Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/45/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. F. XX, XXX XX A., v konaní právne zastúpená advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ H.E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. H. XXX, XXX XX Q. H., v konaní právne zast.: JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní právne zast.: JUDr. Luciou FABRICIUSOVOU, advokátkou, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -301 zo dňa 23. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie svojim prvým rozhodnutím sp. zn. -203 zo dňa 10. marca 2020 zamietol žalobu žalobkyne voči žalovaným 1/ až 3/, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parciel CKN č. XXX/X o výmere 33 m2 zastavaná plocha a nádvorie, CKN č. XXXX/X o výmere 169 m2 lesný pozemok, v k. ú. Q. H., zameraný geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XXX/XX K.. F. L. a parciel CKN č. XXXX/X o výmere 33 m2 ostatná plocha, CKN č. XXXX/X o výmere 164 m2ostatná plocha, CKN č. XXXX/X o výmere 18 m2 ostatná plocha, CKN č. XXXX/X o výmere 19 m2 ostatná plocha, CKN č. XXXX/X o výmere 244 m2 zastavaná plocha a nádvorie, CKN č. XXXX/ X o výmere 325 m2 zastavaná plocha a nádvorie v k. ú. M. Q., zameraných geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX vypracovaným K.. F. L., to všetko v podiele 1/1. Žalobu žalobkyne zamietol s poukazom na ust. ., a . Mal za to, že pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti XXX/X v geometrickom pláne označenej ako parc. č. CKN č. XXXX/X o výmere 17 m2 ostatná plocha a parc. č. CKN č. XXXX/X o výmere 164 m2 ostatná plocha, súd v tejto časti nevzhliadol naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti, ktorá aj v súčasnej dobe je evidovaná v jej výlučnom vlastníctve na LV č. XXXX ako parc. č. EKN č. XXX/X o výmere 602 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol aj z dôvodu, že nie sú právnymi subjektmi v hmotnoprávnej povinnosti (vlastníkmi spornej nehnuteľnosti) o ktorej vydanie sa v konaní jedná. Vlastníkom sporných častí nehnuteľností, ku ktorým žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo je iný subjekt - Slovenská republika. Pokiaľ ide o

určenie vlastníckeho práva k časti parcely CKN č. XXX o výmere 300 m2 zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX pre kat. úz. Q. H., súd žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku sporovej strany na strane žalovaných, keď žalobkyňa v žalobe ako žalovaného označila len žalovaného 1/ H. S., hoci daná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ spolu s jeho manželkou Y. S.. V konaní zostávajúcu časť žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastnícke práva k časti parcely evidovanej na LV č. XXX, a to EKN parcela č. XXX/X o výmere 893 m2 zastavaná plocha a nádvorie v k.ú. M. Q. vyčlenenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/ XX vypracovaným K.. F. L. dňa 27.11.2018 ako parcela XXXX/X o výmere 325 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorá parcela je v celosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, okresný súd zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na to, že darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaná nadobudla danú nehnuteľnosť, je absolútne neplatným právnym úkonom. Okresný súd tiež zamietol vzájomnú žalobu žalovaného 1/, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva voči žalobkyni k pozemku v kat. úz. M. Q., EKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Zamietnutie žaloby odôvodnil poukazom na ust. , pričom bol názoru, že žalobkyňa naplnila všetky zákonné podmienky potrebné k vydržaniu vlastníckeho práva danej parcely, a tým je nepretržitá dobromyseľná držba pozemku 10 rokov, pričom to, že žalobkyňa nadobudla daný pozemok na základe právne neperfektného právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorý je navyše absolútne neplatným právnym úkonom, nepovažoval súd z hľadiska posudzovania podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za právne významný. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že náhradu trov konania nepožadoval. Pokiaľ ide o žalobkyňu a žalovaného 1/ súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na to, že boli v konaní pomerne úspešní. Žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, vzhľadom na jeho úspech v konaní. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, svojim skorším rozhodnutím, uznesením sp. zn. -263 zo dňa 10. marca 2021 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol vzájomnú žalobu žalovaného 1/ a v časti výroku, ktorým rozhodol, že žalobkyňa a žalovaný 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým priznal žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% potvrdil, a zároveň žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 3. Okresný súd v poradí druhým rozhodnutím sp. zn. -301 zo dňa 23. február 2022 rozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného 1/ tak, že: „I. Súd u r č u j e , že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemku v k.ú. M. Q., parc. EKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2 evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor. II. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.“ 4. Rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že za nesporné považoval, že žalovaný 1/ nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 03.04.1974 spolu s otcom U. S. (obaja spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku) od Československého štátu - Miestneho národného výboru v Q. H. pozemok parc. č. XXX/X o výmere 3747 m2 v k. ú. M. Q. a budovu so súp. číslom XXX. Kúpna zmluva bola dňa 12.05.1974 schválená vtedajším finančným odborom ONV v Žiari nad Hronom. Dňa 14.05.1974 bola poštovou poukážkou uhradená celá kúpna cena vo výške 23.178,- Kčs a dňa 14.06.1974 bola pod číslom RI 256/74 registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy boli na LV č. XXX pre k. ú. M. Q. zapísaní ako vlastníci žalovaný 1/ spolu so svojím otcom, a to každý vo vlastníckom podiele 1. Taktiež nie je sporné, že po smrti otca žalovaného 1/ U. S., nadobudol žalovaný 1/ druhú polovicu týchto nehnuteľností, čo vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom č. D336/81-9 zo dňa 29.05.1981. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.1981. Žalovaný 1/ dodnes so svojou manželkou tomto dome žije. 5. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že časť parcely, ktorú darovacou zmluvou mala nadobudnúť žalobkyňa bola pôvodne súčasťou parcely EKN č. XXX/X o výmere 3747 m2 v k. ú. M. Q.. Časť danej parcely, ktorá mala byť zameraná geometrickým plánom č. XXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.1974 (ktorý nebol v súdnom konaní pripojený) bola odčlenená a bola vytvorená parcela EKN č. XXX/X o výmere 910 m2, ktorú otec U. S. daroval darovacou zmluvou spísanou na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom vo forme notárskej zápisnice N 509/74, Nz 442/74 dňa 27.11.1974 žalobkyni. Predmetná darovacia zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom pod číslom R210//1975. Na základe uvedeného právneho úkonu bola žalobkyňa zapísaná na LV č. XXX ako výlučná vlastníčka parcely XXX/X pre k. ú. M. Q.. Parcela EKN č. XXX/X o výmere 3747 m2 bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.1974 v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a jeho otca, pričom každý z nich vlastnil rovnaký podiel o výmere 1 v pomere k celku. Podľa vtedy platnej právnej úpravy ust. §

138 ods. 1 , mohol každý zo spoluvlastníkov vybavovať bežné veci týkajúce sa spoločnej veci, avšak v ostatných veciach (t.j. nie bežných) je potrebný súhlas všetkých; inak je daný právny úkon neplatný. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že jej právny predchodca (otec žalobkyne a žalovaného 1/) mal súhlas žalovaného 1/ k rozčleneniu danej parcely a vzniku novej parcely EKN č. XXX/X o výmere 910 m2, ktorú následne daroval žalobkyni. Nepochybne pritom ide o právny úkon, ktorý presahuje rámec nakladania s nehnuteľnosťou bežným spôsobom. Vzhľadom na uvedené, bolo preto nutné k danému právnemu úkonu vyžiadať súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov, t.j. v danom prípade súhlas žalovaného 1/. Ani doplneným dokazovaním, vyžiadaním spornej darovacej zmluvy spolu s prílohami zo Štátneho archívu v Kremnici nebolo preukázané, že žalovaný 1/ na takýto právny úkon svojmu otcovi udelil súhlas, a to či už písomný, resp. konkludentnou formou. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil daný úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 27.11.1974 pod číslom N 509/74, Nz 442/74, ako neplatný právny úkon. Ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda daný právny úkon nespôsobuje právne následky, a to ani v tom prípade, pokiaľ na jeho podklade bolo rozhodnuté o registrácii danej darovacej zmluvy štátnym notárstvom a daná zmluva bola súčasne zapísaná do katastra nehnuteľností. Absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu nastáva priamo bez ďalšieho zo zákona a na daný právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením, a nie je možné ju konvalidovať. Pokiaľ aj žalobkyňa v konaní pred súdom poukazovala na to, že žalovanému 1/ bolo známe, že jej otec danú nehnuteľnosť daroval, nakoľko mu bolo doručované aj rozhodnutie o prípustnosti stavby č. Výst. XXXX/XX, súd opätovne poukazuje na to, že aj v prípade, pokiaľ žalovanému 1/ bolo dané rozhodnutie doručené, doručenie tohto rozhodnutia nemôže nahrádzať súhlas žalovaného 1/, ktorý mal pôvodný podielový spoluvlastník (otec žalobkyne a žalovaného 1/) od žalovaného 1/ žiadať k rozdeleniu parcely v podielovom spoluvlastníctve a k darovaniu tejto časti nehnuteľnosti žalobkyni. Aj prípadné doručenie daného rozhodnutia (ktoré žalovaný 1/ rozporuje), preto nemá žiaden vplyv na neplatnosť darovacej zmluvy. 6. Okresný súd po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žalovaný 1/ preukázal svoj platný nadobúdací titul k pozemku parc. č. XXX/X o výmere 3747 m2 v k. ú. M. Q., ktorého súčasťou je pozemok v k.ú. M. Q., evidovaný na LV č. XXXX ako parcela EKN č. XXX/X zast. plocha a nádvorie o výmere 602 m2, pričom žalobkyňa svoje dôkazné bremeno neuniesla a nepreukázala, že by jej akýmkoľvek platným právnym titulom patrilo vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Okresný súd z uvedených dôvodov vzájomnej žalobe vyhovel a určil, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom pozemku v k.ú. M. Q., parc. EKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2 evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na úspech žalovaného 1/ v konaní. 7. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietla, že žalovaný 1/ nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, nezdôvodnil prečo až v tomto konaní nárok uplatňuje a na základe akých skutočností by mal byť výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X v k. ú. M. Q.. Žalobkyňa uviedla, že danú parcelu vlastnila a užívala najmenej 40 rokov v domnení a dobrej viere, že jej patrí, pričom samotný žalovaný 1/ jej brat, jej pomáhal pri kúpe materiálu na stavbu rodinného domu a mal vedomosť o tom, že daný pozemok žalobkyni patrí na základe darovacej zmluvy od otca a chce na ňom spolu s manželom postaviť rodinný dom. Ani v čase darovania, ani neskôr nemala žalobkyňa dôvod pochybovať o tom, že je darovanie právne v poriadku, keď darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice. Svedkovia vypočutí v konaní zhodne uvádzali, že žalovaný až do roku 2017 žiadnym spôsobom nenamietal proti takémuto spôsobu užívania parcely č. XXX/X a ani netvrdil, že je jej vlastníkom. Pri miestnej ohliadke uviedli a ukázali, v akom rozsahu žalobkyňa s rodinnou užívala parc. č. XXX/X v k. ú. M. Q., kde mala postavenú unimobunku a altánok, a neskôr druhý altánok na mieste starého domu, ktorý zhorel a niekedy v roku 2008 postavila aj chatu. Žalobkyňa je toho názoru, že EKN parcelu č. XXX/X v k. ú. M. Q. z dôvodu, že darovacia zmluva zo dňa 27.11.1974 spísaná vo forme notárskej zápisnice je absolútne neplatný právny úkon, nadobudla vydržaním s tým, že zákonná 10 ročná doba začala plynúť účinnosťou novely od 01.01.1992 a uplynula najneskôr dňa 01.01.2002, pričom počas celého tohto obdobia bola dobromyseľná. Nesprávne sú závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých uviedol, že žalobkyňa ani žalovaný 1/ nemajú podané daňové priznanie a neplatia daň z nehnuteľností. Žalobkyňa predložila súdu fotokópie potvrdení o platení dane za nehnuteľnosti za parcelu č. XXX/X - záhrada za roky 1999, 2005, 2010 a 2011 vyrubené obcou Q. H.. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nebola vlastníčkou inej parcely v k. ú. M. Q. okrem EKN parcely č. XXX/X, ktorej výmera sa niekoľkokrát zmenila od pôvodnej výmery 910 m2 cez 1358 m2 až na nateraz konečných 602 m2 čo súvisí aj s tým, že bez vedomia žalobkyne ako vlastníčky dochádzalo nielen ku zmenám výmery EN parcely č. XXX/X, ale aj k tomu, že kataster nehnuteľností bez vedomia žalobkyne,

najskôr pod položkou zmien XX/XX bez uvedenia dôvodu vyčiarkol parcelu XXX/X z LV č. XXX, aby následne v rámci konania ROEP list vlastníctva č. XXX úplne zrušil a zapísal žalobkyni vlastníctvo titulom darovacej zmluvy z roku 1974 na nový LV č. XXXX a zbytkovú výmeru z parcely EKN č. XXX/X zapísal v rámci konania ROEP na LV č. XXXX, ktorý sa neskôr zlúčil s LV č. XXX. Žalobkyňa spochybnila a poprela tvrdenie žalovaného 1/, podľa ktorého o darovacej zmluve zo dňa 27.11.1974 nemal vedomosť až do roku 2017, keď tieto tvrdenia žalovaného 1/ vyvracajú tak doručenky na rozhodnutiach Okresného národného výboru v Žiari nad Hronom o umiestnení stavby, resp. povolení stavby, ako aj rozhodnutie OÚ - odporu PPLH v Žiari nad Hronom č. XX/XXXXX/XXXX zo dňa 27.10.1999, ktorým bol zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. M. Q., a z ktorého muselo byť žalovanému 1/ zrejmé, že jeho parcela č. XXX/X má menšiu výmeru než nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.1974. Vedomosť žalovaného 1/ o darovacej zmluve vyplýva aj z toho, že žalovaný 1/ nikdy daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti k EKN parcele č. XXX/X v k. ú. M. Q. nepodal a neplatil. Pokiaľ žalovaný 1/ poprel, že na listinách - potvrdenkách o doručení rozhodnutia o umiestnení stavby, resp. povolení stavby nie je jeho vlastný podpis, tak okrem tohto tvrdenia žiaden dôkaz žalovaný 1/ nepredložil. Skutočnosť, či žalobkyňa povedala alebo nepovedala žalovanému 1/ o darovacej zmluve zo dňa 27.11.1974, nemôže mať vplyv na jej dobromyseľnosť pri vydržaní. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti užíval aj žalovaný 1/, nemôžu byť dôvodom pre záver, podľa ktorého žalobkyňa neužívala spornú parcelu výlučne sama. Žalobkyňa tiež namietla rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom poukázala, že mali byť zisťované dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ustanovenia . 8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že novoty v odvolacom konaní, a to ani nové skutkové tvrdenia a dôkazy nie sú prípustné. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že došlo pri zápise parcely č. EKN XXX/X k chybe na katastri, avšak s opravou chyby, ani so začatím konania opravy chyby v katastrálnom operáte žalovaný nesúhlasil, pričom uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nebolo začaté z dôvodu, že sa nezistila žiadna chyba na strane katastra a nie z dôvodu, že by žalovaný s konaním nesúhlasil. Začatie takéhoto konania nie je viazané na súhlas žalovaného. Aj hodnotenie ohliadky žalobkyňou v tom smere, že zúčastnení takmer zhodne označili v teréne pozemok, ktorý užívala, je maximálne skreslené hodnotenie, pretože výpovede sa rozchádzali nielen u svedkov navzájom, ale aj s tým, čo tvrdila a ukazovala žalobkyňa, a takéto tvrdenia už neboli v súlade s tým, čo bolo predmetom konania, teda kde sa nachádza predmetný pozemok podľa katastrálnej mapy. Iba riadne preukázaná faktická držba vedie k vydržaniu. Čo sa týka altánku a chaty, ktorú mala žalobkyňa postaviť na pozemku parcely č. CKN XXX/X, tieto tvrdenia nie sú pravdivé, nakoľko tieto stavby boli postavené na pozemku vlastníctve štátu a nemôžu preukazovať vydržanie pozemku XXX/X. Čo sa týka predložených dokladov o úhrade, ktoré boli nejasné a nečitateľné, súd si vyžiadal priamo od príslušných obcí stanovisko, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dane neplatní ani obci M. Q., ani obci Q. H.. Pokiaľ v odvolaní uvádza zas nové tvrdenie, že platila dane za výmeru 1358 m2 tak musí ísť zjavne o nejaký iný pozemok. Žalovaný 1/ opakovane uviedol, že až v roku 2017 sa dozvedel, že by mala byť z jeho pozemku oddelená parcela č. XXX/X a z uvedeného dôvodu ani nemal dôvod si tento pozemok priznávať na platenie dane z nehnuteľností, pretože o jeho existencii (odčlenení) nevedel. Vo vzťahu k ustanoveniu žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane, či na strane žalovaného, ktoré by viedli k aplikácii tejto výnimky z pravidla rozhodovania o trovách konania. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 9. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného 1/ zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní. Ako prílohu priložila k svojmu vyjadreniu doklady o zaplatení dane z nehnuteľností obci Q. H.. 10. Z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 6. apríla 2022 k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 05.04.2022 vyplýva zopakovanie jeho tvrdení a poukaz aj na závery nálezu ústavného súdu o možnosti dobromyseľného nadobúdania vlastníctva na základe absolútne neplatného právneho úkonu, resp. od nevlastníka, ktoré sú neskoršou judikatúrou prekonané rozhodnutiami NS SR sp. zn. , a veľkého senátu obchodnoprávneho senátu NS SR . Vo svojom vyjadrení zo dňa 11. apríla 2022 k dokladom predloženým žalobkyňou, žalovaný 1/ uviedol, že sa nejedná o listiny, ktoré by v konaní pred súdom prvej inštancie nemala žalobkyňa k dispozícii, pričom nesedí ani jeden ukazovateľ identifikácie nehnuteľností, pričom žalobkyňa zrejme uvedené poplatky platila za prenájom nehnuteľností. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi (, ) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa , . 12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky žalobkyne. 15. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal určenia vlastníctva k pozemku v k. ú. M. Q. parcelné číslo EKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom katastrálnym odborom. Uvedenú nehnuteľnosť mala žalobkyňa nadobudnúť na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice na štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 27.11.1974 pod č. N 509/74, Nz 442/74 od darcu, svojho otca U. S. po vyčlenení geometrickým plánom č. XXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.1974 z parcely EKN č. XXX/ X o výmere 910 m2, čím bola vytvorená nová parcela č. EKN č. XXX/X. Uvedenú darovaciu zmluvu okresný súd posúdil ako absolútne neplatnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 1/, ktorý bol spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti spolu so svojim otcom, by svojmu otcovi udelil súhlas, či už písomný, resp. konkludentnou formou na nakladanie s nehnuteľnosťou, jej rozdelenie a následné darovanie žalobkyni. Pokiaľ uvedená darovacia zmluva je vyhodnotená ako absolútne neplatný právny úkon, neplatnosť nastáva priamo bez ďalšieho zo zákona a na daný právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený. 16. Žalovaná v odvolaní namietla, že žalovaný 1/ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, nezdôvodnil, prečo až v tomto konaní uplatnil a na základe akých skutočností by mal byť výlučným vlastníkom parcely č. XXX/X v k. ú. M. Q.. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú nehnuteľnosť žalobkyňa nadobudla na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 27.11.1974 pod č. N 509/74, Nz 442/74 od darcu svojho otca U. S. po vyčlenení geometrickým plánom č. XXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.1974 z parcely EKN č. XXX/ X o výmere 910 m2, čím bola vytvorená nová parcela č. EKN XXX/X. Uvedená darovacia zmluva bola posúdená ako absolútne neplatná, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný 1/, ktorý bol spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti spolu svojim otcom, by udelil svojmu otcovi súhlas, či už písomný alebo konkludentnou formou na nakladanie s nehnuteľnosťou, jej rozdelenie a následné darovanie žalobkyni ( ). 17. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem toho, kto žalobu podáva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutý zosúladením skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V tomto prípade žalobu (vzájomnú žalobu) podával žalovaný 1/, ktorý má naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko aktuálne vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností svedčí žalobkyni. Pokiaľ sa teda žalovaný 1/ domáha určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku v k. ú. M. Q. parcely EKN č. XXX/X o výmere 602 m2 evidovaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žiar nad Hronom katastrálnym odborom, za stavu, keď na uvedenom liste vlastníctva je ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti vedená žalobkyňa, preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. 18. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že až v roku 2017 sa žalovaný 1/ dozvedel, že žalobkyňa je evidovanou vlastníčkou EKN parcely č. XXX/X v katastrálnom území M. Q., pretože žalobkyňa vyvolala konanie na katastrálnom odbore Okresného úradu Žiar nad Hronom za účelom riešenia vzniknutej situácie, keď zistila, že v katastri nehnuteľností pri parcele EKN č. XXX/X je evidovaná výmera len 610 m2, kedy so zmenami dotýkajúcimi sa vlastníckeho práva žalovaného 1/ ten dňa 05.06.2017 na katastrálnom odbore Okresného úradu Žiar nad Hronom vyjadril zásadný nesúhlas a nesúhlasil ani so začatím konania o opravy chyby v katastrálnom operáte. Samotná žalobkyňa poukazovala na to, že parcela č. XXX/X vznikla oddelením z parcely č. XXX/X a jej výmera bola niekoľkokrát menená, až sa zmenila na v súčasnosti evidovaných 602 m2. 19. Pokiaľ žalobkyňa obranu proti rozhodnutiu súdu a tvrdeniam žalovaného 1/ založila na vydržaní spornej nehnuteľnosti s tým, že ju užívala najmenej 40 rokov v domnení a dobrej viere, že jej patrí, pričom samotný žalovaný 1/, jej brat jej pomáhal pri kúpe materiálu na stavbu rodinného domu, ktorý si chcela postaviť na danej parcele, odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. -263 zo dňa 10.marca 2021 poukázal na to, že špecifikuje prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany ako procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania.

Prejavuje sa to aj precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov, ako aj zverejnením širších oprávnení súdu na dosiahnutie sledovaného účelu. špecifikuje procesnú povinnosť strán sporu vykonať určité procesné úkony (uvedené v ) včas () a kladie vyššie požiadavky na relevantnosť týchto procesných úkonov. tiež zaviedol aj diskrečnú právomoc súdu neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli uplatnené včas. V žiadnom prípade však nedáva možnosť súdu v takejto veci, ako je konanie o určenie vlastníctva, nahrádzať aktivitu strán a konštatovať nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním bez toho, aby strana v konaní predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním nielen tvrdila, ale aj preukázala. 20. Už veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal dňa 27. apríla 2021 pod sp. zn. uznesenie, ktorým sa vyjadril k otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobrej viery nadobúdateľa, a s tým spojeného prelomenia zásady nemo plus iuris. Najvyšší súd dospel v predmetnom uznesení k záveru, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. K otázke prelomenia zásady nemo plus iuris sa síce vyjadril Ústavný súd SR vo svojom náleze avšak došlo ku korigovaniu záverov ústavného súdu aj neskorším rozhodnutím ústavného súdu z januára 2021 sp. zn. , ktorý riešil otázku ochrany dobromyseľného nadobúdateľa len v súvislosti s mimoriadnymi výnimočnými okolnosťami. V tomto náleze ústavný súd uviedol, že nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou princípu materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy ústavne súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu konajúci senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo. Zásadu nemo plus iuris podporujú aj ďalšie súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. , . 21. V tomto prípade bolo potrebné citlivo zvažovať, či skutočne žalobkyňa mohla nadobudnúť spornú nehnuteľnosť na základe vydržania v domnení a dobrej viere, že jej nehnuteľnosť patrí, alebo prihliadnuť na to, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojho otca bez vedomia žalovaného 1/ (či už zámerným obídením žalovaného 1/ alebo len nedopatrením). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotná žalobkyňa upriamila pozornosť na to, že v rámci konania ROEP bol list z vlastníctva žalobkyne č. XXX zrušený a bolo jej zapísané vlastníctvo titulom darovacej zmluvy z roku 1974 na nový LV č. XXXX ako výlučnej vlastníčky. Zbytkovú výmeru z parcely EKN č. XXX/X zapísal kataster v rámci konania ROEP na LV č. XXXX, ktorý sa neskôr zlúčil z LV č. XXX. Uvedené skutočnosti skôr nasvedčujú tomu, že žalovaný 1/ nemohol mať presnú vedomosť o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, pokiaľ uvedená nehnuteľnosť bola niekoľkokrát zapísaná na rôznom liste vlastníctva. 22. Žalobkyňa v odvolaní tiež poukazovala na to, že platila dane za nehnuteľnosť, pričom predložila potvrdenia o platení dane z nehnuteľnosti za parcelu č. XXX/X - záhrada o výmere 1358 m2, kedy dane za túto nehnuteľnosť boli vyrubené obcou Q. H.. Žalobkyňa však žiadnym spôsobom nepreukázala, že parcela č. XXX/X záhrada o výmere 1358 m2 by bola čo len sčasti totožná s pozemkom v k. ú. M. Q. parcela EKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2, ktorá je predmetom sporu. Svoje tvrdenie, že na základe prečíslovania CKN parciel bola EKN parcela č. XXX/X vedená ako CKN parcela č. XXX o výmere 1358 m2 záhrada a ostatná plocha, okrem tohto tvrdenia, kde narába zámenou evidencie nehnuteľností v rámci CKN a EKN, žalobkyňa žiadny dôkaz nepredložila. Ani poukaz žalobkyne v odvolaní na to, že „na LV č. XXX pre katastrálne územie M. Q. je evidovaný údaj o menšej výmere než žalovaný 1/ nadobudol na základe darovacej zmluvy, resp. v dedičskom konaní, vyplýva aj z údaja o prečíslovaní CKN parciel po zápise PPÚ - teda parcely č. XXX/X na parcelu č. XXXX, ktorá zmena bola evidovaná pod položkou výkazu zmien 25/12“, uvedenú skutočnosť o totožnosti parcely č. XXX/X a parcely EKN č. XXX/X nepotvrdzuje. 23. Uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje ani založenie listu vlastníctva č. XXXX na základe rozhodnutia OÚ - odboru PPLH v Žiari nad Hronom č. zo dňa 27.10.1999 - z 1958/99 na čo poukázal aj vypočutý svedok K.. T. F. a z čoho je možné vyvodiť, že minimálne od roku 1999 je vedený list vlastníctva č. XXXX ohľadne parcely registra „E“ 701/4 o výmere 602 m2 pre katastrálne územie M. Q.. Táto skutočnosť potom spochybňuje platenie dane žalobkyňou v rokoch 1999 až 2011 za parcelu XXX/

X- záhrady o výmere 1358 m2, keď žalobkyňa od roku 1999 bola vedená ako vlastníčka na LV č. XXXX parcely registra „E“ č. XXX/X o výmere 602 m2. 24. Pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní predložila ďalšie dôkazy, na tieto dôkazy odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko ide o novoty v odvolacom konaní, čo nepripúšťa ustanovenie okrem obligatórne uvedených výnimiek. 25. Nakoľko žalobkyňa neuviedla opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy, ktoré by umožňovali prijať záver o vydržaní predmetného pozemku, ani ohliadkou, ani výpoveďou svedkov nepreukázala prvú podmienku vydržania, a to faktickú držbu predmetnej nehnuteľnosti, teda, že ako jediná sa prezentovala ako vlastník danej nehnuteľnosti, pričom sama potvrdila, že darovaciu zmluvu žalovanému 1/ ako bratovi nikdy neukázala ani sa o nej s bratom nerozprávala, téma vlastníctva pozemku a spôsob jeho nadobudnutia sa nikdy medzi súrodencami neotvorila, súd správne nemohol prihliadnuť k nadobudnutiu nehnuteľnosti žalobkyňou. Žalovaný 1/ preukázal, že kúpnou zmluvou zo dňa 03.04.1974 spolu s otcom U. S. (obaja po spoluvlastníckom podiely 1/2 k celku) odkúpili od Československého štátu - MNV v Q. H. pozemok parc. č. XXX/X o výmere 3747 m2 v katastrálnom území M. Q. a budovu zo súp. č. XXX. Kúpna zmluva bola schválená 12.05.1974 finančným odborom OMV v Žiari nad Hronom. Bola uhradená celá kúpna cena vo výške 23 178,- Kčs a dňa 14.06.1974 bola pod číslom RI 256/74 registrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy boli na LV č. XXX pre k. ú. M. Q. zapísaní ako vlastníci žalovaný 1/ spolu so svojim otcom, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 . Tiež nebolo sporné, že po smrti otca žalovaného 1/ U. S. tento nadobudol druhú polovicu týchto nehnuteľností, čo vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom č. D 336/81-9 zo dňa 29.05.1981, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.05.1981. Pokiaľ otec žalovaného 1/ a žalobkyne darovacou zmluvou spísanou na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom vo forme notárskej zápisnice N 509/74, Nz 442/74 zo dňa 27.11.1974 daroval vytvorenú parcelu EKN č. XXX/X o výmere 910 m2, zameranú geometrickým plánom č. XXX-XXXX/XX zo dňa 07.10.1974, a ktorá darovacia zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Žiari nad Hronom pod č. R 210/1975, uvedený právny úkon - darovaciu zmluvu je potrebné považovať za neplatný právny úkon, nakoľko ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže žalovaný ako spoluvlastník na takýto právny úkon svojmu otcovi neudelil súhlas, či už písomný alebo konkludentnou formou. Správne sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k darovanému pozemku žalobkyni otcom a okresný súd na základe uvedených skutočností správne žalobe žalobcu (vzájomnej žalobe) vyhovel. Rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať za vecne správne, preto ho odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil, a to aj v závislom o náhrade trov konania. 26. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že súd mal prihliadnuť na ust. a nepriznať žalovanému 1/ náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odvolací súd sa s týmto názorom žalobkyne nestotožňuje. 27. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 28. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok alebo zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd len výnimočne môže nepriznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom musí ísť o výnimočné okolnosti. Pokiaľ súd nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodne v sporovom konaní podľa úspechu strany konania. Okresný súd nezistil dôvody osobitného zreteľa, preto nemal dôvod ani odôvodňovať, prečo ust. nepoužil. Dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ ako v spore úspešnej strane nevidel ani odvolací súd, a konkrétne dôvody osobitného zreteľa neuviedla ani samotná žalobkyňa. Pokiaľ teda súd rozhodol o náhrade trov konania podľa (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) rozhodol správne vzhľadom na úspech žalovaného 1/ v konaní. Náhrada trov konania je totiž nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je preto na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom uspela, dostala za ňou vynaložené trovy náhradu od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. 29. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na , kedy žalovanému 1/ ako úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnej strane, teda žalobkyni. Žalovaní 2/ a 3/ vystupujúci na strane úspešného žalovaného 1/ sa však v odvolacom konaní nevyjadrili, trovy odvolacieho konania im nevznikli, preto im ich odvolací súd nepriznal. 30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.