Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-142-2015.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/142/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávnených: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Levice, 2/ OMIKRON TRADING LIMITED, Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. advokátskou kanceláriou verita, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: Patrik Botka, IČO: 34 689 630, s miestom podnikania Rybník č. 370, o vymoženie sumy 447,38 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9Er/160/2003-45 zo dňa 10. mája 2013, v časti I. výroku o zastavení exekúcie, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9Er/160/2003-45 zo dňa 10. mája 2013 v časti I. výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, trovy exekúcie v sume 39,84 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 238 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ustanoveniami § 25 ods. 1 a 2, § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 200 ods. 1, § 196, § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“).
Uviedol, že Okresný súd Levice poverením zo dňa 29.04.2003 pod č. k. 9Er/160/2003-8 (5402*018059) poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobných výmerov Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 637/1998 zo dňa 08.07.1998 a č. 522/2001 zo dňa 19.03.2001. Súdny exekútor zaslal súdu dňa 20.05.2011 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to lustráciami majetku bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. V sociálnej poisťovni nie je povinný evidovaný. V bankových subjektoch nemá vedený žiadny účet. Osobným šetrením v mieste bydliska povinného súdny exekútor zistil, že povinný tu býva spolu s rodičmi a manželkou. Povinného v mieste bydliska nezastihol, podľa oznámenia matky povinného nikde nepracuje a je voči nemu vedených viacero exekúcií.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že prekluzívna desaťročná lehota už uplynula a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a exekučné konanie zastavil.
Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,84 eura, ktoré pozostávajú z hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky - 140 minút, t.j. spolu 3 x 6,64 eura, za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu za: zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽR (15 min.), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (25 min.), vypracovanie správy pre oprávneného o vykonaných šetreniach (40 min.), vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (35 min.), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (10 min.), vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 min.); paušálnej odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods.1 vyhlášky, t.j. spolu 4 x 3,32 eura za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného 2x (v mieste bydliska, Daňový úrad). Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil z dôvodu preklúzie a nemajetnosti povinného, uložil oprávneným spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 39,84 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uznesenie podal včas odvolanie oprávnený v 1. rade, žiadajúc jeho zrušenie. Mal za to, že rozhodnutie súdu je vydané predčasne a bez dostatočného zistenia skutkového a právneho stavu prípadu. Uviedol, že v tomto prípade existujú dôvody na to, aby súdny exekútor pokračoval v exekučnom konaní a vymohol pohľadávku. V súčasnosti mu nie je známy konkrétny majetok povinného, z ktorého by mohol uspokojiť vymáhanú pohľadávku, napriek tomu nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Povinný je v Sociálnej poisťovni od 01.07.2012 opätovne registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, za rok 2011 dosiahol príjmy zo živnosti 10.449,- eur, čiastkový základ dane mal vo výške 5.045,85 eura. Uviedol, že údaje o príjmoch povinného za rok 2012 mu Finančná správa Slovenskej republiky zatiaľ neposkytla. Mal za to, že ak je povinný naďalej podnikateľsky aktívny, musí byť schopný platiť svoje pohľadávky, v tomto prípade poistné na sociálne poistenie. Tiež zastal názor, že exekučnými titulmi v exekučnom konaní 9Er/160/2003 sú rozhodnutie č. 637/98 zo dňa 08.07.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.1998 a rozhodnutie č. 522/2001 zo dňa 19.03.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.04.2001. V čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Uviedol, že na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001 sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorá nepoznala inštitút preklúzie, iba inštitút premlčania. Exekučné tituly neboli v čase začatia výkonu rozhodnutia prekludované a prekludované nie sú doposiaľ. Konštatoval, že vymáhanou pohľadávkou je pohľadávka samostatne zárobkovo činnej osoby, povinného. Započítanie obdobia dôchodkového poistenia a hodnotenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely nároku na dôchodkové dávky je podľa platnej legislatívy podmienené zaplatením poisteného. Iba obdobia, za ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatené poistné, je možné hodnotiť; na obdobia, za ktoré nebolo poistné zaplatené sa neprihliada. S poukazom na znenie § 151 ods. 2 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 151 ods. 4 tohto zákona, uviedol, že súd neprihliadol na skutočnosť, že retroaktívnym rozšírením účinnosti ustanovení o preklúzii aj na exekučné tituly právoplatné pred 01.07.2001 a rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie v prospech povinného, zároveň povinnému znemožní v budúcnosti sa domáhať nároku na dôchodkovú dávku aj tým, že by vymáhanú pohľadávku zaplatil. Tiež uviedol, že nesúhlasí s priznaním odmeny súdnemu exekútorovi za úkony - vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 35 min., za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie 10 min. a za vyhotovenie vrátenia poverenia 15 min., pretože čas vynaložený na tieto činnosti, nepovažuje za čas účelne vynaložený na exekúciu a zároveň úkony - žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a vyhotovenie vrátenia poverenia neboli doposiaľ ani vykonané.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie taktiež aj oprávnený v 2. rade, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni inštitút preklúzie nepoznal. Na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001 sa totiž vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30. 06. 2001, ktorá nepoznala inštitút, poznala iba inštitút premlčania, preto nemožno
exekúciu vedenú na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15. 06. 1999, zastaviť z dôvodu preklúzie. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2001 a PL. ÚS 17/96. Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného v 2. rade sa vyjadril oprávnený v 1. rade a uviedol, že dôvody uvedené oprávneným v 2. rade sa v celom rozsahu zhodujú s dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, preto sa s nimi stotožňuje
K odvolaniu oprávnených sa vyjadril aj súdny exekútor, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu uvedenom v napadnutom uznesení, ktorý rozhodol na základe predloženého exekučného spisu súdnym exekútorom. Tiež uviedol, že voči tomuto povinnému Okresný súd Levice zastavil exekučné konanie aj pod číslom 16Er/120/2005. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolaniu oprávnených nebolo vyhovené.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu záveru, že odvolanie oprávnených v 1. a 2. rade nie je dôvodné.
Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 17. 04. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného v 1. rade na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22. 04. 2003 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 29. 04. 2003 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľných platobných výmerov č. 637/98 zo dňa 08. 07. 1998 a č. 522/2001 zo dňa 19. 03. 2001 vydaných Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočkou Levice. Dňa 16. 12. 2009 vydal súd prvého stupňa uznesenie č. k. 9Er/160/2003-13, ktorým pripustil, aby z konania v časti vymoženia sumy 398,32 eura na strane oprávneného vystúpil oprávnený v 1. rade a na jeho miesto vstúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava. Uznesením č. k. 9Er/160/2003-27 zo dňa 21. 09. 2011 súd prvého stupňa vyhovel návrhu, aby do exekučného konania, v časti o vymoženie pohľadávky 398,32 eura a trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku nového oprávneného, vstúpil na miesto doterajšieho oprávneného BENCONT INVESTMENTS, nový oprávnený, a to oprávnený v 2. rade. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) citovaného zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.
Súd prvého stupňa exekúciu zastavil aj z jedného z oprávnenými namietaného dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 277 ods. 2 citovaného zákona, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 25 odsek 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31. 12. 2003), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 odsek 2 citovaného zákona, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušil zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého Sociálna poisťovňa pobočka Levice predpísala povinnému na úhradu poistné a penále. Ustanovenie § 277 ods. 1 a 2 tohto zákona (č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) založilo podmienenú účinnosť už zrušených noriem právneho predpisu, keď stanovilo, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (obdobne platí aj pri sankciách, § 277 ods. 2 citovaného zákona).
Predpisom účinným do 31. decembra 2003 je práve ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni (v znení účinnom do 31. 12. 2003), pričom lehota upravená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia - exekučného titulu zaniká, a preto je potrebné v tejto lehote - 10 rokov rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený. Na zánik tohto práva príslušný orgán prihliada z úradnej povinnosti.
Vzhľadom k uvedenému keď povinnosť týkajúca sa nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia povinnou osobou splnená do 31. 12. 2003 nebola, preto na platenie, resp. vymáhanie uvedených povinností sa vzťahuje ustanovenie § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. s odkazom a založením účinnosti práva účinného do 31. 12. 2003.
Súd prvého stupňa tak postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 25 ods. 2 v znení účinnom do 31. 12. 2003 a vzhľadom na márne uplynutie 10 - ročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia (dňa 10. 08. 2008 a 17. 04. 2011), ktoré je exekučným titulom, súd prvého stupňa preto správne exekúciu zastavil z uvedeného dôvodu. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa exekúciu správne zastavil z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, odvolací súd sa už ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie nezaoberal (nemajetnosť povinného).
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
V časti trov exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávnených smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie (nakoľko súd v tomto prípade nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, napadnuté sú výroky aj odvolaním nenapadnuté, ak sú závislé od hlavného výroku), ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle
§ 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.