Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-67-2015.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/67/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: J. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX B., pre vymoženie 176,47 € istiny s prísl. a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 13. 05. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. Er/270/2015-22 zo dňa 04. 05. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. Exekútorský úrad Rimavská Sobota o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: ,,Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-4603 zo dňa
16. 10. 2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o bežnom účte
a poskytnutí produktov a služieb flexiúčtu uzatvorenej medzi právny predchodcom oprávneného a povinným dňa 01. 10. 2009, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver formou prečerpania na účte (ďalej len zmluva o úvere). Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlače formulárovej zmluvy ako aj obchodných podmienok čl. 11. Uvedené Obchodné podmienky úveru v bode 11.5 a predtlačená formulárová zmluva ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul.
Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane
a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm. b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy).
V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať právo Európskej únie z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.
Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje
k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok
z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až
C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
C 473/00, Zb. s. I 10875)".
Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom práva Európskej únie aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52
a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia
na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, resp. zákone
o spotrebiteľských úveroch.
Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov
s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.
Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere resp. do predtlače formulárovej zmluvy, kde povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť pri podpise zmluvy podpísať zmluvu bez takto dojednanej rozhodcovskej doložky. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo
v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení
a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice
v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou
v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a
rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci
k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora zamietol“.
Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V úvode odvolania oprávnený tvrdil, že odvolanie je podané podľa § 205 ods. 2
písm. a), písm. d), písm. f), písm. e) O. s. p. a tým, že v konaní došlo k vadám uvedených
v § 221 ods. 1 O. s. p.
Odvolateľ dôvodil, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako to výslovne pripúšťa ustanovenie zákona § 44
ods. 2 EP.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd.
Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu.
Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu (§ 45 ods. 1, 2 ZoRK) a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a ak, tak len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku.
Je tu prekážka ,,res iudicata“. Konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v jeho medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
Exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia OZ a odvolateľ sa stotožňuje s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II.ÚS 499/2012, podľa ktorého § 53 ods. 4 OZ iba normuje neplatnosť, len ako následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale nevymedzuje pojem neprijateľné podmienky.
Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje pri najmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajú.
O. s. p., ani Exekučný poriadok, ani ZoRK neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda, napr., vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok.
Odvolateľ tiež rozoberal, čoho sa mal dopustiť exekučný súd aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora.
V závere oprávnený zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, t. j. stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorého zriaďovateľom je člen Záujmového združenia Slovenská banková asociácia, zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorých vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 003, v súlade s ustanovením § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne.
V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia vo veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa iba na konštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenie a k rozsiahlym dôvodom odvolania oprávneného krajský súd uvádza.
Rozsiahle odvolanie oprávneného ponúka teoretické stanoviská, názory a závery k možnostiam stáleho rozhodcovského súdu a rozoberá aj to, načo ,,exekučný súd“ podľa odvolateľa nie je oprávnený. Názory a závery odvolateľa môžu slúžiť ako podklad pre ,,akademickú“ debatu, ale v skutočnosti sa vôbec nedotýkajú podstaty veci, t. j. skutočnosti, že stály rozhodcovský súd nemal oprávnenie vo veci vydať exekučný titul, pretože konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by tento skúmal materiálnu správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, ako v odvolaní naznačuje oprávnený, ale prvostupňový súd jednoznačne uviedol (i keď inými slovami), že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP, že súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri skúmaní súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný titul nebol vydaný orgánom nato povolaným, pretože rozhodcovská doložka mala charakter neprijateľnej podmienky, a preto bola neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla zmocniť stály rozhodcovský súd na vydanie rozhodnutia vo veci. Rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom nemalo po materiálnej stránke náležitosti vykonateľnosti exekučného titulu.
Materiálnym predpokladom každej exekúcie, je existencia exekučného titulu. Exekučný titul nie je daný tam, kde rozhodnutie vydal orgán, ktorý na vydanie tohto rozhodnutia nebol zmocnený.
Bez platnej rozhodcovskej doložky nemohol stály rozhodcovský súd vydať žiadne rozhodnutie, ktoré by k niečomu zaväzovalo povinného.
Rozsiahle odvolanie oprávneného, s ktorým si nepochybne dal veľa práce, sa v skutočnosti netýka podstaty rozhodnutia súdu prvého stupňa.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.