Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-5-2018.pdf
PDF · 79.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, proti žalovanej: E. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. XX, I., o zaplatenie sumy 50,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 50,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 14.03.2015 do 16.07.2015; zo sumy 70,- eur od 17.07.2015 do 09.11.2015 a zo sumy 50,- eur od 10.11.2015 do zaplatenia, ako aj na zmluvnú pokutu v sume 12,- eur.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru v sume 100,- eur, pričom pri registrácii uviedla svoje osobné údaje a zároveň súhlasila so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 459702 zo dňa 16.01.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi v sume 28,- eur, teda zaplatiť sumu 128,- eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná si riadne a včas svoj záväzok nesplnila, jej dlh sa stal dňa 06.03.2015 splatný. Žalovanej boli zaslané 4 upomienky po 3,- eura. Dňa 20.09.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná uhradila dňa 16.07.2015 sumu 30,- eur a dňa 09.11.2015 sumu 20,- eur.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil a navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: zmluvu o úvere č. 459702, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
4. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že žalobcu ju nikdy nekontaktoval na adrese trvalého pobytu, nikdy jej neprišla žiadna upomienka poštou, pričom si bola vedomá, že jej žalobca požičal sumu 100,- eur, ktorú však uhradila. Zároveň však uviedla, že sumu 132,22 eura je ochotná uhradiť pomocou splátkového kalendára, keďže jej príjem je 0,- eur.
5. Žalovaná na preukázanie tvrdených skutočností predložila a navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: výpisy z účtu zo dňa 31.03.2015, 16.07.2015 a 15.01.2022.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil, na základe čoho súd pojednával v jeho neprítomnosti a na ktorom vykonal stranami sporu predložené a navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých súd následne zistil skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ vykonala registráciu na webovej stránke žalobcu (www.minihotovost.sk), čím si u žalobcu vytvorila užívateľské konto uvedením svojich osobných údajov (meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko). Následne požiadala o úver, na základe čoho žalobca vygeneroval elektronickú verziu zmluvy o úvere, čím došlo medzi ním a žalovanou dňa 14.01.2015 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový úver v sume 100,- eur do 2 pracovných dní v prospech účtu žalovanej uvedeného v žiadosti o úver a záväzok žalovanej vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 100,- eur a odplatu v sume 28,- eur, teda celkovú sumu 128,- eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru jednorázovo. Zmluva obsiahla aj údaj o RPMN s hodnotou 2 290,09 %, priemernej hodnote RPMN 11,31 %, ako aj osobné identifikačné údaje žalovanej (meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko) a žalobcu.
8. Zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré neobsiahli osobné identifikačné údaje žalovanej, vyplývalo, že žalobca bol oprávnený požadovať od žalovanej vo forme zmluvnej pokuty náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur.
9. Žalovaná uhradila žalobcovi dňa 31.03.2015 sumu 14,- eur, dňa 16.07.2015 sumu 30,- eur, dňa 09.11.2015 sumu 20,- eur a dňa 15.01.2022 sumu 40,- eur, teda celkovo 104,- eur. Žalobca jej okrem toho vystavil aj 4 upomienky, ktorými si vyúčtoval zmluvnú pokutu v celkovej sume 12,- eur.
10. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o pôžičke (§ 657 a nasl.), zmluvnú pokutu (544 ods. 1), neplatnosť právneho úkonu (40 ods. 1 a 4), spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.) a splnenie dlhu riadne a včas (§ 517 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z upravujúce uzatváranie spotrebiteľských zmlúv na diaľku (§ 2) a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. upravujúce spotrebiteľské úvery, na základe ktorých mal za to, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a príslušných §§ zákona č. 266/2005 Z.z. dňa 14.01.2015 a poskytnutím peňažnej sumy žalobcom žalovanej vo výške 100,- eur občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní v určenom čase bez ďalšieho požiadania žalovanou, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí žalobcom žalovanej, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže predstavuje reálny kontrakt. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. subsumovať pod spotrebiteľský úver, ale aj napriek tomu sa na tento záväzkový vzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovala právna úprava tohto zákona uvedená v § 9 a 10 zákona č. 71/1992 Zb., teda požiadavka písomnej formy zmluvy, náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a povinnosť žalobcu konať s odbornou náležitosťou.
11. Zákonná úprava zmluvy o pôžičke podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, na základe čoho možno peňažnú pôžičku rozlíšiť na úročnú alebo bezúročnú, pričom akákoľvek iná dohodnutá odplata by bola v rozpore so zákonom (t.j. ustanoveniami o zmluve o pôžičke) a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V danom prípade možno považovať uzavretú zmluvu o pôžičke za úročnú, avšak žalobca ako veriteľ si v tomto spore nárok na úrok neuplatnil. Predmetom sporu bol len jeho nárok na nevrátenú časť istiny pôžičky v sume 50,- eur a zmluvnú pokutu v sume 12,- eur za 4 ním odoslané upomienky žalovanej.
12. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 12,- eur podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd uvádza, že predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je, okrem porušenia zabezpečenej povinnosti, písomné dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute. Odkaz v zmluve na úverové podmienky a v nich uvedené podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu nepredstavuje prípad písomného dojednania (dohody) o zmluvnej pokuty z dôvodu, že úverové podmienky žalovaný nepodpísal (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), resp. z nich nevyplývalo určenie osoby žalovanej (jej osobné identifikačné údaje - § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) ako podmienky zachovania písomnej formy právneho úkonu urobeného elektronickými prostriedkami. Nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute nebolo urobené v písomnej forme podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je takéto dojednanie podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 12,- eur v celom rozsahu nedôvodný. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
13. Nesporné a preukázané bolo aj to, že žalovaná uhradila žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke celkovo sumu 104,- eur, na základe čoho zo strany žalovanej došlo podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka k splaneniu jej dlhu z titulu uzatvorenej zmluvy a preto súd aj v časti žalobcom uplatnenej istiny v sume 50,- eur považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú.
14. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
15. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.