Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_16C-73-2014.pdf
PDF · 112.14 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/73/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca L.. E. V., X. P. X. O. L. M., O.. XX.X.XXXX, V. L. I. XXXX/ XX, G. P. K. L.. W. P., R.Z., F. F. Š. O.. X, F. O. X. P. D. R. M., O.. XX.X.XXXX, V. L. I. XXXX/XX, G., Z. Č. ( H. R. O.) Y. X, Z. , v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd návrh odporkyne zo dňa 10.9.2014 na prerušenie konania zamieta.
Súd manželstvo navrhovateľa L. M., O.. XX.X.XXXX R. D. R. M. E.. X., O.. XX.X.XXXX, H. Y. X.X.XXXX, K.F. X. M. U. U. Ú. U. G., X. K. XX, E. XXXX, O. F. XXX, P. P. Č. XX, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.7.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté Y. X.X.XXXX P. U. Ú. X. G. , M. L. K. X. M. U. U. Ú. G., X. K.Ä. XX, E. XXXX, O. F. XXX, P. P. Č. XX, rozviedol.
Tento svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvorili manželstvo po vzájomnej náklonnosti , jemu zomrela manželka a nechcel zostať sám. Už dlhšiu dobu manželstvo nespĺňa svoju funkciu, nežijú v spoločnej domácnosti , nestretávajú sa , každý žije svojim životom. Asi v roku 2010 ho deti jeho manželky ( odporkyne) ako spoluvlastníci vyhodili z bytu a toho času býva striedavo u svojej sestry a u svojho syna. S odporkyňou nekomunikujú, vôbec sa nestretávajú . Odporkyňa taktiež nebýva v byte , v ktorom spolu bývali a kde má trvalé bydlisko. Odporkyňa je po štvrtej mozgovej príhode a toho času sa zotavuje. V manželstve rozhodovala o peniazoch odporkyňa, on nemá žiadne úspory pretože, čo zarobil sa použilo na rekonštrukciu a zariadenie bytu.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila vo svojom písomnom podaní doručenom súd cestou mailu dňa 15.9.2014 s následným jeho doplnením vo forme poštového podania doručeného súdu dňa 18.9.2015 , v ktorom uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí a žiada , aby súd návrh zamietol. Uviedla, že nie je pravdou , že s navrhovateľom nebývajú v spoločnej domácnosti od roku 2010. Nebývajú spolu od novembra 2011, kedy jej dcéra požiadala deti navrhovateľa, aby prevzali starostlivosť o neho , nakoľko potrebuje 24 hodinovú starostlivosť , a to vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav ( diagnostikovaná starecká demencia so sklonom k Alzheimerovej chorobe). Starostlivosť z jej strany bola nemožná , nakoľko v septembri 2013 podstúpila operačný zákrok za účelom odstránenia benigného tumoru mozgu. Jej zdravotný stav sa postupne zlepšuje. Ďalej uviedla, že doposiaľ nemala ani raz mozgovú príhodu. V skutočnosti bola pred 10 rokmi operovaná na tumor na mozgu, pričom pred 6 rokmi nastala recidíva v dôsledku čoho musela postúpiť rádioterapiu , po ktorej sa takmer úplne zotavila. Žiaľ ďalšia recidíva u nej nastala tak ako uvádzala, v roku 2013. Od toho času podstupuje rehabilitačnú liečbu a stále verí, že sa jej zdravotný stav zlepší natoľko, že sa opäť bude schopná starať o navrhovateľa. Tiež uviedla, že navrhovateľ v návrhu uviedol taktiež viacero nepravdivých informácií ohľadne ich spoločného hospodárenia s financiami. Podľa jej vyjadrenia po úhrade všetkých povinných mesačných platieb a poplatkov na stravu si zvyšok z dôchodkov rozdelili rovnakým dielom. Navrhovateľ svoje nasporené financie odovzdával svojim deťom a vnúčatám vo forme daru pri rôznych príležitostiach. Ona svoje usporené peniaze investovala do menších úprav v byte. Navrhovateľ svoje peniaze do bytu vôbec neinvestoval , nakoľko odmietal akékoľvek zmeny a úpravy týkajúce sa bytu , v ktorom bývali . Uviedla, že nie je pravdou, že manželstvo medzi navrhovateľom a ňou neplní svoju spoločenskú funkciu a vzťahy medzi navrhovateľom a ňou sú trvalo rozvrátené. Ich manželstvo aj napriek prechodnej odluke môže plniť , a dokonca aj v súčasnosti plní spoločenskú funkciu. Rozhodnutie o rozvode by bolo v rozpore so zdravým rozumom. Nepredpokladá, že navrhovateľ vo svojom pokročilom veku a pri svojom zlom zdravotnom stave má záujem o nadväzovanie ďalšieho vzťahu a žiaden podobný záujem nemá už ani ona.
Zároveň týmto podaním odporkyňa požiadala o prerušenie tohto konania do doby, kým nebude možné zabezpečiť jej účasť na pojednávaní a tiež vzhľadom k tomu, že, že by súd nemal vo veci rozhodnúť bez toho, aby ju osobne vypočul , pričom jej zdravotný stav jej podľa jej odhadov po dobu najbližších aspoň 6 mesiacov neumožní bez reálneho ohrozenia jej života zúčastniť sa na súdnom pojednávaní.
V nadväznosti na toto písomné podanie odporkyne sa k veci písomne vyjadril podaním zo dňa 15.10.2014 navrhovateľ, v ktorom zotrval na svojom návrhu na rozvod manželstva účastníkov tohto konania. V tomto písomnom vyjadrení potvrdil, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou nebývajú od 18.10.2013, ale ich spolužitie bolo narušené od roku 2010 neustálymi hádkami a rozdielnymi názormi. Dňa 18.10.2013 navrhovateľa dcéra odporkyne vyhodila z bytu a ešte ten večer prišla po neho jeho dcéra , teda nie je pravdou, že ho odporkyňa vyzvala k odchodu, ale ho z bytu vyhnala. napriek tomu, že navrhovateľ má právo doživotného bývania musel domácnosť nedobrovoľne opustiť pod tlakom odporkyne a jej dcéry. odporkyňa vzhľadom na jej ťažký zdravotný stav potrebovala 24 hodinovú starostlivosť a preto si ju dcéra vzala bývať ku sebe. Keď si prišiel navrhovateľ vziať osobné veci z bytu , tak na neho dohliadala po celý čas suseda. Jeho veci boli v dvoch krabiciach pričom tam žil a prispieval na chod domácnosti 21 rokov. odporkyňa mu nakoniec vzala aj kľúče od bytu. o tom, že by mal mať navrhovateľ Alzheimerovú chorobu nevedel . Následne sa zúčastnil na neurologickom vyšetrení. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o hospodárenie účastníkov to , čo uvádza odporkyňa sa nezakladá na pravde , pretože na financovaní spoločnej domácnosti vo väčšej miere sa podieľal navrhovateľ , nakoľko mal vyššiu mzdu a taktiež aj vyšší dôchodok. Aj čo sa týka rekonštrukcie a úpravy bytu taktiež sa na nej podieľal vo veľkej miere navrhovateľ, ako aj na bežných prácach v domácnosti , ako nákupy, a pod. . Opätovne poukázal na to, že v čase písania uvedeného podania účastníci nežijú v spoločnej domácnosti cca 1 rok, nehospodária spolu, nekontaktujú sa. V minulosti navrhovateľ mal záujem o obnovenie spolužitia, keď dcéra navrhovateľa navrhla, že vybaví opatrovateľku , ktorá by im nosila obedy a upratovala a dcéry navrhovateľa by im prišli pomôcť a dohliadli na nich, odporkyňa však s tým nesúhlasila. Spolužitie s odporkyňou nemalo dobrý vplyv na zdravotný stav navrhovateľa , pretože ho stále ponižovala , všetko čo urobil bolo zlé. Od kedy je sám značne sa mu zlepšil jeho zdravotný stav. K tvrdeniam odporkyne , že navrhovateľ má demenciu a Alzheimerovú chorobu uviedol, že aj keď túto diagnózu má , ale má jej ľahšiu formu . je plne sebestačný, postará sa o seba , i o domácnosť, keď bola jeho sestra neprítomná a bola v nemocnici. Je nábožensky založený kresťan - katolík a chce si dať svoj život do poriadku čím skôr.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je pobožný človek a to že uzavrel manželstvo s odporkyňou, mu bráni v tom, aby chodieval do kostola a na spoveď, keďže ho uzavrel len pred matrikou. Bolo mu zo strany odporkyne povedané, že ona ho bude vo všetkom nasledovať. Hovorila mu, že budú chodiť do kostola a že všetko bude tak ako má byť. Aj párkrát bola v kostole, avšak potom prestala tam chodievať. Tiež sa mu odporkyňa stále vyhráža, že keď nebude spokojný, tak ona ho dá do starobinca. Podľa jeho vyjadrenia sa s odporkyňou spoznali v čase, keď žili v blízkosti seba. On bol v tom čase vdovec, slovo dalo slovo a tak sa rozhodli vziať. Odporkyňa však už od začiatku odmietala jeho dotyky. Je pravdou, že v tom čase žili v jednom byte, ale podľa jeho názoru nie ako manželia. On sa musel so všetkým uspokojiť tak ako bolo, lebo odporkyňa mu tvrdila, že je nemocná a že sa bude o všetko starať akonáhle vyzdravie. Uviedol, že odporkyňa bola na všetko chamtivá a brala mu všetko čo videla. Vždy keď doniesol svoj plat a položil ho na stôl, hneď mu ho zobrala, a tak to bolo aj s jeho odstupným. Odporkyňa mu tvrdila, že ho treba opravovať byt , ktorý obývali, pričom ten byt patril jej. Takto to fungovalo u nich stále od začiatku až do momentu kým ho nevyhnali z bytu. Z bytu ho vyhnala dcéra odporkyne, pričom odporkyňa tam len sedela a smiala sa z toho. Odkedy ho vyhnala dcéra odporkyne z bytu, už s odporkyňou neviedol spoločnú domácnosť a nebývali spolu. On za ten čas prebýval čiastočne u svojich dcér a neskôr aj u svojej sestry, kde býva aj v súčasnosti. Návrh na rozvod nepodal skôr preto, lebo veril, že odporkyňa skutočne vyzdravie a že budú môcť skutočne žiť ako manželia, avšak to ich spolužitie s ňou bolo čoraz horšie. Uviedol, že v čase kedy uzatvárali manželstvo odporkyňa ešte nebola chorá a mohlo to byť až po 4-5 rokoch čo ochorela. Ona však stále bola nejako nemocná, lebo stále odmietala dotyky od neho. Zotrval na svojich vyjadreniach o tom, že má vedomosť o dvoch mozgových príhodách odporkyne , ktoré mala už v čase, keď boli svoji. Vie, že na to bola liečená aj v Levoči a neskôr, keď už bývala s dcérami tak jej liečbu zabezpečovali dcéry. Tiež uviedol, že byt, ktorý pôvodne spoločne obývali, v súčasnosti nikto neobýva a odporkyňa už dlhšiu dobu prebýva u svojich dcér. Pokiaľ šlo o jeho peniaze zotrval na svojom písomnom podaní , že tieto sa investovali do bytu odporkyne, pričom svojim deťom dával peniaze len pri príležitosti sviatkov, ako sú narodeniny a meniny. Rovnako tak uviedol, že sa o seba dokáže postarať, a sám si robí aj nákupy.
Vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúcej lekárky odporkyne U.. V. M. zo dňa 30.3.2015, ktorá odporučila prípadný výsluch odporkyne vykonať v jej domácom prostredí , súd cestou dožiadaného Okresného súdu Trebišov vykonal účastnícky výsluch odporkyne na adrese jej súčasného bydliska v jej súčasnom domácom prostredí.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom sa poznali asi dva roky . Chodievali na Mariánsku horu v Levoči, kde sa jej navrhovateľ aj prihovoril. Následne sa stretávali , on chodil k nim a ona k nemu. K uzavretiu manželstva pristúpili preto , lebo ani on a ani ona nechceli zostať sami. Podľa jej názoru ich manželstvo bolo celkom harmonické. Poprela , že by bola ona nemocná, práve naopak, nemocným podľa jej vyjadrenia bol navrhovateľ. Viackrát k nemu volala záchranku , mal vysoký krvný tlak, mozgovú príhodu. Nechcel ísť k lekárovi, lebo tvrdil, že mu pomôžu len do hrobu. Podľa jej vyjadrenia nikdy nebolo u nich tak, že by nebolo navarené alebo vypraté. V roku 2003 asi mala ona nádor na mozgu, vtedy ju aj operovali. Teraz má celú pravú stranu ochrnutú. Podľa nej v ich vzťahu nikdy neboli zvady, že by sa hnevali . Skôr len výčitky. , že keď mali prísť jej deti, tak sa robil väčší poriadok, ako keď prídu deti navrhovateľa. Tiež uviedla, že spoločne hospodárili . Ona dostala dôchodok ôsmeho, asi 300,--Eur a on šestnásteho , väčší , 400,--Eur. Z toho 300,--Eur dali do spoločného na byt a pod. a 30,--Eur si ona zobrala za to, že robí slúžku, stará sa o neho , varí mu, perie mu , tak ako gazdovia platili na gazdovstvách. Navrhovateľ rozdával peniaze, ktoré mu ostali , deťom a vnúčatám a ona si zo svojich zariadila obývačku , lebo svojim deťom nemohla dať, lebo boli ďaleko. On nemal nič, keď sa dali dokopy a vtedy na začiatku , zase ona svoje našetrené peniaze rozdelila medzi deti . Pekne si žili, ona ho neokrádala, chodili po výletoch , boli v kúpeľoch , v Ríme. V roku 2013, kedy bola po druhej operácii, po tejto ochrnula na pravú stranu . On jej vykrikoval, keď ležala v posteli a starali sa o ňu iní. Kričal na ňu ako na malé decko. Ešte v septembri 2013 prala, potom sa už o domácnosť nestarala . Dva týždne boli pri nej na striedačku jej dcéry, , a to dva týždne jedna, dva týždne ďalšia a dva týždne tretia dcéra. Starali sa aj o navrhovateľa , jemu robili osobne tak, aby aj jemu chutilo. Od októbra 2013 sa ona v ich byte nezdržiavala. Myslela , že to bude krátkodobé, vráti sa , no nepolepšilo sa jej. Podľa jej vyjadrenia navrhovateľ klame o ich spolužití. Tiež uviedla, že do kostola chodili stále, ešte aj poslednú nedeľu pred tým, ako sa jej to stalo. Ak nemohli do kostola ísť , tak počúvali svätú omšu z rádia. Jej súčasný zdravotný stav je veľmi zlý, mala dvakrát epileptický záchvat, už trikrát sa učila znovu. Nemôže sa vrátiť k navrhovateľovi. Ak je taký svätý, nech počká , kým ich Pán Boh rozvedie. Boli tiež za pánom dekanom, či by aspoň na väčšie sviatky mohli chodiť ku spovedi a ten im povedal, že aj keď nežijú ako manželia , ale skôr ako brat a sestra , starajú sa o seba, tak môžu chodiť. K dotykom navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ ,mal problém s močením, mal vybratú prostatu , takže ani nič nemohol, takže ona nerozumie o čom to on rozpráva.
Zo sobášneho listu účastníkov mal súd preukázané, že títo manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX,R. Ž. Z. U. L. K. X. M. U. U. Ú. U. G., X. K.K. XX, E. XXXX, O. F. XXX, P. P. Č. XX.
Podľa lekárskej správy U.. G. T., O. K. Y. XX.XX.XXXX u navrhovateľa je diagnostikovaná demencia alzheimerového typu ľahkého stupňa - MMSE 23.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 110 O.s.p. , ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
Pokiaľ šlo o návrh odporkyne zo dňa 10.9.2014 na prerušenie konania súd tento návrh zamietol, nakoľko nezistil v danej veci dôvody pre takýto postup. Uvedený návrh nepodali zhodne obaja účastníci tohto konania a na pojednávanie konané dňa 16.9.2014 sa navrhovateľ riadne dostavil a na jeho žiadosť bol aj riadne vypočutý. Je teda zrejmé, že neboli naplnené predpoklady pre prerušenie konania predvídané v § 110 O.s.p..
Rovnako tak nebol naplnený ani jeden z predpokladov na obligátorné prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 O.s.p. . a súd nezistil ani žiaden z predpokladov na prípadné fakultatívne prerušenie tohto konania v zmysle § 109 ods. 2 O.s.p. . Ako najpravdepodobnejší sa javil predpoklad v zmysle písm. a./ citovaného ustanovenia, a síce , že sa odporkyňa nemôže zúčastniť konania pre prekážku trvalejšieho charakteru, za ktorú táto vo svojom podaní považovala svoj zhoršený zdravotný stav, to však súd vyriešil iným vhodným opatrením, ktoré spočívalo v uskutočnení účastníckeho výsluchu odporkyne cestou dožiadaného súdu v jej domácom prostredí, takže v konečnom dôsledku sa táto mohla vo veci riadne vyjadriť a prezentovať aj ústnou formu svoj názor na vec.
Preto súd jej návrh na prerušenie konania zamietol.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine , o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine , na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Súd z dokazovania vykonaného výsluchom oboch účastníkov dospel , k záveru že ich manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo , ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu , ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí , ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov už dlhodobo neplní, keďže obaja účastníci majú už dospelé deti , ktoré s nimi nežijú v spoločnej domácnosti a tieto nie sú odkázané svojou výživou na účastníkov konania.
Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva , tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať ( prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas . Z vykonaného dokazovania je však preukázané, že účastníci minimálne od októbra 2013 nevedú spoločnú domácnosť a nežijú spolu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal byť tento zo spoločnej domácnosti účastníkov vyhnaný odporkyňou, ktorá to síce popiera, avšak skutočnosť , že v súčasnej dobe od uvedeného dátumu nežijú spoločne s navrhovateľom priznáva. Sama pritom vo svojej výpovedi vylučuje svoj návrat do spoločnej domácnosti k navrhovateľovi , kedy zároveň prejavuje vôľu ponechať ich spolužitie vo vzájomnom odlúčení tak , ako žijú doteraz. To je možné vyvodiť z jej vyjadrenia o tom, že navrhovateľ má „ počkať , kým ich Pán Boh rozvedie.“
Bolo tiež preukázané, že uvedené manželstvo účastníkov neplní ani svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní. Zo strany navrhovateľa bolo poukazované na to, že odporkyňa sa vyhýbala jeho dotykom, teda prejavom fyzickej náklonnosti, čo táto neprela argumentujúc to tým, že navrhovateľ, mal vybratú prostatu , takže ani nič nemohol.
Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. V tomto konaní bolo preukázané, že byt ktorý pôvodne obaja obývali je v súčasnej dobe prázdny, nikto z nich v ňom nebýva a tak sa spoločne nepodieľajú na chode domácnosti. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané , že by obaja akýmkoľvek iným spôsobom sa podieľali na spoločnom hospodárení v rámci ich vzťahu.
Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania je daná.
Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy , ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva , že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu , v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti , hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť , potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú ( či si pomáhajú - npr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas , pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie , potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci minimálne od októbra 2013 reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Samotný navrhovateľ zreteľne a jednoznačne sa vyjadril, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva a teda, že nemožno z jeho strany očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná.
Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.
Vzhľadom k skutočnosti, že súd umožnil odporkyni sa vo veci riadne vyjadriť v rámci jej účastníckeho výsluchu uskutočneného v jej domácom prostredí cestou dožiadaného súdu, nepovažoval za potrebnú účasť navrhovateľky pri vyhlasovaní rozhodnutia v tejto veci a tak na poslednom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo bez jej účasti, konal a napokon aj rozhodol bez jej prítomnosti.
Podľa § 144 O.s.p. , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p.. Súd nedospel k záveru, že by rozvrat manželského zväzku účastníkov konania bolo možné pričítať výlučne len jednému z nich a preto žiadneho z účastníkov nezaviazal na úhradu trov konania. Navyše navrhovateľ si cestou svojej právnej zástupkyne náhradu trov konania ani neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)