Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-17-2022.pdf
PDF · 119.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: I., s.r.o., so sídlom T. - mestská časť H. T., J. XXXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Advokátska kancelária D.. E. P., s.r.o., so sídlom T., T. 13, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. riaditeľstvo J. republiky, so sídlom T. T., A. XX, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie M. riaditeľstva J. republiky, T. T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. decembra XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Q. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Potvrdeným rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX.
2. Žalobca trval na tom, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, ktoré vystavili jeho dodávatelia, a to O. T. s.r.o., T., spoločnosti H., s.r.o. a U..O. s.r.o.. Faktúry vystavené od dodávateľa O. T. s.r.o. sa týkali dodania služieb, a to pre spoločnosť T., s.r.o. (manipulácia kartónov, triedenie paliet), od dodávateľa H. s.r.o. sa týkali dodania služieb pre spoločnosť U. U. M. s.r.o., za triedenie výrobkov a pri dodávateľskej spoločnosti U..O. s.r.o. išlo o služby pre odberateľa L. H. J. s.r.o.. Žalobca zdôraznil, že predmetné služby dodané vyššie uvedenými dodávateľskými spoločnosťami boli fakturované odberateľom žalobcu a boli riadne uhradené.
3. Skonštatoval, že predmet fakturácie bez pochybností existoval. Realizáciu prác potvrdil aj odberateľ T. s.r.o.. V tejto súvislosti považoval žalobca za porušenie svojich práv, že nebol vypočutý navrhovaný svedok E. E., ktorý bol za spoločnosť T., s.r.o. osobou, ktorá bola poverená prevziať vykonané práce. Taktiež poukázal na to, že konateľ spoločnosti O. T. s.r.o. vo svojej výpovedi potvrdil realizáciu prác a opísal vzájomnú obchodnú spoluprácu. Sociálna poisťovňa potvrdila, že táto dodávateľská spoločnosť mala v mesiaci september XXXX zamestnancov. Žalobca preto považoval postup správnych orgánov za nezákonný. Zdôraznil, že správca dane a žalovaný nelogicky, nedôvodne a neoprávnene v administratívnom konaní odmietli dôkazy v jeho prospech. K tomuto podľa jeho názoru došlo len z dôvodu, že v podanom daňovom priznaní DPH a v kontrolných výkazoch sumy
zdaniteľných plnení pre tuzemských odberateľov sú skoro rovnaké so sumou prijatých zdaniteľných plnení od subdodávateľa C. J. s.r.o.. V tejto súvislosti poukázal na to, že nemohol vedieť o tom, ktoré faktúry boli prijaté jeho obchodným partnerom, v akej sume, za aké práce a v akom stave je evidencia dochádzky. Tvrdil, že ešte pred začatím spolupráce sa uistil, že spoločnosť O. T. s.r.o. má zamestnancov a je teda schopná objednané práce vykonať v požadovanom rozsahu. Okrem toho mal za to, že správca dane posúdil výkon práce tejto dodávateľskej spoločnosti na základe dokladov za mesiac august XXXX, čo považoval za neprípustné a nezákonné.
4. Pokiaľ ide o dodávateľa H., s.r.o., tak mal za to, že správcovi dane vysvetlil, aké údaje mali byť správne uvedené na faktúre XXXX/XXXX. Správca dane podľa jeho názoru účelovo odmietol dokumentačné dôkazy predložené spoločnosťou H., s.r.o, zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj písomnú odpoveď spoločnosti U. U. M., s.r.o., T., v ktorej bola detailne opísaná vzájomná spolupráca. Na druhej strane sa za kľúčový dôkaz považujú nezrovnalosti spoločnosti H., s.r.o. v dochádzke jej zamestnancov. Zdôraznil, že spoločnosť H., s.r.o. poskytovala služby vlastnými zamestnancami ako subdodávateľ v priestoroch L. H. J. J. s.r.o. z dôvodu, že žalobca v septembri XXXX nedisponoval voľnými kapacitami.
5. K neuznaniu odpočítania dane na základe faktúr od spoločnosti U. O. s.r.o, žalobca uviedol, že realizáciu služieb potvrdila odberateľská spoločnosť, konateľ dodávateľa, ako aj bývalý konateľ žalobcu. Žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, že tento dodávateľ realizoval svoj záväzok prostredníctvom subdodávateľa. Počas spolupráce táto spoločnosť vždy deklarovala, že služby poskytuje prostredníctvom vlastných zamestnancov. Namietal záver správcu dane ohľadne existencie podvodného konania.
6. K zisteniam správcu dane, že v mesiaci september XXXX ubytoval v penzióne E. v F. E. nad R. XX osôb, vrátane pracovníkov spoločnosti O. T. s.r.o., U. O. s.r.o. a H. s.r.o. uviedol, že správne mali byť tieto zistenia interpretované v jeho prospech ako dôkaz, že reálne existovali osoby, ktoré prácu pre odberateľov vykonávali. Skutočnosť, že medzi ním a jeho dodávateľmi existovala migrácia zamestnancov na dohodu nepreukazuje, že išlo o optimalizáciu daňových povinností. Dochádzalo k nej z dôvodu želania zamestnancov privyrobiť si alebo zmeniť miesto výkonu práce. Žalobca považoval zistenie správcu dane, že jeho dodávatelia neinzerovali žiadne pracovné ponuky za nerozhodné, nakoľko zrejme mali iné zdroje zabezpečenia pracovnej sily.
7. Žalobca ďalej poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie zdaniteľného plnenia je síce na daňovom subjekte, ale nie je absolútne. Namietal aj nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobné body sú v podstate identické ako námietky v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na to, že zotrváva na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo nepreukázanie dodania fakturovaných služieb dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, z ktorých preto nevznikla daňová povinnosť oprávňujúca žalobcu na odpočet fakturovanej dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že správca dane nespochybňoval, že zamestnanci žalobcu vykonávali práce pre odberateľov. Poukázal však na všetky okolnosti obchodov, z ktorých je zrejmé, že obchod neprebehol tak, ako je uvedené na dodávateľských faktúrach. Odberatelia žalobcu nepotvrdili dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi. Správca dane vypočul konateľov dodávateľských spoločností, ktorí nemali žiadne vedomosti o fungovaní spoločnosti. Tieto spoločnosti mali virtuálne sídla, nevlastnili majetok. Spoločným znakom týchto dodávateľov bolo, že konatelia uzatvorili zmluvy so žalobcom krátko na to, ako sa stali konateľmi.
9. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na výzvy správcu dane v administratívnom konaní nereagoval, nepredkladal dôkazy a ani nenavrhoval žiadne dokazovanie. K námietke, že neboli predvolaní navrhovaní svedkovia E. E. a A. U., žalovaný uviedol, že tieto dôkazy žalobca navrhol až v podanom odvolaní, po ukončení daňovej kontroly a po vydaní rozhodnutia správcu dane. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj správca dane mal v priebehu výkonu daňovej kontroly k dispozícii odpoveď spoločnosti T. s.r.o.. Spoločnosť T. s.r.o. sa vyjadrila k pracovníkom žalobcu, k odovzdaniu čipových kariet žalobcovi,
a teda žalobca bol práve ten, ktorý disponoval dôkazmi o tom, akými pracovníkmi a v akom počte zabezpečoval objednávky pre odberateľa T. s.r.o..
10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu začala dňa XX.XX.XXXX daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX. O jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol žalobcovi doručený dňa XX.XX.XXXX, a to spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k týmto zisteniam nevyjadril, o čom správca dane vyhotovil dňa XX.XX.XXXX záznam.
11. Správca dane pri výkone kontroly zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával ako podnikateľskú činnosť - poskytovanie manipulačných a čistiacich prác. V kontrolovanom zdaňovacom období vyfakturoval prevedené práce pre odberateľov L. H. J. J. s.r.o., (faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX), T. s.r.o. (faktúra č. XXXXXXXX), U. U. M. s.r.o. (faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX). V tomto období mal žalobca XX zamestnancov. Za dané zdaňovacie obdobie žalobca nepredložil iné odberateľské faktúry.
12. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca uplatnil z faktúry od spoločnosti O. T. s.r.o. za manipuláciu kartónov pre spoločnosť T., s.r.o., z faktúr od spoločnosti H. s.r.o. za triedenie výrobkov „U. U. M.,s.r.o.“ a za wap umývanie debničiek na objekte L., P. časť S. a od spoločnosti U. O. s.r.o. za nakladanie a vykladanie tovaru v objekte L., P.. Správca dane preveroval oprávnenosť odpočítania dane od týchto dodávateľov.
13. Pokiaľ ide o dodávateľa O. T. s.r.o. tak správcovi dane sa nepodarilo od tejto spoločnosti získať potrebné doklady a nepodarilo sa predvolať a vypočuť konateľa spoločnosti. V inom daňovom konaní sa bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti vyjadril aj k spolupráci so žalobcom. Práce mali vykonávať jeho XX zamestnanci a subdodávateľsky spoločnosť C. J. s.r.o.. V inej výpovedi tento konateľ uviedol, že je konateľom viacerých spoločností, v minulosti bol „ bielym koňom“ a má problém sa tých firiem „ zbaviť“. Podľa výpisu z obchodného registra jeho funkcia konateľa v spoločnosti O. T. s.r.o. skončila dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX previedol obchodný podiel na osobu C. V., A. republika. Uviedol, že výkon služieb kontrolovali koordinátori „p. R.“, nevedel, či bola za žalobcu alebo spoločnosť T., s.r.o.. Nepredložil žiadne doklady.
14. Pokiaľ ide o spoločnosť H., s.r.o., tak na výzvu bola elektronicky zaslaná faktúra č. XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za triedenie výrobkov v trvaní X.XXX,XX hodín, ktorá bola vyhotovená na žalobcu. Žalobca túto faktúru nemá zaevidovanú v účtovníctve za mesiac september XXXX. Podľa elektronicky zaslaných faktúr boli na žalobcu vyhotovené dve faktúry od dodávateľa H., s.r.o., a to č. XXXX/XXXX za umývanie RC prepravky, a to v rovnakom počte hodín a v sume ako bola faktúra vystavená za triedenie výrobkov U. U. M. s.r.o. (z tej si žalobca uplatnil odpočítanie dane). Ďalej bol predložený kontrolný výkaz, hromadný príkaz k úhrade poistného a dane bez podpisu, zoznam odpracovaných hodín zamestnancov, výplatné lístky, zmluva o spolupráci a poskytnutí služieb zo dňa XX.XX.XXXX, objednávky a preberacie protokoly. Samotnej spoločnosti H., s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie september 2019 určená daň podľa pomôcok, nakoľko nepredložila žiadne doklady. Svedok Q. G., bývalý konateľ spoločnosti uviedol, že spoločnosť založil (hoci z obchodného registra bolo zistené, že bola založená inou osobou). Svedok nevedel uviesť iných odberateľov, ako žalobcu. Podľa jeho vyjadrenia, spoločnosť nemala majetok, nevedel sa vyjadriť k tomu, kde je účtovníctvo spoločnosti. Uviedol, že práce vykonávali jeho zamestnanci a zamestnanci pána H., pričom nevedel identifikovať tieto osoby. Nemal vedomosť o tom, aké doklady okrem faktúr boli vystavené. Uviedol, že všetko odovzdal pánovi H.. Tvrdil, že evidencia dochádzky sa neviedla. Keď si linku prenajal, dali mu kartu na vstup do areálu. Pracovníci mali iné karty, ktoré im vybavoval osobne. Nevedel uviesť u koho.
15. V rámci správy daní bolo zistené, že s Q. G. bola dňa XX.XX.XXXX, v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty spoločnosti H. s.r.o. za október XXXX spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. P. G. v nej uviedol, že v októbri XXXX bol konateľom spoločnosti H. s.r.o., na kúpu spoločnosti ho oslovil E. P. z F. E. nad R.. Firmu kúpil od H., ktorému ju začiatkom roku XXXX predal naspäť. V čase, keď bol konateľom, riadil spoločnosť E. P.. Pokiaľ ide o prepis firmy, pán H. mal všetky papiere na prepis pripravené a zaplatil mu za prevod X.XXX,- eur. Vyjadril sa, že robí v Q., v stavebnej firme, ktorej názov si nepamätal. Výplatu mu dáva parťák, E. M., v hotovosti. Robí na rodinnom dome, kde aj prespáva. Na otázku, či pozná spoločnosť I. s.r.o., odpovedal, že nie.
16. Pokiaľ ide o dodávateľa U. O. s.r.o., tak tento výzvu správcu dane neprevzal a požadované doklady nepredložil. Konateľ tejto spoločnosti predvolanie na výzvu neprevzal, k výsluchu sa nedostavil. V rámci správy daní, v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie XXXX, bol vypočutý bývalý konateľ tejto dodávateľskej spoločnosť W. O., ktorý sa vyjadril, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti bolo vymáhanie pohľadávok, nákup a predaj tovaru. Spoločnosť mala asi dvadsať zamestnancov na dohodu. Sídlo spoločnosti bolo virtuálne, činnosť vykonával z domu, cez telefón, v aute. Spoločnosť nemala majetok. Účtovníctvo si viedol sám. Spoločnosť predal pánovi R. /A. republika/. K spolupráci so žalobcom uviedol, že práce boli realizované na základe objednávok, a keď boli v poriadku vykonané, bol vyhotovený preberací protokol. Uviedol, že práce boli realizované v subdodávke spoločnosťou U.R.U.S. s.r.o.. Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že deklarovaný subdodávateľ U.R.U.S. s.r.o. nepodal za rok XXXX ročné hlásenie zo závislej činnosti, ani prehľady zo závislej činnosti. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, nebola táto spoločnosť vedená v zozname zamestnávateľov. Na základe uvedeného bolo uzavreté, že spoločnosť U.R.U.S. s.r.o. v roku XXXX neevidovala žiadnych zamestnancov a nemohla realizovať preverované zdaniteľné plnenia pre U. O. s.r.o..
17. Odberateľ T. s.r.o. v odpovedi na výzvu správcu dane uviedol, že neviedol evidenciu dochádzky pracovníkov žalobcu. Čipové karty v počte XX ks, ktoré slúžili na otváranie dverí, odovzdal naposledy v júni XXXX. Za daňový subjekt jednal s poverenou koordinátorkou - R. Z.. Za koordinovanie služieb bol za spoločnosť poverený E. E., ktorý bol v tom čase zamestnanom spoločnosti T. s.r.o.. Spoločnosť nepredložila evidenciu osôb, ktoré sa v mesiaci september XXXX pohybovali v jej skladových priestoroch. Priamo spoločnosti O. T. s.r.o. neboli poskytnuté žiadne čipové karty.
18. Taktiež z odpovede odberateľa L. H. J. J. s.r.o. vyplynulo, že nedisponuje zoznamom pracovníkov, ktorí u neho vykonali služby. Žalobcovi poskytli XXX ks čipových kariet, ktoré tento prideľoval pracovníkom podľa potreby. Za žalobcu komunikovali s koordinátorom E. D.. Spoločnosť nedisponovala dokladmi preukazujúcimi preškolenie pracovníkov. Spoločnosti H. s.r.o. a U. O. s.r.o. neboli poskytnuté žiadne čipové karty.
19. Z odpovede odberateľa U. U. M. s.r.o. vyplynulo, že na vstup do skladových priestorov na adrese H. 2, W. E., T. stačí, keď osoba nahlási kam ide, totožnosť sa nezisťuje. Odberateľ sa nevedel vyjadriť k tomu, či žalobca služby realizoval vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. Žalobca im poskytol menný zoznam pracovníkov, avšak bez kontaktných údajov. Za odberateľa služby koordinovala a kontrolovala konateľka A. U. a za žalobcu konateľ E. E..
20. Správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období september XXXX poskytol ubytovanie v penzióne E. na W. vode celkovo XX osobám (bulharským a ukrajinským občanom), mal pritom prenajaté celé druhé podlažie. Žalobca uviedol, že poskytol ubytovanie svojim zamestnancom, ako aj pracovníkom dodávateľských spoločností H. s.r.o. a O. T. s.r.o.. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že uvedené preukazuje optimalizáciu daňovej povinnosti žalobcu. Mal za to, že jediným dôvodom pre takéto konanie bola skutočnosť, že títo dodávatelia žalobcovi umožnili odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daň deklarovaná na dodávateľských faktúrach, ktoré nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie, sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade. Takéto faktúry a iné listiny by boli z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak by bolo nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú reálnu skutočnosť, čo sa však v danom prípade podľa správcu dane nestalo. Správca dane uzavrel, že vykonaným dokazovaním preukázateľne zistil, že došlo k porušeniu zákona o DPH z dôvodu nedodržania podmienok stanovených zákonom o DPH, k vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode, nebol dodržaný účel zákona o dani z pridanej hodnoty a situácia umožňujúca uplatnenie práva na odpočítanie dane, bola vykonštruovaná. Uviedol, že žalobca ako daňový subjekt vzhľadom na okolnosti veci mal a mohol vedieť, že plnenie, ktoré prijal, je súčasťou daňového podvodu. Súčasne správca dane uviedol, že neakceptoval preukázanie splnenia formálnych podmienok uvedených v § 49 ods.1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.
21. Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Podľa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný dospel k záveru, že správca dane spochybnil reálnosť dodania služieb spornými faktúrami od dodávateľov, najmä na výpovediach svedkov, ktorí boli v kontrolovanom zdaňovacom období konateľmi dodávateľských spoločností. Vyjadril sa k
rozloženiu dôkazného bremena v zmysle ust. § 24 daňového poriadku a v závere skonštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty, a preto nebolo potrebné sa zaoberať existenciou podvodného konania a vedomosťou žalobcu o účasti na takomto podvodnom konaní.
22. Senát Krajského súdu v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu. Po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.). Po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
23. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
26. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b) c) zákona o DPH, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
27. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu, dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou nezákonnosti.
28. V prvom rade, správny súd poukazuje na to, že správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že obchod bol zaťažený podvodným konaním, pričom jasne špecifikoval schému obchodného reťazca a uviedol, kde, v akej sume došlo k daňovému úniku a vysporiadal sa aj s vedomosťou žalobcu o účasti na takomto podvodnom konaní. Okrem iného, na podporu svojich záverov poukázal na skutočnosť, že žalobca ubytoval zamestnancov dodávateľských spoločností v penzióne na W. vode, dával im pracovné pomôcky a podobne. Správca dane uviedol, že by tak nečinil (sám by týchto ľudí zamestnal alebo najal), ak by nešlo o to, aby získal možnosť odpočítania dane od dodávateľských spoločností. Žalovaný následne v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane s tým, že konštatoval, že sa vysporiadaval s otázkou existencie podvodného konania nadbytočne. Konkrétne žalovaný uviedol, že ak nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočítanie DPH, nie je potrebné skúmať podmienku účasti daňového subjektu na daňovom podvode, resp. otázku vedomosti daňového subjektu na takejto účasti. Svoje závery bližšie neodôvodnil a pravdepodobne z dôvodu tejto zmeny dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane, sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu smerujúcimi k existencii podvodného konania a jeho vedomej účasti na ňom, ktoré však vo svojej podstate smerovali aj k nesprávnemu a tendenčnému vyhodnocovaniu niektorých dôkazov.
29. Následne v konaní pred súdom žalobca namietal najmä tendenčné vyhodnocovanie dôkazov správcom dane a žalovaným v jeho neprospech, nesprávne vyhodnotenie rozsahu jeho dôkazného bremena, a to, že mu nebolo umožnené podporiť svoje tvrdenia navrhovaným výsluchom svedkov.
30. K uvedenému správny súd uvádza, správca dane založil svoju argumentáciu na existencii podvodu, ktorého sa mal žalobca zúčastniť vedome. Správca dane mal za to, že obchod žalobcu s dotknutými dodávateľmi bol len formálny, v skutočnosti sa nerealizoval tak, ako bolo uvedené na vystavených faktúrach. Správca dane vyslovil aj svoj záver o tom, prečo boli títo dodávatelia do obchodného reťazca vsunutí. K uvedenému správny súd uvádza, že správca dane sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberal podvodným konaním, ako aj formálnosťou vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Na druhej strane sa však jednoznačne nevyjadril k tomu, aký skutkový záver učinil ohľadne reálnosti dodania sporných služieb odberateľom žalobcu, ako je napríklad spoločnosť T. s.r.o.. Z rozhodnutia správcu dane nie je dostatočne zrejmé, či má za to, že sporné služby boli skutočne dodané odberateľom žalobcu a sporným zostáva len to, kto tieto služby skutočne realizoval, alebo vzhľadom na konštatované závery o formálnosti až fiktívnosti vzťahu žalobcu a jeho dodávateľov bola spochybnená celkovo existencia, realizácia a dodanie služby (vrátane jej dodania odberateľom žalobcu). K uvedenému sa správca dane explicitne nevyjadril a uvedené nenapravil ani žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom neformuloval skutkové závery danej právnej veci a v podstate len konštatoval, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, a preto nie je potrebné sa zaoberať existenciou podvodu. Správny súd však má za to, že uvedené je podstatné pre posúdenie namietaných porušení zákona. Bez jasného vymedzenia skutkových zistení a záverov nie je možné dať jasnú odpoveď na to, či boli dôkazy vyhodnotené tendenčne, a nie je možné sa bližšie vyjadriť k otázke prechodu dôkazného bremena na žalobcu.
31. Správny súd poznamenáva, že žalobca napríklad konkrétne namietal, že skutočnosť, že zabezpečil ubytovanie pre XX osôb - pracovníkov v penzióne na W. vode, nebolo vyhodnotené v jeho prospech. K uvedenému správny súd uvádza, že správca dane (str. 22 - 23 prvostupňového rozhodnutia) uvedené vyhodnotil ako dôkaz umelého vloženia dodávateľskej spoločnosti do obchodného reťazca a žalovaný túto skutočnosť len konštatoval bez toho, aby z nej vyvodil nejaký konkrétny skutkový záver. S poukazom na uvedené správny súd nedokáže vyhodnotiť námietku žalobcu, že aj tento dôkaz bol vyhodnotený tendenčne.
32. Správny súd konštatuje, že vo všeobecnosti podľa právnej úpravy (§ 24 daňového poriadku) je dôkazné bremeno rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane tak, že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, taktiež skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia predovšetkým svojim účtovníctvom a inými povinnými záznamami. Správca dane však môže vyjadriť pochybnosti ohľadne vierohodnosti, úplnosti alebo správnosti.
33. Platí, že ak správca dane zistí skutočnosti, ktoré kvalifikovaným spôsobom spochybnia vierohodnosť predložených účtovných dokladov, je povinnosťou daňového subjektu, aby predložil dôkazy o správnosti, vierohodnosti a úplnosti svojho účtovníctva, poprípade, aby svoje tvrdenia korigoval. Daňový subjekt bude tieto skutočnosti preukazovať spravidla inými dôkaznými prostriedkami než vlastným účtovníctvom a evidenciami.
34. Správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno je založené nielen na práve tvrdenia, ale aj na povinnosti takéto tvrdenie súčasne preukázať. Na daňovom subjekte spočíva dôkazné bremeno k preukázaniu rozhodných skutočností a je iba na ňom, aby vierohodne doložil svoje tvrdenia. Na druhej strane je v § 3 ods. 3 daňového poriadku zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že je v právomoci správcu dane posúdiť závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správca dane nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré daňový subjekt navrhne vykonať. Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov však vždy musí byť vždy realizované v súlade so zásadou, v zmysle ktorej správca dane musí dbať, aby skutočnosti rozhodné pre správne stanovenie daňovej povinnosti boli zistené, čo najúplnejšie a súčasne dbať na to, aby nebolo porušené právo daňového subjektu na spravodlivé konanie. Ak žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie sporného zdaniteľného plnenia, bolo povinnosťou správnych orgánov umožniť mu realizovať jeho právo na spravodlivý proces a dať mu možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť. Odmietnutie takto navrhovaných dôkazov je v závislosti na okolnostiach veci odmietnutím práva žalobcu na realizáciu jeho procesných práv. Správny súd má za to, že v predmetnej právnej veci má za následok aj neúplné a nedostatočné zistenie správcu dane, ktoré nedáva dostatočný podklad pre rozhodovanie správnych orgánov.
35. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti, keď nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, a to bývalého zamestnanca jeho odberateľa - spoločnosti T.. Navrhovaný svedok bol pritom v
rozhodnom čase u tohto odberateľa zamestnancom - kontaktnou osobou, zodpovednou za preberanie zrealizovaných služieb a dá sa teda predpokladať, že má konkrétne poznatky o realizácii služieb. Ak správne orgány konštatujú, že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie konkrétnych skutočností, tak je ich povinnosťou veľmi citlivo pristupovať k jeho návrhom na doplnenie dokazovania a zamietnuť ich len z vážnych dôvodov, ktorými je napríklad nemožnosť vykonania navrhovaného dôkazu, alebo skutočnosť, že jeho realizácia objektívne nemôže priniesť žiadne nové poznatky, skutočnosti, nemôže objasniť skutkový stav. V danom prípade, správca dane vychádzal najmä z nekontaktnosti dodávateľskej spoločnosti žalobcu, z výpovede konateľa tohto dodávateľa, ktorá sa týkala iného zdaňovacieho obdobia a písomnej odpovede odberateľa T., s.r.o.. Samotný odberateľ T., s.r.o. podával svoje písomné vyjadrenie bez toho, že by mohol vychádzať z poznatkov bývalého zamestnanca - kontaktnej (zodpovednej osoby), a to s poukazom na to, že táto osoba u neho už nepracuje. Vyjadrenie spoločnosti T. s.r.o. síce nepotvrdilo, ale ani bez pochybností nevyvrátilo tvrdenie žalobcu, že služby realizoval prostredníctvom svojho dodávateľa. Za tejto situácie sa nejaví výsluch bývalého zamestnanca odberateľa - spoločnosti T. s.r.o ako nadbytočný, resp. taký, ktorý by nemohol objasniť skutkový stav veci. Odmietnutím realizácie takéhoto návrhu na dokazovanie boli porušené procesné práva žalobcu, a to najmä za situácie, že správne orgány vychádzali z toho, že bolo jeho povinnosťou preukázať realizáciu sporného plnenia tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach. Na uvedenom nič nemení, že návrh na doplnenie dokazovania žalobca podal až v odvolacom konaní, keďže zákon mu to nezakazuje a v administratívnom konaní platí jednota základného (vyhľadávacieho) a odvolacieho konania.
36. Iná situácia je pri ďalšom návrhu na doplnenie dokazovania, ktorým bol výsluch konateľky A. U.. Táto je stále konateľkou odberateľskej spoločnosti, takže písomné vyjadrenie tejto spoločnosti vychádza aj z jej poznatkov. V zásade teda nie je potrebné, aby sa realizoval jej výsluch. Ak napriek uvedenému žiadal žalobca jej vypočutie, mal jasne uviesť, prečo považuje jej výsluch za potrebný.
37. S poukazom na uvedené, správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) s tým, že vzhľadom na nedostatočné vymedzenie skutkových dôvodov, ktoré viedli žalovaného k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane, sa správny súd nemôže vyjadriť k námietke tendenčnosti vyhodnocovania dôkazov v jeho neprospech (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Žalovaný ako odvolací správny orgán v ďalšom konaní doplní dokazovanie výsluchom bývalého zamestnanca odberateľa (spoločnosti T. s.r.o.) a následne riadne a zrozumiteľne uvedie skutkové závery, ktorého z vykonaných dôkazov vyplynuli.
38. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).