Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-190-2014.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/190/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľky: X. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. XX, XXX XX X., štátny občan SR, proti odporcom: v 1.rade: Q. T. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. R. XX A. F. C. E., J. F. X J., V. B., štátny občan Q. A. V.Ľ. B. T. Q. Í., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom: P.. F. G., I. H. Q. K., v 2.rade: maloletý Z. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. XX, XXX XX X., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Ú. X., Q. V. T. J. X. o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca v 1. rade: Q. T. X., Z.. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého Z. X., Z.. XX.XX.XXXX, narodeného z matky X. X., Z.. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka (ako matka maloletého dieťaťa) podala na tunajšom súde dňa 13.06.2014 návrh, ktorým sa domáhala zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu: Z. X., Z.. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1.rade uzatvorila manželstvo X.X.XXXX V. C. O. V. V. B., manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. D.., vo zväzku OM/22, ročník 2002 na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Uvedené manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 3C/24/2011-153 zo dňa 17.6.2013, právoplatným dňa 31.7.2013. S odporcom v 1.rade počas trvania manželstva žili vo Veľkej Británii, no v roku 2005 sa navrhovateľka odsťahovala späť na Slovensko z dôvodu nevery jej manžela (odporcu v 1.rade). Odvtedy k obnoveniu spolužitia medzi nimi neprišlo, v novembri 2009 odporca v 1.rade úplne prerušil kontakt s ňou. Navrhovateľka ďalej uviedla, že asi 2 roky po príchode na Slovensko nadviazala vzťah s X. X., ktorý sa stal biologickým otcom jej druhého syna Z., Z.. XX.X.XXXX, otcovstvo k nemu uznáva, no v zmysle zákona o rodine domienka otcovstva svedčí jej odporcovi v 1.rade ako jej vtedajšiemu manželovi. Odporca v 1.rade nemôže byť biologickým otcom dieťaťa Z. X., Z.. XX.X.XXXX, nakoľko od roku 2005 s odporcom v 1.rade spolu nežijú, od tohto času s ním neudržiava intímny styk.
Odporca v 1.rade sa k návrhu nevyjadril, toho času sa nachádza na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom. Ustanovený opatrovník odporcu v 1.rade sa k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník odporcu v 2.rade sa k návrhu písomne vyjadril, že nemá námietky voči návrhu matky.
Ustanovený opatrovník odporcu v 1.rade sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: sobášnym listom, rodným listom, rozsudkom OS Piešťany č.k. 3C/24/2011-153 zo dňa 17.6.2013 a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka a odporca v 1.rade boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa 4.1.2002 v C. O. V. V.Ľ. B., manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. D.., vo zväzku H., ročník 2002 na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky a odporca v 1.rade štátny občanom Spojeného kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Uvedené manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 3C/24/2011-153 zo dňa 17.6.2013, právoplatným dňa 31.7.2013
Z rodného listu maloletého odporcu v 2.rade zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Piešťany zo dňa 31.10.2011 vo zväzku E., ročník XXXX, strana 97, por. č. 289 súd zistil, že u Z. X., Z.. XX.XX.XXXX je ako matka zapísaná: X. X., Z.. XX.XX.XXXX, t.j. navrhovateľka a ako otec je zapísaný: Q. T. X., Z.. XX.XX.XXXX, t.j. odporca v 1.rade.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že návrh podala z toho dôvodu, že ako otec mal. Z. X., Z.. XX.XX.XXXX, t.j. ešte počas trvania manželstva s odporcom v 1. rade, bol v rodnom liste zapísaný odporca v 1. rade, ktorý však nie je jeho biologickým otcom. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS PN dňa 17.06.2013, v roku 2005 sa odsťahovala od jej manžela, t.j. odporcu v 1.rade z Anglicka späť na Slovensko, do roku 2009 odporca v 1. rade ešte udržiaval osobný kontakt s jeho synom A., no od roku 2009 nie je navrhovateľka v kontakte s odporcom v 1. rade žiadnym spôsobom, od tejto doby jej nie je známy jeho pobyt, prerušili akýkoľvek kontakt medzi sebou. S odporcom v 1. rade sa naposledy stretla osobne niekedy v decembri 2009. Z tohto dôvodu je preto vylúčené, aby odporca v 1. rade bol otcom mal. Z.. Biologickým otcom je X. X., ktorý hodlá uznať otcovstvo k mal. Z.i.
Kolízny opatrovník odporcu v 2.rade uviedol, že odporúča návrhu vyhovieť, nakoľko dieťa má právo poznať svojho biologického otca a z výpovede navrhovateľky vyplýva, že biologickým otcom nie je odporca v 1. rade.
Podľa § 85 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 2 ods. 1 Nariadenia rady ( ES ) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenia“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 3 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa kapitoly VI článku 66 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne.
Zapieracia žaloba môže byť úspešná, ak sa preukáže okolnosť vylučujúca, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa, keď kategória výlučnosti znamená nesporný, nezvratný, určitý a jednoznačný záver o tom, že muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva manžela matky, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. V konaní o zapretie otcovstva musia byť teda preukázané relevantné skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom pre vyhovenie žalobe (vylúčenie splodenia), t.j. skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne vedú k záveru, že domnienkou založený stav je v rozpore so skutočnosťou, a že manžel matky je ako biologický otec dieťaťa vylúčený.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca v 2.rade, t.j. maloletý Z.H.M. X. sa narodil dňa 22.06.2011, pričom jeho matkou je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka a jeho otcom je v rodnom liste zapísaný odporca v 1.rade, ktorému v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí prvá domnienka otcovstva, a to ako manželovi matky, nakoľko mal. Z. sa narodil počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu v 1.rade. Nato, aby mohlo byť otcovstvo odporcu v 1.rade voči maloletému Z. zapreté, je potrebné v zmysle § 87 ods. 1 Zákona o rodine preukázať, že je vylúčené, že by manžel matky, t.j. odporca v 1.rade mohol byť otcom dieťaťa. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že otcovstvo odporcu v 1.rade k odporcovi v 2.rade je vylúčené, nakoľko odporca v 2.rade sa narodil dňa 22.6.2011, pričom odporca v 1.rade (ako manžel matky) sa s navrhovateľkou, t.j. matkou dieťaťa žiadnym spôsobom (teda ani intímne) nestýkal od decembra 2009, t.j. cca dva roky pred narodením dieťaťa, čo bolo potvrdené aj výsluchom navrhovateľky, ktorá súčasne uviedla, že biologickým otcom mal. Z. je iná osoba, ktorá chce uznať otcovstvo k mal. Z.. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodnom pre počatie odporcu v 2.rade sa navrhovateľka a odporca v 1.rade intímne nestýkali, preto je otcovstvo odporcu v 1.rade voči odporcovi v 2.rade vylúčené, a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. a navrhovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka náhradu trov konania nežiadala priznať.
Podľa § 141 ods. 4 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie ( § 18), platí štát.
O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 141 ods. 4 OSP, podľa ktorého trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát. Trovami štátu v tomto konaní je tlmočné v sume 637,44 eura, ktoré štát vyplatil ustanovenému tlmočníkovi z dôvodu, že účastník na strane odporcu v 1.rade je cudzinec, ktorý mal právo konať pred súdom vo svojej materčine. Súd preto rozhodol, že štátu sa (z vyššie uvedeného dôvodu) náhrada trov konania nepriznáva.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).