Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Pc-14-2021.pdf
PDF · 98.89 KB
Case nature
Area
Subarea
41Pc/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľky: K. A., T.. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., toho času: E. R., B. B. S. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Č., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, v konaní o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom Okresnému súdu v Žiline doručeným dňa 02.09.2021, domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd odporcovi určil prispievať jej na výživu sumou 700 eur mesačne.
2. Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tak, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Č.P.. S odporcom nežijú v jednej domácnosti. Trvalý pobyt má evidovaný na meste Ž., pričom sa zdržiava v E. R., S. XXX, XXX XX A.. Manžel má vedený trvalý pobyt na adrese: R. XXXX, K. N. K., pričom pracuje v S., kde sa počas výkonu práce zdržiava na adrese: S., XA XXXX C., V., S.. Uviedla, že poberá dôchodok v sume XXX,XX eur mesačne. Iný príjem nemá. Poplatky za pobyt v E. R., S. XXX, XXX XX A. predstavujú sumu XXX eur za 30 dní. Okrem toho hradí výdavky na lieky cca 20 eur mesačne. Nakoľko manželia by mali mať v zásade rovnakú životnú úroveň, pričom tvrdila, že životná úroveň jej manžela mnohonásobne prevyšuje jej životnú úroveň, mala za to, že sú naplnené všetky zákonné predpoklady nevyhnutné k tomu, aby súd zaviazal odporcu jej manžela k úhrade výživného jej ako jeho zákonnej manželke. Mala za zrejmé, že zo sumy XXX,XX eur mesačne nie je schopná hradiť všetky náklady na dôstojný život. Nakoľko odporca - manžel sa dobrovoľne s ňou odmieta podeliť o príjem, a teda o jeho podstatne vyššiu životnú úroveň, neostáva jej iné, ako domáhať sa zákonného nároku súdnou cestou. Vzhľadom na príjem, osobné a majetkové pomery odporcu - manžela s poukázaním na jeho podstatne vyššiu životnú úroveň žiadala určiť manželské výživné na sumu vo výške XXX eur mesačne.
3. Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Žiadal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o rozvod na tunajšom okresnom súde sp. zn. 42Pc/5/2022. Uviedol, že žije už viac ako XX rokov v S. a s navrhovateľkou spolu skoro vôbec nekomunikujú. Navrhovateľka mu nepomohla ani v jeho ťažkej životnej situácii, keď bol X rokov v S. bez domova. S navrhovateľkou sa tak preukázateľne
dlhodobo, E. XX rokov nepodieľajú na chode spoločnej domácnosti. Mal za to, že určenie akéhokoľvek výživného na manželku je nedôvodné, keďže životná úroveň oboch manželov je dlhodobo rovnaká, keďže odporca - manžel žije v zahraničí a jeho príjmy pokryjú akurát náklady na jeho život, bývanie, stravu a ostatné nevyhnutné výdavky. Mesačný príjem odporcu - manžela je X XXX eur, pričom jeho nutné výdavky sú v sume cca XXX eur mesačne, teda mu zostane E. XX eur na iné menej nevyhnutné životné potreby. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani žiadnu hnuteľnú vec významnej hodnoty. Upriamil pozornosť na to, že s navrhovateľkou spolu už XX rokov nežijú, keďže počas celej tejto doby sa zdržiava výlučne v zahraničí, a teda ani raz nebol v rámci týchto XXtich rokoch na Slovensku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval návrh manželky za nedôvodný a bezpredmetný a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči navrhovateľke náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 23.05.2022 a dňa 10.11.2022, vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol.
5. Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom trvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Pridržiavala sa doterajšej argumentácie v konaní.
6. Právny zástupca odporcu pred súdom rovnako zotrval na doterajšej argumentácii odporcu v spore. Oznámil, že účastníci konania boli rozsudkom tunajšieho okresného súdu sp. zn. 42Pc/5/2022 zo dňa 24.06.2022 právoplatne dňa 13.07.2022 rozvedení, vzdali sa práva podať odvolanie. Manželstvo účastníkov konania je tak v čase rozhodovania o výživnom rozvedené. Rozporoval majetkovú situáciu navrhovateľky. Rovnako spochybnil tvrdenia navrhovateľky o jej podpore odporcu v ťažkých časoch. Odlúčenie navrhovateľky a odporcu v rozsahu minimálne XX rokov považoval za dôvod, aby manželské výživné priznané nebolo.
7. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že s odporcom spolu žili, aj odišli, bývali u dcéry M. S.. Odporca začal piť, ona sa vrátila na Slovensko, lebo psychicky ochorela. Desať rokov žije v zariadení sociálnych služieb. Tento rok bola v S. dva krát. Odporca dobrovoľne prispieval na jej výživu XXX eur mesačne, dával to dcére na účet, čo je v Žiline. Žiadala, aby jej odporca platil XXX eur mesačne, ostatné budú doplácať dcéry. Tvrdila, že počas covidu odporca prestal platiť a teraz Y. V. XXXX jej prispieva XXX eur mesačne. Uviedla, že v S. bola v kontakte s odporcom. Tvrdila, že, keď odporca v S.u začal piť a bol na ulici, poskytovala mu jedlo. Tiež uviedla, že s odporcom nežila posledných XX rokov. Žije v zariadení.
8. Súd vykonal dokazovanie vo veci aj listinnými dôkazmi navrhnutými a produkovanými účastníkmi konania, ktoré sú obsahom spisového materiálu.
9. V konaní bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že títo boli od 20.12.2003 do 13.07.2022 manželia. Bolo nesporné, že v čase rozhodovania okresného súdu o určení výživného odporcu na navrhovateľku (.) sú účastníci konania už právoplatne rozvedení (XX.XX.XXXX). Rovnako bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že minimálne XX rokov a viac nežijú spoločne v manželstve. Nesporné bolo, že ich manželstvo minimálne XX rokov a viac neplnilo žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Nesporné bolo, že odporca XX rokov žije v S. a navrhovateľka už XX rokov M. D. R. N. B.. Nesporné tak bolo, že manželstvo účastníkov konania bolo minimálne XX T.okov a viac len formálnym zväzkom. Sporné bolo, či pri existencii manželstva len ako formálneho zväzku („na papieri“) je v súlade s dobrými mravmi určenie výživného odporcu na navrhovateľku. Sporná medzi účastníkmi konania bola tiež rovnaká životná úroveň, keď navrhovateľka podala návrh z dôvodu údajného priepastného rozdielu jej životnej úrovne a životnej úrovne odporcu. Vzhľadom na predmet konania, otázky v tomto smere, ich posúdenie a vyhodnotenie, boli rozhodnou otázkou pre rozhodnutie vo veci samej a k týmto bolo v konaní vykonávané aj dokazovanie.
10. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovateľka žije už XX rokov v sociálnom zariadení R. s výdavkami s čiastočnou úhradou z jej strany vo výške XXX,XX eur mesačne za poskytnutú sociálnu službu, a to pomoc pri odkázanosti, ubytovanie, spotreba el. energie, upratovanie, pranie žehlenie, údržba bielizne a šatstva, stravovanie. Poberá dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne. Platí lieky vo výške XX Z.ur mesačne.
11. Odporca žije v Holandsku s možným dosahovaným príjmom zo zamestnania vo výške XXXX eur mesačne. Býva v nájme, pričom nájom platí vo výške XXX,XX eur mesačne. Výdavky na energie, poistky,
televíziu, internet, telefón, zdravotný stav, „účtovníka“, má odporca vo výške XXX,XX eur, čo bolo v konaní nesporné, navrhovateľka tieto nerozporovala.
12. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 13. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je tak premietnutím spomínanej koncepcie manželských vzťahov. Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a schopností oboch manželov. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov. Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s dobrými mravmi. 14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade v čase rozhodovania súdu nie je daný základ nároku v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Zákona o rodine, aby bol odporca zaviazaný platiť výživné na navrhovateľku v manželstve (od podania návrhu XX.XX.XXXX do rozvodu XX.XX.XXXX) Okresný súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že životná úroveň účastníkov konania, ako manželov, nie je, resp. nebola počas rozhodného obdobia manželstva v zásade na rovnakej životnej úrovni. Z vykonaného dokazovania vyplynul opak, a to rovnosť životnej úrovne účastníkov konania. Navrhovateľka má síce nižší príjem (XXX,XX eur) ako odporca (XXXX eur), ale v sociálnom zariadení má navrhovateľka za sumu XXX eur poskytnutú sociálnu službu formou pomoci pri odkázanosti, ubytovania, spotreby el. energie, upratovania, prania, žehlenia, údržby bielizne a šatstva, stravovania, pričom platí len lieky vo výške XX eur mesačne. Odporca hoci má vyšší príjem, v zahraničí má preukázateľne aj vyššie životné náklady, a to na ubytovanie, energie, poistky, paušály a doktora vo výške XXX,XX eur, bez výdavkov na stravu, ktoré odporca ani nešpecifikoval. Odporca sa v zahraničí stará sám o seba, pričom navrhovateľke je poskytovaná opatera v sociálnom zariadení. Pri porovnaní príjmov a výdavkov účastníkov konania, nemožno teda dospieť k záveru o výraznej nerovnosti životnej úrovne účastníkov konania v čase rozhodného počas ich manželstva. V konaní neboli zistené a preukázané schopnosti a možnosti odporcu dosahovať vyšší príjem a tak dostatočne finančne zabezpečiť nielen seba, ale aj
navrhovateľku. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by odporca vlastnil nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci významnej hodnoty. Výsledky vykonaného dokazovania tak vzhľadom na zárobkové, majetkové pomery, schopnosti a možnosti účastníkov konania samozrejme aj po zohľadnení deklarovaných výdavkov oboch účastníkov konania, nepreukazujú nerovnosť životnej úrovne účastníkov konania. Okresný súd vo vzťahu k majetkovým pomerom, vlastníckym vzťahom zobrazujúcim životnú úroveň, uvádza, že odporca narozdiel od navrhovateľky umiestnenej v sociálnom zariadení býva v prenajatom byte v zahraničí, s ktorým má nemalé výdavky. Jeho životné náklady súvisiace so životom v zahraničí sú tak jednoznačne vyššie ako životné náklady navrhovateľky. Rozdielna životná úroveň sa neprejavila, resp. nebola preukázaná ani v životnom štýle účastníkov konania. Nebolo preukázané, že by odporca viedol (nadštandardný, spoločensky bohatý, naplnený) životný štýl, ktorý by nezodpovedal životnému štýlu navrhovateľky. Odporcovi po uhradení všetkých deklarovaných výdavkov ( a to bez stravy) zostane nesporne XX eur mesačne.
15. Možno tak konštatovať, pri dodržaní zásady rovnosti a zásady potencionality, že v konaní neboli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že životná úroveň účastníkov konania počas manželstva v rozhodnom čase nie je, resp. nebola v zásade rovnaká. Okresný súd tak návrhu navrhovateľky v celom rozsahu nevyhovel, a tento v celom rozsahu zamietol.
16. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, resp. z tejto pri rozhodovaní vychádzal, že odporca už XX rokov žije v zahraničí, bez navrhovateľky. Účastníci konania už minimálne XX rokov a viac nežijú v manželstve a neplnia si voči sebe povinnosti (či práva) vyplývajúce im z manželstva titulom príslušných ustanovení zákona o rodine. Účastníci konania si minimálne XX rokov a viac vzájomne nepomáhali podľa svojich schopností a možností, nezabezpečovali zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny, pokojné a bezpečné prostredie, nežili spolu, nepomáhali si, neuspokojovali potreby rodiny založenej manželstvom, osobne sa nestarali podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ani o seba navzájom, ani o spoločnú domácnosť. Manželstvo účastníkov konania existovalo minimálne XX rokov a viac len de jure, nie de facto. Manželstvo účastníkov konania bolo len formálnym zväzkom, zväzkom na papieri. V konaní nebolo zistené a ani preukázané, že by si účastníci konania navzájom pomáhali minimálne počas XX rokov v ťažkých životných situáciách. Tvrdenie navrhovateľky o podpore odporcu, ani o dobrovoľnom prispievaní odporcu na výživu navrhovateľky nebolo v konaní preukázané, zostalo len v rovine tvrdenia navrhovateľky. Sama právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní pred súdom uviedla, že o týchto tvrdených skutočnostiach nemala od navrhovateľky vedomosť. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že určenie výživného odporcu na navrhovateľku počas trvania ich manželstva by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak účastníci konania minimálne XX rokov a viac nežili v manželstve, nesprávali sa ako manželia, nepodporovali jeden druhého a nepomáhali si a každý si žil svoj vlastný život, nemožno vychádzajúc z takéhoto už len formálneho zväzku ukladať účastníkom konania povinnosti alebo z takéhoto zväzku vyvodzovať pre nich práva. Rozhodnutie o výživnom, resp. určenie výživného odporcu na navrhovateľku ako manželku, by vzhľadom na už len formálny zväzok medzi nimi, bez možnosti vyriešenia manželských vzťahov a obnovenia manželského spolužitia (keďže sa právoplatne rozviedli), by bolo rozporné s dobrými mravmi. Ak účastníci konania dlhé roky nežili ako manželia, nemožno im ukladať ani povinnosti z manželstva plynúce (vyživovaciu povinnosť). 17. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými otázkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
18. Pokiaľ ide o návrh odporcu na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania tunajšieho okresného súdu o rozvode sp. zn. 42Pc/5/2022, okresný súd konštatuje, že uvedené konanie bolo v čase rozhodovania okresného súdu už právoplatne skončené, tomuto návrhu tak nebolo možné v súlade s § 164 CSP vyhovieť, keď potreba prerušenia konania jednoznačne odpadla. Naviac podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Okresný súd mal za to, že v konaní sp. zn. 42Pc/5/2022 vzhľadom na predmet konania o rozvod nebola riešená otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci o určenie výživného medzi manželmi, keď o určení výživného na navrhovateľku ako manželku v danej
veci okresný súd by rozhodoval len do rozvodu. V konaní o rozvod tak nebola riešená otázka, ktorá by mohla mať význam vzhľadom k predmetu konania v danej veci.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Okresný súd v danej veci nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce priznanie trov konania odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania (§ 55 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku I. nemožno podať odvolanie (§ 357 CSP).
Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a III. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.