Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_18C-38-2015.pdf
PDF · 88.54 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/38/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený : Mgr. Henrich Schindler, advokát, J. Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému : C. E. , nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F. W., štátny občan SR, o zaplatenie 108,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 73,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 73,25 eur od 21.02.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 5,83 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 17,42 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, J. Kráľa 7, Banská Bystrica, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť mu sumu 108,25 eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutého úveru, celkových nákladov za poskytnutie úveru a skutočne vynaložených nákladov na vymáhanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 05.02.2014 uzatvoril so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ( ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 60 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 73,25 eur, ktorá je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 13,25 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 20.02.2014. Pretože žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti nesplnil a nevrátil dlžnú sumu, žalobca si v súlade s čl. IV bod 4 rámcovej zmluvy a s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 73,25 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia. Žalobca nakoniec uviedol, že priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku a v zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 35,- eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením rámcovej zmluvy oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť riadne a včas svoj záväzok.
Žalovaný sa k návrhu žalobcu napriek výzve súdu, ktorú si osobne prevzal dňa 26.05.2015 nevyjadril .
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pretože podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ide o drobný spor a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil, potom čo oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súd. Právny zástupca žalobcu, ani žalovaný sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 01.12.2014, s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a stým spojených ďalších služieb z 05.02.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 05.02.2014, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného Fio bankou, a.s., upomienkou o nezaplatení pohľadávky vo výške 108,25 eur z 27.02.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky vo výške 118,25 eur z 06.03.2014, upozornením na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 128,25 eur z 13.03.2014 a poslednou výzvou z 20.03.2014 a zistil tento skutkový a právny stav.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 3 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi
tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
Žalobca uzatvoril na diaľku, prostriedkami diaľkovej komunikácie, so žalovaným dňa 05.02.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského na diaľku (ďalej len „úverová zmluva“), ktorými sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 60,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 73,25 eur dňa 20.02.2014, ktorý deň účastníci dohodli ako deň splatnosti úveru. Celkové náklady podľa § 2 písm. g) z.č. 129/2010 Z.z. boli vyjadrené v úverovej zmluve pevnou sumou 13,25 eur, RPMN predstavovala 12742,2%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 418%.
Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť ale nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je preto akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je ako zmluvný typ upravená v Občianskeho zákonníka, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril rámcovú zmluvu a úverovú zmluvu so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané a ani tvrdené, že pri uzatvorení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predmetu činnosti žalobcu zapísaného v príslušnom obchodnom registri vyplýva, že žalobca v rámci svojho predmetu podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Žalobca napĺňa teda legálnu definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a rámcová zmluva ako aj úverová zmluva uzatvorené medzi účastníkmi a to aj s poukazom na ich obsah a formu, sú spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného založený predmetnými zmluvami je nevyhnutné posudzovať podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd posúdil právny vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru v spojení s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako vzťah zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom je v zmysle § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. tento vzťah z režimu úpravy spotrebiteľských úverov vylúčený. Predmetnými zmluvami sa totiž žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo forme úveru v nominálnej hodnote nižšej ako 100,- eur.
Nároky žalobcu na vrátenie úveru vo výške 60,- eur spolu s dohodnutým príslušenstvom vo výške 13,25 eur považuje súd za dôvodné. Z úverovej zmluvy v spojení s rámcovou zmluvou ako aj zo skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom nárok žalobcu nerozporoval, hoci ho súd na vyjadrenie sa ku žalobou uplatnenému nároku vyzval, dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie úveru poskytnutého žalovanému je dôvodný, keď z výpisu z účtu má súd za preukázané, že žalobca dňa 05.02.2014 previedol žalovanému peňažnú sumu vo výške 60,- eur a žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel . Žalovaný vrátenie úveru a jeho príslušenstva žalobcovi nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd návrhu žalobcu v časti o zaplatenie 60,-eur , ako aj v časti o zaplatenie dohodnutého príslušenstva vo výške 13,25 eur vyhovel.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v deň nasledujúci po dni splatnosti úveru. Podľa úverovej zmluvy sa úver s príslušenstvom stal splatným dňa 20.02.2014. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru s príslušenstvom, t.j. od 21.02.2014 v zákonnej výške 5,25% ročne v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.., teda vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako predstavovala v aktuálnom čase základná úroková sadzba ECB. Z prehľadu základnej úrokovej sadzby ECB (hlavné refinančné operácie) na webovej stránke Národnej banky SR vyplýva v rozhodnom období sadzba úroku vo výške 0,25% ročne.
Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj peňažný nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 35,- eur v zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, v prípade omeškania so splátkami úveru, zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaloženého žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Žalobca si podľa čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy uplatnil náhradu nákladov vo výške 35,- eur, teda v zmysle obsahu predmetného zmluvného ustanovenia, si uplatnil náhradu nákladov, ktoré skutočne vynaložil v súvislosti s vymáhaním úveru, s vrátením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca však skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním vo výške 35,- eur nepreukázal a ani nešpecifikoval. Predmetné ustanovenie čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy len demonštratívne uvádzalo typ nákladov, ktorých náhrady bol žalobca oprávnený domáhať sa od žalovaného. Zo žalobného návrhu nevyplýva povaha ani charakter nákladov spojených s vymáhaním, teda žalobca tieto náklady neoznačil a u neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ich vzniku. Predpokladom pre uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vrátenie úveru, bolo skutočné vynaloženie týchto nákladov žalobcom. Takýto výklad vyplýva priamo z gramatického znenia čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy, na ktorý ako právny dôvod vzniku nároku žalobca, vo svojom návrhu na začatie konania, odkazuje. Pretože žalobca náklady vynaložené na vymáhanie vymáhanie svojej pohľadávky nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno v konaní, súd jeho návrh v časti o zaplatenie 35,- eur ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. . pretože účastníci mali vo veci len čiastočný úspech. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 73,25 eur a žalovaný bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 35,- eur, v ktorej časti súd návrh žalobcu zamietol. Úspech žalobcu teda predstavuje 67,67 % a úspech žalovaného 32,33 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 35,34 %. Žalobca si v návrhu na začatie konania vyčíslil a uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na začatie konania doručený súdu dňa 01.12.2014, pričom v súlade s § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala 16,60 eur a režijný paušál v roku 2014 predstavoval 8,04 eur. Žalobcom uplatnené trovy právneho zastúpenia potom predstavovali sumu 49,28 eur. Súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania vo výške 23,25 eur čo zodpovedá 35,34 % pomernému úspech žalobcu, z celkom žalobcom uplatneného nároku na náhradu trov konania vo výške 65,78 eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia 49,28 eur a 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku). Zodpovedajúca pomerná časť náhrady trov titulom súdneho poplatku predstavuje 5,83 eur ( 35,34 % zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur) a pomerná časť náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje 17,42 eur ( 35,34 % z celkových trov právneho zastúpenia 49,28 eur). V súlade §149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd žalovaného zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.