Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9S/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: MD mont, s. r. o., so sídlom Kráľová nad Váhom 595, IČO: 47 112 875, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., so sídlom Ružinovská 40, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 319, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100811979/2022 zo dňa 08. 04. 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 06. 05. 2022, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému s poukazom na (ďalej len „") dňa 16. 05. 2022, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100811979/2022 zo dňa 08. 04. 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 102526419/2021 zo dňa 09. 12. 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102526419/2021 zo dňa 09. 12. 2021, ktorým bol v zmysle o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 24 481,- eur za zdaňovacie obdobie december 2019 tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním v sume 1 127,25 eura bola zvýšená na daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 25 608,25 eura.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby jej správny súd podľa priznal odkladný účinok. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím, potvrdeným rozhodnutím žalovaného, bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 24 481,- eur, splatný v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Nepriznaním odkladu účinnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, hrozí žalobcovi závažná ujma, nakoľko s rozhodnutiami daňových orgánov nesúhlasí a ani nie je v jeho možnostiach v danom čase tak vysokú sumu dane uhradiť, v dôsledku čoho by bol vystavený hrozbe exekučného konania na vymoženie takto vyrubeného rozdielu dane a zároveň to bude viesť k jeho úpadku. Neuhradením vyrubeného rozdielu dane v lehote splatnosti zároveň dôjde k navýšeniu záväzku aj o pokuty, ktoré budú Daňovým úradom vyrubené v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Výkonom napadnutého rozhodnutia prostredníctvom exekučného konania by sa vytvoril nezvratný stav, keďže v exekučnom konaní je navrátenie do pôvodného stavu vylúčené. V prípade vymoženia tejto pohľadávky v exekučnom konaní by vyhovujúci rozsudok správneho súdu nemohol byť použitý na zvrátenie exekučného konania. Žalobcovi by tak vznikla hospodárska škoda vo výške nároku vymoženého v exekučnom konaní. Je nepochybné, že pri sume prevyšujúcej 24 000,- eur a ďalších pokút, ktorá budú na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia žalovaného vyrubené, by na strane žalobcu nešlo o škodu nepatrnú, ale o ujmu, ktorá by mala na ďalšie pôsobenie žalobcu na trhu závažný dosah. Svoju žiadosť o odklad výkonu napadnutých rozhodnutí žalobca dôvodil hroziacou ujmou, ktorá spoločnosti žalobcu výkonom prvostupňového rozhodnutia hrozí, nakoľko by ho priviedla do nepriaznivej finančnej situácie, pričom jeho prvoradým záujmom je starostlivosť o svojich zamestnancov a spolupracujúcich živnostníkov. Najmä v čase nepriaznivej hospodárskej situácie, ovplyvnenej ochorením COVID-19 a opatreniami na zamedzenie jej šírenia, zdražovaním, keď obchodní partneri žalobcu neplnia riadne a včas svoje záväzky, keď žalobca má oproti minulému obdobiu podstatne menej zákaziek, sa žalobca dostáva do ťažkej finančnej situácie, pričom úhrada vyrubeného rozdielu dane je pre neho nemožná. Žalobca dosiahol za rok 2020 stratu vo výške 27 516,- eur a za rok 2021 dosiahol taktiež stratu vo výške 22 056,- eur. Žalobcovi od roku 2019 podstatne klesli tržby. Kým v roku 2019 dosahoval tržby presahujúce 1 100.000,- eur, tak v roku 2020 tieto klesli pod 300 000,- eur a v roku 2021 klesli pod 200 000,- eur. Žalobca nedisponuje takým majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a uhradiť z neho vyrubený rozdiel dane alebo založiť v prospech prípadného veriteľa poskytnutého žalobcovi finančnú výpomoc. Účtovne je v majetku žalobcu evidované čerpadlo, ktoré však reálne nemožno použiť na zabezpečenie úveru poskytnutého žalobcovi, nemá reálne hodnotu, ktorá by bola pre tretí subjekt akceptovateľná. Dosahované príjmy žalobcu postačujú na zabezpečenie základnej réžie a nevyhnutných nákladov, vrátane miezd zamestnancov a odmien spolupracujúcim živnostníkom. Navyše žalobca už eviduje finančnú výpomoc od tretieho subjektu z minulých rokov, ktorá mu pomohla preklenúť nepriaznivé obdobie. Žalobca má záujem udržať spoločnosť, svojich zamestnancov a spolupracovníkov a verí, že bude naďalej pokračovať vo svojej činnosti. Vymáhanie vyrubeného rozdielu dane, ktoré bude zo zákona spojené tiež s vyrubením ďalších pokút podľa ust. § 155 Daňového poriadku a ich vymáhaním však takémuto opätovnému rozbehu spoločností môže zabrániť. Žalobca si pritom vždy riadne plnil všetky svoje povinnosti tak voči daňovému úradu, ako aj voči svojim dodávateľom a zamestnancom. Žalobcova finančná situácia v súčasnej dobe nie je vôbec priaznivá a prípadné nevyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí daňových orgánov by bolo pre žalobcu likvidačné, nakoľko žalobcovi hrozí, že sa stane platobne neschopným, čo by viedlo k jeho úpadku. Neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že by navrhované priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom.

4. Správny súd uznesením č. k. -70 zo dňa 01. 08. 2022 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a doručil súdu administratívny spis.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13. 10. 2022, pričom navrhol, aby súd odkladný účinok nepriznal. Uviedol, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 24 481,- eur na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je teda právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Povinnosťou žalobcu bolo niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj všetky preukázať, a to vzhľadom na súčasný stav. Žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle , nakoľko neuviedol a nepreukázal, aké sú napr. súčasné prevádzkové náklady žalobcu na podnikanie, aký je rozsah jeho súčasných podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho súčasné výnosy, t. j. aká je žalobcova súčasná finančná situácia. Za daných okolností je teda návrh žalobcu v danom smere neopodstatnený.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

12. Podľa základných princípov (ďalej ), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa veta druhá účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

16. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.

17. V prejednávanej veci žalobca navrhuje priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa .

18. Z ustanovenia možno dôvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

19. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

20. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/prípadne/alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).

21. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - v spojení s čl. 8 základných zásad ), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.

22. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku založil predovšetkým na hrozbe exekučného konania na vymoženie vyrubeného rozdielu dane, čo bude podľa jeho názoru zároveň viesť k jeho úpadku.

23. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom nebolo zistené, že by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil žalobcovi právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, pokiaľ by žalovaným vyrubenú sumu v napadnutom rozhodnutí uhradil, respektíve žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali hrozbu jedného z ním uvedených právnych následkov.

24. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca primárne poukázal na potenciálny nútený výkon napadnutého rozhodnutia. Tu súd uvádza, že v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca neuviedol, že by v danej veci bolo začaté daňové exekučné konanie a k návrhu ani nepriložil rozhodnutie správcu dane o začatí daňového exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal odvolanie, a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Teda, samotný žalobca nepreukázal, že by už bolo začaté v danej veci daňové exekučné konanie, ktoré by správcovi dane umožnilo voči nemu využiť inštitúty, ktoré sú prostriedkom vymoženia povinnosti uložených exekučným titulom. Ak preto žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak žalovaný bude pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia (teda v daňovej exekúcii), no nepreukázal, že daňové exekučné konanie bolo vôbec začaté, nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Na záver správny súd ešte uvádza, že samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

25. Pre doplnenie a v súvislosti so žalobcom predloženými účtovnými závierkami súd uvádza, že uvádzanie číselných údajov z účtovnej závierky nie je samo o sebe takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V súvislosti so žalobcom predloženou účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 31. 12. 2021 zároveň tunajší súd považuje za dôležité poznamenať, že žalobca eviduje dlhodobý hmotný majetok v hodnote 20 293,- eur (samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v hodnote 20 293,- eur).

26. Teda napriek tomu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážne nenapraviteľný následok, žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho zostali tvrdenia žalobcu, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, nepodloženými a naplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky nebolo v konaní preukázané.

27. Správny súd z týchto dôvodov, keď nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [ ]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).