Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-773-2014.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/773/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa E. J., bytom B. XX, V. proti odporcovi C., s.r.o., so sídlom V. 1, V., IČO: 36 359 033, zastúpený JUDr. H. L., právne služby s.r.o., so sídlom O. armády 1, H., IČO: 36 862 819, o zaplatenie 5.130,28 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.1.2012, č.k. 11C/361/2010-56, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh a rozhodnutie o trovách konania odložil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľ ako kupujúci domáhal titulom odstúpenia od zmluvy vrátenia kúpnej ceny (4.613,95 eur) ojazdeného vozidla ako aj zaplatenia 516,33 eur, ktoré vynaložil za neoprávnenú opravu vykonanú na vozidle odporcom.
Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2008 navrhovateľ kúpil od odporcu použité motorové vozidlo za kúpnu cenu 139.000 Sk (4.613,95 eur). Listom zo dňa 10.10.2008 oznámil navrhovateľ odporcovi zistenie vody v oleji a požiadal o odstránenie tejto závady. Za opravu uvedenej závady vyúčtoval odporca navrhovateľovi 15.555 Sk (516,33 eur), ktoré navrhovateľ zaplatil. Listom z 23.1.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi poruchy chodu motora, zatekanie do interiéru, nedostatky imobilizéra, poruchovosť elektroinštalácie za dažďa, ako aj skutočnosť, že motor nezodpovedá najazdeným kilometrom. Na to odporca navrhovateľovi oznámil, že sa jedná o vady spôsobené opotrebením vozidla. V odstúpení od zmluvy zo dňa 14.7.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu motorového vozidla. Uvedené odôvodnil, tým, že predané vozidlo nezodpovedalo kvalite prezentovanej predávajúcim a kúpnej cene. Už 6 dní po uzavretí zmluvy reklamoval, že sa v oleji nachádza voda. V priebehu 2 mesiacov začalo auto dymiť, stratilo výkon, dosahovalo max. rýchlosť 50 km/hod. a ukazovalo spotrebu 60l/100km a dňa 23.01.2009 opätovne reklamoval závady motora. Okrem týchto problémov s motorom reklamoval zatekanie na strane spolujazdca, vytkol, že na imobilizér, ktorý mal byť funkčný bol pripevnený starý kľúč pod prístrojovou doskou, po daždi nefungovala elektrika a taktiež reklamoval, že motor nezodpovedá najazdeným kilometrom.
Na základe právneho posúdenia podľa § 262 ods. 1, § 409 ods. 1, § 436 ods. 1, 2, 3 a § 437 ods. 1, 3, 5 Obchodného zákonníka (Obch. zák.) okresný súd konštatoval, že účastníci konania uzavreli medzi sebou platnú kúpnu zmluvu a to v zmysle ich dojednania podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V súvislosti s odstúpením od zmluvy navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal, že odporcovi oznámil včas riadnym spôsobom a bez zbytočného odkladu dôvody, ktoré považuje za podstatné porušenie zmluvy a v spojení s tým, že mu taktiež oznámil včas a bez zbytočného odkladu
voľbu medzi nárokmi z vád tovaru podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy ustanovenie § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza až na poslednom mieste, t.j. ak sa vyčerpajú všetky ostatné voľby (odstránenie vád, zľava z ceny). Navrhovateľ nepreukázal, že si uplatnil jednu z foriem zodpovednosti za vady kúpenej veci riadne, nakoľko z jeho oznámenia nie je zrejmé čo v súvislosti s oznámenými vadami požaduje. Za týchto okolnosti mu teda vznikol len nárok z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy, pri ktorom však nebolo preukázané, že navrhovateľ určil lehotu na opravu vytknutých vád, ani to, že upozornil predávajúceho odporcu na úmysel odstúpiť od zmluvy. Navrhovateľ tak podľa okresného súdu neuniesol dôkazné bremeno, že boli splnené zákonné podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy.
Čo sa týka nároku na zaplatenie ceny opravy vozidla mal okresný za to, že dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ akceptoval vyjadrenie odporcu, že za vadu na vozidle, ktorá bola opravou odstraňovaná nezodpovedá predávajúci opotrebeného a použitého vozidla, pretože opravené vozidlo prevzal a uhradil vyúčtovanú cenu opravy. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že až následne, keď nadobudol presvedčenie, že celkový stav motora je spôsobený i touto nekvalitne vykonanou opravou a po odstúpení od zmluvy a vrátení vozidla odporcovi si uplatnil nárok i na zaplatenie ceny tejto opravy.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec nanovo prejednať. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal potrebné zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto odvolacie dôvody spresnil tak, že okresný súd ignoroval vyjadrenie SOI obsiahnuté v spise, podľa ktorého bol porušený zákon a navrhovateľovi bolo doporučené, aby podal návrh na odstúpenie od zmluvy a vrátenie financií. Za nesprávne považoval navrhovateľ aj skutkové zistenia okresného súdu, že po zakúpení vozidla došlo k závade, ktorú odporca neuznal s odôvodnením, že závadu si navrhovateľ spôsobil sám, a odporca preto vyfakturoval určitú čiastku a na odstúpenie navrhovateľa od zmluvy nijako nereagoval.
Odporca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je z hľadiska navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Odvolacie konanie je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. ovládané zásadou viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania. To znamená, že odvolací súd skúma správnosť len tých záverov a postupov súdu prvého stupňa, o ktorých odvolateľ tvrdí, že správne neboli. Pokiaľ teda aj napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych záverov a postupov, no ich nesprávnosť nie je v odvolaní namietaná, odvolací súd nie je oprávnený tieto závery a postupy preskúmavať a nemôže na nich založiť rozhodnutie o odvolaní. Prekročil by tým odvolanie účastníka a porušil zásadu dispozitívnosti sporového konania.
Výnimku zo zásady viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania predstavujú len prípady uvedené v § 212 ods. 2 O.s.p., o ktoré sa však v tomto prípade nejedná, a preto sa krajský súd v odvolacom konaní zoberal iba správnosťou záverov a postupov súdu prvého stupňa, ktoré namietal navrhovateľ v odvolaní.
V prvom rade sa tak jedná o námietku neúplne zisteného skutkového stav veci spočívajúcu v tom, že súd prvého stupňa ignoroval vyjadrenie SOI obsiahnuté v spise, podľa ktorého bol porušený zákon a navrhovateľovi bolo doporučené, aby podal návrh na odstúpenie od zmluvy a vrátenie financií.
Napadnuté rozhodnutie sa o vyjadrení SOI zmieňuje vo výpočte vykonaných dôkazov, no žiadne skutkové zistenia z tohto listinného dôkazu okresný súd neprijal. Sama táto skutočnosť však nemusí predstavovať neúplné zistenie skutkového stavu. Neúplné zistenie skutkového stavu prichádza do úvahy iba v prípade nevykonania takého dôkazu, ktorý môže preukázať skutočnosť, ktorá je pre vec právne významná. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil svoj nárok z titulu odstúpenia od zmluvy, bolo pre vec významné, či došlo k odstúpeniu od zmluvy stanoveným postupom, a v prípade že áno, sú následne významné aj
skutočnosti, či existovali dôvody pre odstúpenie. Podstatná je tu teda v prvom rade správnosť postupu odstúpenia, a až potom danosť dôvodov pre odstúpenie. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je založené na nedodržaní náležitého postupu pri odstúpení od zmluvy, keď okresný súd konštatuje nepreukázanie včasného a riadneho oznámenia dôvodov podstatného porušenia zmluvy ako aj nepreukázanie včasnej voľby medzi nárokmi z vád tovaru, či určenia lehoty na opravu vytknutých vád a nepreukázanie upozornenia na úmysel odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ teda okresný súd zistil, že navrhovateľ nedodržal stanovený postup odstúpenia od zmluvy a na tomto závere založil napadnuté rozhodnutie, nebolo potrebné aby sa zaoberal tým, či v súvislosti s predajom automobilu došlo k takým skutočnostiam, ktoré by predstavovali dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Keďže sa vyjadrenie SOI mohlo týkať jedine týchto skutočností a nie správnosti postupu odstúpenia od zmluvy, netýkalo sa skutočnosti, ktorá by bola pre vec právne významná. Preto okresný súd nepochybil, keď pre záver o nedôvodnosti nárokov uplatnených z odstúpenia od zmluvy nevyvodil žiadne skutkové zistenia z vyjadrenia SOI. Pre konštatovanie nedostatku správnosti postupu odstúpenia od zmluvy, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie založené ako na prvoradej podmienke platného odstúpenia od zmluvy, neboli skutkové závery zistiteľné z vyjadrenia SOI potrebné. Ohľadom nároku na vrátenie ceny opravy prijal okresný súd záver, že za vadu na vozidle, ktorá bola opravou odstraňovaná nezodpovedá predávajúci, preto bolo jej zaplatenie navrhovateľom dôvodné a odporca nie je povinný cenu opravy navrhovateľovi vrátiť. Z ustanovenia § 4 Zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, vymedzujúceho pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie vyplýva, že SOI nemá právomoc skúmať technický stav vozidla a určovať rozsah zodpovednosti predávajúceho za vady, preto z jej vyjadrenia nemohol vyplývať právne významný záver ani pri otázke zodpovednosti za predmetnú vadu na vozidle. Aj pri tomto nároku tak nepredstavovalo nevykonanie dôkazu oboznámením vyjadrenia SOI neúplným zistením skutkového stavu.
K prvému odvolaciemu dôvodu uplatnenému navrhovateľom tak možno uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale len tie ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci. Vyjadrenie SOI významným dôkazom v tomto prípade nebolo.
Ďalším odvolacím dôvodom uplatneným navrhovateľom bolo nesprávne skutkové zistenie, ktoré mal prijať okresný súd, a to, že po zakúpení vozidla došlo k závade, ktorú odporca neuznal s odôvodnením, že závadu si navrhovateľ spôsobil sám, a odporca preto vyfaktúroval určitú čiastku a na odstúpenie navrhovateľa od zmluvy nijako nereagoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by súd prvého stupňa takýto skutkový záver urobil, a že by na ňom naviac založil napadnuté rozhodnutie. Ani tento odvolací dôvod tak nebol naplnený.
V danej veci založil okresný súd napadnuté rozhodnutie na nedostatku formy odstúpenia od zmluvy a na závere, že za vadu, ktorej odstránenie navrhovateľ zaplatil nezodpovedá odporca. Odvolaním uplatnené odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť uvedené závery, a pretože z iných dôvodov ako uplatnených v odvolaní krajský súd správnosť napadnutého rozhodnutia skúmať nemohol, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil, pretože z hľadiska odvolacích dôvodov bolo vecne správne.
V sporovom občianskom súdnom konaní súdy neposkytujú ochranu práv účastníkov tak, že samy zisťujú ich porušené práva a vyhľadávajú dôkazy na preukázanie týchto porušení, ale zaoberajú sa v zásade len skutočnosťami tvrdenými a dôkazmi navrhovanými účastníkmi. To platí tak v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní, kde je uvedené vyjadrené práve viazanosťou súdu odvolacími dôvodmi. Výsledok sporu tak do značnej miery závisí na tom, aké tvrdenia a návrhy dôkazov, resp odvolacie dôvody sú prezentované zo strany účastníkov. Pokiaľ účastník, ktorému aj inak právo v skutočnosti svedčí, zanedbá tvrdenie rozhodujúcich skutočností a navrhovanie dôkazov vo svoj prospech (v odvolacom konaní tvrdenie náležitých odvolacích dôvodov), nesie zodpovednosť za nepriaznivý výsledok sporu nezodpovedajúci skutočnosti sám.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .