Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-386-2014.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/386/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: M. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XXX, o zaplatenie 256,89 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 256,89 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 256,89 eur od 20.11.2013 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.4.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 256,89 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 256,89 eur od 20.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.11.2013 nadobudol pohľadávky postupcu Tatra banka, a.s.. Medzi postupcom a žalovanou bola dňa 11.5.2005 uzatvorená zmluva č. 2619298129, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovanej predstavoval sumu 256,89 eur.
Žalobca v podaní doručenom súdu 17.3.2015 uviedol, že dňa 11.5.2005 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie balíka služieb Tatra Classic, ako aj poskytnutie povoleného prečerpania na účte. Žalovaná istina predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami (výbery hotovosti z bankomatu, platba kartou, odchádzajúce platby z účtu, poplatky, úroky) a kreditnými operáciami (vklad na účet + prichádzajúce platby na účet), keď súčet debetných operácií predstavuje sumu 17 075,33 eur, z toho výbery, platby a odchádzajúce platby vo výške 16 554,75 eur a súčet kreditných operácií predstavuje sumu 16 818,44 eur.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi Tatra bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 19.11.2013 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil na postupníka svoje pohľadávky voči dlžníkom, vrátane pohľadávky zo zmluvy č. 2619298129 vo výške 256,89 eur, ako to vyplýva z Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve.
Súd mal taktiež za preukázané, že postupca dňa 11.5.2005 uzavrel so žalovanou Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, podľa ktorej bola žalovanej vydaná nová platobná karta VISA Electron s denným limitom 20 000,- Sk. V predložených Obchodných podmienkach balíkov služieb Tatra Banky, a.s. účinných od 1.9.2006 (ďalej len OP) sú charakterizované jednotlivé balíky služieb, ktoré postupca poskytoval fyzickým osobám - TatraClassic, TatraDynamic, Tatra Premium, TatraAcademy, TatraStudent. V článku III uvedených OP je upravené povolené prečerpanie s tým, že predpokladom povoleného prečerpania na bežnom účte klienta je schválenie celkového úverového rámca bankou, pričom do úvahy prichádzajúce úverové rámce sú uvedené v mene Sk.
Z predloženého výpisu z účtu žalovanej na čl. 33 súdneho spisu vyplýva, že účet žalovanej postupca zaťažil nielen rôznymi poplatkami, ale aj úrokom. V zmluve o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu z 11.5.2005 nielen poplatky, ale ani úrok, nie sú vôbec upravené rovnako ako v uvedenej zmluve nie je vôbec riešený úverový rámec, resp. jeho výška, ako predpoklad povoleného prečerpania na bežnom účte (článok III OP). V uvedenej zmluve taktiež nie je vôbec upravená výška prípadného povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej.
Konanie pred súdom sa zahajuje na návrh. Návrh (žaloba) musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať tiež náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O.s.p., teda okrem iného aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí z neho byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný petit). Súd totižto nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhnuté, pričom musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať a nesmie ho (s výnimkou prípadov podľa § 153 ods. 2 O.s.p.) prekročiť. V žalobe teda musí byť presne a jednoznačne označená povinnosť, ktorá má byť súdnym rozhodnutím žalovanej uložená, v prípade peňažného plnenia, musí byť uvedená suma, ktorú má žalovaná zaplatiť. Súčasne musia byť uvedené zrozumiteľne rozhodné skutočnosti, z ktorých žalobca odvodzuje práva a povinnosti formulované v žalobnom petite.
V danom prípade bolo zrejmé, že žalobca sa domáha zaviazania žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 256,89 eur s príslušenstvom v súvislosti so Zmluvou uzavretou dňa 11.5.2005, pričom žalobca návrh ani nedoplnil súdom žiadaným spôsobom. Súdu nebolo zrejmé kedy a na základe čoho vznikol žalovaný a žalobcom tvrdený peňažný záväzok, keďže z predloženej zmluvy uzavretej dňa 11.5.2005 medzi postupcom a žalovanou nevyplývali žiadne povinnosti žalovanej. Postupcovi vyplývala povinnosť poskytnúť žalovanej otvorenie a vedenie bežného účtu, ako aj poskytovanie bankových služieb k tomuto účtu prostredníctvom elektronických komunikačných médií, poskytnutie voliteľného prečerpania na tomto účte ako aj vydanie platobnej karty. Z takto vymedzeného predmetu zmluvy nie je zrejmé, že by sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí úveru, ako to žalobca naznačuje v návrhu, najmä nie sú zrejmé podmienky čerpania úveru, jeho výška, keď v uvedenej zmluve nie sú uvedené ani podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, resp. v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Je nesporné, že v prípade poskytnutia úveru postupcom ako bankou fyzickej osobe, by takýto úver bol spotrebiteľským a na zmluvný vzťah zmluvných strán by dopadala právna úprava obsiahnutá v zákona č. 258/2001 Z.z. a v § 52 a nasl. OZ. Žalobca napriek výzve súdu až do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz a ani nespresnil rozhodujúce skutočnosti na preukázanie dôvodnosti jeho nároku na žalované peňažné plnenie, najmä keď žalobca v spresnení žalobného návrhu tvrdí, že žalovaná suma tvorí rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami, pričom medzi debetné operácie patria nielen rôzne poplatky, ale aj úrok, dôvodnosť účtovanie ktorých žalobca až do vyhlásenia dokazovania nepreukázal. Navyše, z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaná z uvedeného účtu čerpala výberom z bankomatu, odchádzajúcimi platbami a platbami kartou sumu 16 554,75 eur, pričom na tento účet bola uhradená suma vo výške 16 818,30 eur. Žalovaná čerpala finančné prostriedky ostatný raz, a to výberom sumy vo výške 23,- eur, dňa 15.6.2010 a po tomto dátume postupca zaťažil účet žalovanej už len poplatkami a úrokom. Z obsahu návrhu vo veci je zrejmé, že žalobca sa domáha od žalovanej, ako úverovej dlžníčky, peňažného plnenia v presne vyčíslenej sume, pričom žalobca špecifikoval, aj z čoho žalovaná suma pozostáva, avšak napriek výzve súdu žalobca nešpecifikoval spôsob, na základe čoho a ako k sume v žalovanej výške dospel. Formálne náležitosti žalobný návrh obsahoval, a tak súd nepostupoval podľa § 43 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Citované ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.
Súd vzhľadom na znenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. má poučovaciu povinnosť len o procesných právach účastníka konania, avšak len voči účastníkovi, ktorý nie je zastúpený v konaní právnym zástupcom. V žiadnom prípade súd nemôže poučovať hmotnoprávne a uvádzať účastníkovi nad rámec § 118 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 4 O.s.p., ktorú skutočnosť na preukázanie existencie hmotného práva má účastník konania preukázať a akým dôkazom. O právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd nepoučuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, keď nepreukázal dôvod, pre ktorý žalovanú žaluje o peňažné plnenie. Žalobca mal a mohol dôkazy produkovať, označovať až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Súd, s poukazom na § 120 ods. 1 O.s.p. nebol povinný žalobcu vyzvať na predloženie konkrétnych dôkazov, najmä keď súd môže len výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci konania. Súd v danom prípade nezistil v priebehu konania žiadnu výnimočnosť veci vedúcu k potrebe vyhľadania dôkazov súdom v prospech (v tomto smere) procesne nečinného žalobcu. Výsledok tohto sporu totižto závisí od procesnej aktivity účastníkov konania, teda od formálnej pravdy a nie od skutočného stavu veci, keďže zásada materiálnej pravdy sa už v občianskom súdnom konaní neuplatňuje. Výnimkou sú spotrebiteľské vecí, v ktorých súdy zo zákona poskytujú spotrebiteľom ochranu.
S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol, keď vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremena preukázania dôvodnosti žalobného návrhu. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé na základe čoho žalovaná údajne dlhuje žalobcovi sumu 256,89 eur, nie je ani zrejmé, kedy sa táto suma stala splatnou a na základe čoho. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť dodržaná písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.) a zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., s poukazom aj na § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalobca však existenciu takejto zmluvy nepreukázal a z ním predloženej zmluvy a obchodných podmienok ani nevyplýva, že by táto zmluva mala byť súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. že by sa žalovaná v danom prípade zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť..
Keďže z výpisu z účtu žalovanej na čl. 47 spisu je zrejmé, že žalovaná po 15.6.2010 aktívne nečerpala žiadne finančné prostriedky, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Žalovaná od 17.6.2005 do 15.6.2010 čerpala sumu 16 554,75 eur, pričom od 14.6.2005 do 15.6.2010 uhradila veriteľovi sumu 16 818,30 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná získala plnením postupcu bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanej tak vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456 OZ a § 458 OZ., teda vznikla jej povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získala, ktoré úhradou sumy vo výške 16 818,30 eur nepochybne svojmu veriteľovi vrátila.
Súd s poukazom na §5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1, 2 OZ. Pokiaľ v danom prípade bol žalobný návrh doručený súdu dňa 29.4.2014 a žalovaná už po 15.6.2010 nečerpala žiadne peňažné prostriedky, nepochybne do podania žalobného návrhu uplynula nielen subjektívna dvojročná premlčacia doba, ale uplynula aj trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula najneskôr 15.6.2013.
Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, keďže do podania žalobného návrhu uplynula žalobcovi aj trojročná premlčacia doba na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ z bezdôvodného obohatenia. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva podľa ustanovenia § 110 ods. 3 OZ plynúť premlčacia doba práva na úrok z omeškania a jej uplynutím sa právo premlčí „ako celok“. S poukazom na uvedené súd nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný ani v časti žalovaného príslušenstva v podobe úroku z omeškania od 20.11.2013 do zaplatenia a aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol, najmä keď žalobca nepreukázal, že by žalovaná bola k 20.11.2013 v omeškaní s úhradou akejkoľvek pohľadávky.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.