil, pretože prerušenie konania je procesným predpokladom pre podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc jeho nepreskúmateľnosť a tým spôsobené prieťahy v samotnom konaní. Poukázala na skutočnosť, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil nepoužitím správneho právneho predpisu čo vyplynulo z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 100/2013 z 24.10.2013 a preto sa jej javí prerušenie konania v nesúlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.
Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší okrem iného aj vtedy, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje všeobecnému súdu skúmať, či všeobecne záväzný právny predpis nie je v rozpore s ústavou. Túto otázku je všeobecný súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať kedykoľvek počas konania na súde pre rozhodnutím vo veci, pretože skutočne by nemohol aplikovať všeobecne záväzný právny predpis v tom prípade, ak by dospel k záveru, že je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Všeobecný súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. je oprávnený túto otázku posudzovať, avšak iba za účelom či konanie treba prerušiť a požiadať Ústavný súd o zaujatie stanoviska. Konečný právny záväzný názor o otázke ústavnosti právneho predpisu je oprávnený vysloviť iba Ústavný súd Slovenskej republiky (článok 125 Ústavy Slovenskej republiky).
Z citovanej právnej normy vyplýva, že zákonodarca v právnej norme § 109 ods. 1 písm. a/ až c/ Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje dôvody pre prerušenie konania obligatórne, teda také dôvody, za splnenia ktorých zákonných podmienok ustanovených v tejto právnej norme súd je povinný konanie vo veci prerušiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd uznesením č. 16C 245/2010 -267 zo dňa 27.01.2014 prerušil konanie za účelom postúpenia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky za účelom zaujatia stanoviska v zmysle ustanovenia § 109 ods.1 písm. b/ veta druhá O.s.p.. pretože dospel k záveru, že všeobecné záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci a ktorý by mal byť aplikovaný vychádzajúc z ustálenia skutkového stavu odvolacím súdom, je v rozpore s ústavou a medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenska republika viazaná. Voči vyššie uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dňa 12.02.2014 odvolanie, v ktorom namietala jeho nepreskúmateľnosť a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k 21Co 66/ 2014-273 zrušil napadnuté uznesenie pre nedostatočnú špecifikáciu dôvodov pre ktorý prvostupňový súd zamýšľal postúpiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky za účelom zaujatia stanoviska a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Následne prvostupňový súd konanie napadnutým uznesením prerušil s uvedením dôvodov pre podanie Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska k nesúladu ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961Zb. o pozemných komunikáciách s čl. 20 ods.1 veta prvá a druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009)
Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne, že v napadnutom uznesení absentujú úvahy, na základe ktorých bolo prerušene konanie. Prvostupňový súd jasne uvádza, že prerušuje konanie z dôvodu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podrobil kontrole súlad ustanovenia § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách s čl. ods.1 veta prvá a druha, ods. 3 veta prvá, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z toho hľadiska, či je ústavne konformnou označeným zákonným ustanovením upravená verejno-právna povinnosť vynucujúca plnenie povinnosti vlastníka s obmedzením jeho vlastníckych práv bez akejkoľvek kompenzácie za vynútenie plnenia a obmedzenie.
Prvostupňový súd pri vytváraní právneho názoru dospel k záveru, že zákonné ustanovenie vo všeobecnom záväznom právnom predpise aplikovanom v predmetnej veci je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách a svoj záver aj riadne a zrozumiteľné vysvetlil potrebou preskúmania predmetného zákonného ustanovenia z hľadiska ústavnej konformity.
Interpretácia a aplikácia zákonného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého vyslovenie nesúladu prvostupňový súd uplatňuje v návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, musí zároveň v tomto vytvárať právny základ pre jeho rozhodnutie v danej veci. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách spĺňa tento predpoklad, pretože vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvého stupňa je možne ho aplikovať pri rozhodovaní vo veci samej.
Za daného stavu, ak sa rozhodol prvostupňový súd postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska prerušenie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b O.s.p je zákonné. Ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p., totiž taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.