Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky: G.. S. O., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. O. č. XX, N., zast. Mgr. PhDr. Petrom Rosputinským, PhD., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Kukučínova 18, Banská Bystrica a otca G.. U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. Q. č. XX, T. (adresa na doručovanie F. XX, N.), zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského 14419/18D, Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, o odvolaní otca maloletého Richarda proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 507 zo dňa 14. 10. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého H. O. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi maloletého H. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 03. 12. 2010 a príspevkom na tvorbu úspor 35,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 14. 10. 2014. Zročné výživné za obdobie od 03. 12. 2010 do 14. 10. 2014 vo výške 4.600,- Eur okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého H., pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky v rozsahu vymedzenom vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku; matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým umožniť. Návrh matky vo zvyšku zamietol a zároveň zamietol aj návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zároveň otcovi a matke uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému po 452,64 Eur na účet Okresného súdu Zvolen, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 14. 10. 2014 matka maloletého H. O. žiadala, aby súd rozhodol o zverení maloletého H. do osobnej starostlivosti matky a aby styk maloletého H. s otcom upravil tak, že otec sa s maloletým H. bude stýkať každý nepárny týždeň od štvrtku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného štvrtku od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 16. 07. od 16.00 hod. do 31. 07. do 16.00 hod. a od 16. 08. od 16.00 hod. do 31. 08. do 16.00 hod., počas Vianočných sviatkov od 26. 12. od 16.00 hod. do 01.

01. nasledujúceho roka do 16.00 hod., počas jarných prázdnin určených pre Banskobystrický kraj každý nepárny rok od soboty od 9.00 hod. do nasledujúcej soboty do 16.00 hod., a to v zmysle petitu zo dňa 30. 09. 2013. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2014 matka maloletého H. nežiadala alternatívne striedavú starostlivosť. Poukázala na to, že medzi rodičmi je komunikačná bariéra a neschopnosť, neochota navzájom kooperovať, preto nie je dôvod pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti. K výške výživného sa nevyjadrila, preto súd vychádzal z predchádzajúcich podaní, kde uvádzala, že trvá na výške výživného od 13. 12. 2010. Okresný súd uviedol, že otec navrhol striedavú starostlivosť. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 452 zo dňa 22. 07. 2014, kde Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. - 428 zo dňa 22. 11. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že okresný súd má odôvodniť striedavú starostlivosť v tom zmysle, či budú takouto formou lepšie zaistené potreby maloletého a či je to v záujme maloletého. V priebehu ďalšieho konania kolízny opatrovník vypočul maloletého H., ktorý pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že on nechce byť u otca ako doteraz, chcel by byť u neho každý druhý víkend od štvrtku večera do nedele večera, ďalší víkend by bol u maminky a potom by zase vo štvrtok išiel k otcovi. Tiež by chcel byť u mamy cez Vianoce do 26. 12. a potom u otca do 01. 01. Na otázku, prečo sa na súde vyjadril inak, odpovedal, že vtedy bol dosť vystrašený, ani si neuvedomil Uviedol, že najradšej by už bol dospelý, odišiel by do zahraničia a mal by už tieto problémy za sebou. U otca mu nie je zle, ale otec má veľa práce, neučí sa s ním, len mu kontroluje úlohy v cvičnom zošite, pričom mu povie, že to vie aj krajšie. U otca sedí a pozerá TV alebo sa hrá s P.. K matke nemal žiadne výhrady, akceptoval, že sa mu veľa venuje a snaží sa, aby mu bolo dobre. Vyjadril sa v tom zmysle, že má rád obidvoch rodičov, ale mrzí ho, že ho otec používa ako zbraň voči matke. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na odlišnú výpoveď maloletého H. pri opätovnom rozhodovaní vo veci nerozhodol v súlade so znaleckými závermi v spise, ale rozhodol v súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa zo dňa 21. 11. 1989, ktorý je v Zbierke zákonov publikovaný pod č. 104/91 a to tak, že zveruje maloletého H. do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom k tomu, že výsluchom maloletého sa zmenil skutkový stav vo veci, odklonil sa od usmernenia krajského súdu, že treba zdôvodniť podmienky striedavej starostlivosti a rozhodol, že zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, pričom upravil styk otca s maloletým H.. Konštatoval, že matka maloletého nezobrala návrh v časti alternatívne navrhnutej striedavej starostlivosti späť, preto v tejto časti jej návrh rovnako ako vzájomný návrh otca maloletého H. na striedavú osobnú starostlivosť, zamietol. Konštatoval, že striedavá starostlivosť v danom prípade momentálne nie je možná, nakoľko rodičia dieťaťa nevedia spolu komunikovať, vzťahy sú vyhrotené, čo potvrdila aj svedkyňa G. O., ktorá má s otcom maloletého H. obdobné problémy ako jeho matka. Vo vzťahu k spochybneniu výsluchu maloletého H. kolíznym opatrovníkom okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ otec maloletého spochybnil výsluch maloletého kolíznym opatrovníkom, tak podľa názoru súdu, kolízny opatrovník má dostatok odborných pracovníkov, ktorí sú schopní na požadovanej profesionálnej úrovni vypočuť maloletého, a preto uvedenú námietku otca neakceptoval. Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte Zákon o rodine), ďalej na ustanovenie § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine a uviedol, že o zverení dieťaťa do starostlivosti matky rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Vzhľadom na to, že zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky rozhodol, okresný súd o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H.. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine a na ustanovenie § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že matka žiadala určiť výživné na maloletého H. od 03. 12. 2010. Súd si vyžiadal aktuálne údaje z Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen a zistil, že základ dane matky bol 17.155,81 Eur, čo mesačne predstavuje sumu 1.429,65 Eur. Z Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Detva zistil, že základ dane otca maloletého H. za rok 2013 bol 9.953,07 Eur, čo mesačne predstavuje sumu 829,42 Eur. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že výživné určené vo výške 100,- Eur a príspevok na tvorbu úspor vo výške 35,- Eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca maloletého.

Pokiaľ ide o návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť, okresný súd poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, pričom uviedol, že z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu musia byť kumulatívne splnené predpoklady, ktorými sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Na základe

vykonaného dokazovania mal súd za nepochybné, že o starostlivosť o maloletého prejavili záujem obaja rodičia, konštatoval, že v konaní bolo preukázané (znaleckými posudkami), že obaja rodičia sú spôsobilí riadne zabezpečovať starostlivosť o výchovu maloletého s tým, že ani u jedného z nich neboli znalcami zistené nedostatky vo výchove alebo v starostlivosti, ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by im vo výchove alebo starostlivosti o maloletého bránili. Zároveň konštatoval, že pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti musí vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. V súvislosti s posudzovaním záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritným pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti, okresný súd uviedol, že je potrebné poukázať na to, že v neposlednom rade je jedným z predpokladov striedavej starostlivosti to, aby rodičia spoločne dokázali komunikovať aspoň v minimálnom rozsahu a aby si dokázali navzájom poskytovať informácie ohľadom maloletého dieťaťa a jeho potrieb, najmä s poukazom na to, že maloletý by mal u každého z rodičov tráviť čas zahrňujúci nielen víkendy a sviatky, ale aj ostatné dni v týždni, počas ktorých má dieťa školské a mimoškolské povinnosti. V danom prípade však okresný súd videl riziko spočívajúce práve v konfliktnej komunikácii rodičov, ktorá sa prejavovala v priebehu celého konania, a to najmä v tom, že sa aj napriek v podstate fungujúcemu modelu stretávania sa otca s maloletým, nevedeli sa rodičia maloletého dohodnúť ohľadom styku tak, aby bol tento prijateľný pre oboch rodičov a rovnako, aby bol v záujme maloletého. Okresný súd uviedol, že vidí riziko predovšetkým v otcovi maloletého, ktorý bezvýhradne trvá na striedavej starostlivosti, a to aj napriek tomu, že samotný maloletý sa pri svojom výsluchu dňa 22. 11. 2013 vyjadril tak, že dosiaľ praktizovaný model stretávania sa od štvrtka do soboty mu vyhovuje. Otec vo vzťahu k matke vystupuje autoritatívne, matke diktuje podmienky a nie je ochotný pristúpiť na kompromis, pričom takýto spôsob jeho správania možno vyčítať aj zo Znaleckého posudku č. 30/2012, vypracovaného znalcom P.. C. A., ktorý uviedol, že otec v niektorých situáciách intenzívnejšie presadzuje svoje potreby a spôsoby správania (str. 20), ako aj zo Znaleckého posudku č. 51/2011, vypracovaného P.. E. T., ktorá uviedla, že osobnostné zameranie otca je extrovertné, je spoločensky aktívny, zvýraznené sú dominantné črty osobnosti, snaha po presadení sa (str. 17). Okresný súd uviedol, že otec v konaní viackrát uviedol, že práve on je ten, kto je ochotný pristúpiť s matkou na dohodu o starostlivosti a nevyvolávať konflikty ohľadom tejto veci, v rámci dohody však navrhoval výlučne len striedavú starostlivosť, pričom jeho ústupkom bolo, že rodičia sa mali v starostlivosti o maloletého striedať v týždňovom intervale. V jeho konaní možno vidieť neochotu uzatvoriť dohodu a snahu presadiť svoj model starostlivosti, bez ohľadu na názor a záujem maloletého. Aj sám pri znaleckom vyšetrení znalkyňou P.. T. uviedol, že študoval na internete skúsenosti so striedavou starostlivosťou v rôznych krajinách, pričom na základe toho skonštatoval, že pokiaľ nie sú problémy, je to najvhodnejší spôsob starostlivosti. V uvedenom konštatovaní mu je možné dať za pravdu, avšak v priebehu konania otec nepreukázal, že v ich prípade by bola takáto starostlivosť bezkonfliktná. Vzhľadom na uvedené sa preto podľa okresného súdu javí ako najvhodnejšia forma starostlivosti osobná starostlivosť matky s čo najširšou možnou úpravou styku otca s maloletým. Takto bude zabezpečené právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a taktiež právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Takto upravený styk umožňuje, aby každý z rodičov mal k dispozícii celý víkend, pričom tento nebude delený, čo je podľa názoru okresného súdu v záujme maloletého a aj rodičov. V týždni, keď maloletý bude cez víkend u matky, má otec k dispozícii dva dni (stredu a štvrtok), čím bude zachované aj právo otca podieľať sa na výchove a vzdelávaní maloletého (príprava do školy). Takáto úprava zároveň rešpektuje aj vôľu maloletého, ktorú v priebehu konania viackrát prejavil v tom smere, že chce byť s obidvoma rodičmi, avšak s matkou v týždni dlhšie ako s otcom. Tiež je podľa okresného súdu potrebné poukázať na to, že maloletý má vo vzťahu k matke vytvorenú silnejšiu citovú väzbu, nakoľko vo vzťahu k matke má pocit bezpečia a istoty, pričom matka má u dieťaťa aj dostatočnú autoritu. Vzťah otca s maloletým je menej emočne sýtený, obsahuje atribúty vzťahujúce sa k racionalite, aktivitám a zručnostiam, čo je však tiež pozitívne. Podľa názoru okresného súdu, maloletý má v domácnosti matky vytvorené vhodnejšie zázemie, matka sa mu plne venuje, uspokojuje všetky jeho potreby, pripravuje sa s ním na vyučovanie, hráva sa s ním, športuje a tak ďalej. Uvedenou úpravou styku nie je vylúčené, aby sa otec s maloletým po vzájomnej dohode s matkou stretával častejšie, prípadne, aby časom, keď si maloletý zvykne na to, že u otca trávi celý víkend, pripadla do úvahy aj striedavá starostlivosť. O striedavej starostlivosti však možno uvažovať len v tom prípade, ak rodičia maloletého zlepšia vzájomnú komunikáciu a spoluprácu v otázkach týkajúcich sa maloletého. Okresný súd pri rozhodovaní úprave styku uvažoval aj nad tou možnosťou, že by si otec brával maloletého na styk priamo zo školy, avšak dospel k záveru, že v tomto smere by bolo neprimerane zaťažené dieťa, ktoré by si muselo so sebou brávať do školy aj osobné veci alebo veci z druhého dňa v škole, ak by ich v týždni počas pobytu u matky potrebovalo. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec

si maloletého vždy prevezme v bydlisku matky a v bydlisku matky maloletého matke odovzdá. Pokiaľ ide o Vianočné obdobie a úpravu styku na Štedrý deň, okresný súd zobral do úvahy to, že tieto sviatky trávi maloletý spoločne s matkou, jeho nevlastným bratom S. a nevlastnou sestrou O., s ktorými má dobrý vzťah. Preto v tento deň 24. 12. každý nepárny kalendárny rok ponechal maloletého v starostlivosti matky, nakoľko následne od 25. 12. má byť maloletý u otca. Každý párny kalendárny rok okresný súd styk otca s maloletým H. upravil tak, že otec sa s maloletým má právo stretávať dňa 24. 12. od 9.00 hod. do 16.00 hod. rešpektujúc právo otca byť s maloletým aj na Štedrý deň a potom od 30. 12. od 16.00 hod. do 06. 01. do 16.00 hod. Vzhľadom na to, že okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, rozhodol zároveň aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že životná úroveň oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomeru sú v podstate rovnocenné s tým, že príjem matky zistený z daňového priznania za rok 2013 je v porovnaní s príjmom otca za rok 2013 o niečo vyšší. Obaja rodičia okrem maloletého majú aj iné vyživovacie povinnosti, a to k deťom pochádzajúcim z iných vzťahov. Pokiaľ ide o maloletého, tento má 10 rokov, navštevuje základnú školu, pričom okresný súd nezistil žiadne okolnosti vyžadujúce zvýšené náklady matky vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého, len bežné výdavky spojené s návštevou školského zariadenia a mimoškolských aktivít. Konštatoval, že maloletý je zdravý, matka nemá zvýšené výdavky spojené s jeho zdravotným stavom. Súd ďalej zobral do úvahy aj to, že otec dobrovoľne maloletému mesačne platí poistenie a stavebné sporenie, pričom tieto výdavky považoval okresný súd za tvorbu úspor pre maloletého a takisto, že hradil aj výdavky na stravu v školskej jedálni a kurz anglického jazyka. Na základe uvedeného potom upravil výšku vyživovacej povinnosti otca tak, že tento je povinný s účinnosťou od 03. 12. 2010 platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne k rukám matky. Uviedol, že má za to, že takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného otca a nepredstavuje pre otca neprimerané finančné riziko. Zároveň uložil otcovi maloletého počnúc dňom rozhodnutia súdu povinnosť prispievať maloletému na tvorbu úspor sumou 35,- Eur mesačne s tým, že otec si túto povinnosť už plní čiastočne vo forme zriadeného poistenia a stavebného sporenia, ktoré maloletému pravidelne uhrádza. Vo vzťahu k obdobiu vyživovacej povinnosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že otcovi určil vyživovaciu povinnosť odo dňa 03. 12. 2010, teda odo dňa, ktorý matka navrhla na pojednávaní dňa 12. 01. 2011, preto zároveň rozhodol o dlhu na výživnom za obdobie do vyhlásenia rozhodnutia. Uviedol, že dlh na výživnom predstavuje celkom sumu 4.600,- Eur, čo predstavuje zročné výživné za 46 mesiacov od decembra 2010 do októbra 2014. Dlh na výživnom povolil otcovi splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne s prihliadnutím na potenciálne možnosti otca a výšku dlhu popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok. Konštatoval, že v prejednávanej veci vznikli štátu trovy spolu vo výške 905,28 Eur predstavujúce znalečné priznané uznesením č. k. - 301 zo dňa 12. 09. 2012 znalcovi P.. C. A. za vypracovaný Znalecký posudok č. 30/2012 vo výške 427,28 Eur, priznané uznesením č. k. - 335 zo dňa 18. 10. 2012, ktorým okresný súd priznal znalkyni P.. E. T. znalečné za účasť na pojednávaní dňa 02. 05. 2012 vo výške 39,84 Eur, priznané uznesením č. k. - 355 zo dňa 03. 12. 2012, ktorým okresný súd priznal znalkyni P.. XX. T. znalečné za vypracovaný Znalecký posudok č. 51/2011 vo výške 411,60 Eur a priznané uznesením č. k. - 358 zo dňa 03. 12. 2012, ktorým okresný súd priznal znalcovi P.. C. A. znalečné za účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2012 vo výške 26,56 Eur; toto znalečné bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že obaja rodičia boli v konaní tak úspešní, ako aj neúspešní, teda pomer úspechu a neúspechu je 50 % ku 50 % a ani u jedného z nich súd nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto im v zmysle § 148 ods. 1 OSP uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému po 452,64 Eur, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet okresného súdu.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa otec maloletého X odvolal a v odvolaní uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/ a f/ OSP, nakoľko okresný súd podľa jeho názoru neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený stav neobstojí, nakoľko sú tu ešte ďalšie dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že okresný súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom ho zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne, príspevkom na tvorbu úspor vo výške 35,- Eur mesačne a dlh vzniknutý na výživnom mu povolil splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne. Zároveň upravil jeho styk s maloletým v rozsahu vymedzenom vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Uviedol, že takéto rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné a rozporné. Podľa jeho

názoru odôvodnenie rozsudku si v jednotlivých argumentoch navzájom odporuje a zároveň vôbec nereflektuje na niektoré závery doposiaľ vykonaného dokazovania. Uviedol, že mu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil, prečo na niektoré zistené skutočnosti nezobral zreteľ a prečo z niektorých skutočností, pri svojom rozhodovaní vychádzal. Navyše, vzhľadom na dôvody, pre ktoré bol zrušený predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej a závery doposiaľ vykonaného dokazovania v spojitosti so zamietnutím jeho návrhov na doplnenie dokazovania, je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nepredvídateľné. Uviedol, že okresný súd rozhodol už v poradí tretím rozsudkom. Z vykonaného dokazovania bolo zistených niekoľko protichodných stanovísk, a to vrátane stanoviska maloletého, výsluchom maloletého na súde. Súd sa podľa názoru otca maloletého žiadnym spôsobom nevysporiadal s tak rôznorodou zmenou názorov na to, čo je v záujme jeho maloletého syna. V priebehu konania súdny znalec P.. A. prezentoval stanovisko v prospech striedavej starostlivosti, pričom tak vyriešil rozpor medzi znaleckým posudkom vypracovaným P.. T. a odborným vyjadrením P.. Y.. Rovnaké stanovisko vyplynulo aj z výsluchu maloletého pred súdom, ktorý sa vyjadril tak, že chce byť u rodičov rovnomerne. Rozporuplným označil otec maloletého v odvolaní výsluch maloletého pred kolíznym opatrovníkom, ktorého priebeh nebol podľa otca maloletého nikde zachytený a nie je možné tieto skutočnosti dodatočne preveriť. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku podľa názoru otca, vyplýva, že v podstatnej časti okresný súd vychádzal zo Znaleckého posudku P.. T. zo dňa 02. 03. 2012, ktorý bol vypracovaný pred Znaleckým posudkom P.. A. zo dňa 20. 08. 2012 a pred výsluchom maloletého syna na konajúcom súde. Podľa názoru otca maloletého práve Znaleckým posudkom P.. A. zo dňa 20. 08. 2012 a výsluchom P.. A. bola preukázaná nesprávnosť záverov Znaleckého posudku vypracovaného P.. T. dňa 02. 03. 2012, resp. preukázalo sa, čo je v záujme maloletého syna. Súd výsluchom maloletého zistil, že dieťa sa pri výsluchu nebojí, nemá žiadnu traumu z výsluchu, vypovedalo, že u otca chce byť od stredy do soboty, u matky chce byť od nedele do stredy. Nepripúšťalo úvahy, že by malo byť dlhšie u matky a kratšie u otca. Vypovedalo, že chce byť u obidvoch rodičov rovnomerne. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je podľa otca zrejmé, ako sa s týmito rôznorodými tvrdeniami súd vysporiadal, akou právnou úvahou sa riadil, najmä, ak sám vykonal výsluch maloletého a ten prezentoval svoj postoj v prospech striedavej starostlivosti. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd rozhodol o nedôvodnosti ním navrhovanej striedavej starostlivosti aj na základe konfliktnej komunikácie medzi rodičmi maloletého. V uvedenej súvislosti otec maloletého uviedol, že matka maloletého na problematiku konfliktnej komunikácie poukazovala už v roku 2012, avšak aj napriek tomu súd rozhodol predchádzajúcim rozsudkom v roku 2013 o striedavej starostlivosti. V tomto smere poukázal na to, že konfliktná komunikácia, na ktorú bolo poukazované na pojednávaní dňa 14. 10. 2014, vznikla vtedy, keď matka maloletého mu mala odovzdať syna. Podľa názoru otca maloletého je prirodzené, že rozpadu vzťahu nasledujú konflikty v komunikácii, čo je ale dôležité, že o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého H. sa s matkou maloletého vždy vie dohodnúť. Navyše podľa otca maloletého, nebolo v konaní preukázané, že by v dôsledku matkou namietaných problémov v komunikácií nastal nejaký problém vo vzťahu k starostlivosti o syna. V súvislosti s komunikáciou rodičov maloletého dieťaťa poukázal otec maloletého na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 30. 05. 2014 sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže byť bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z nich. Poukázal na vyjadrenie súdneho znalca, ktorý vo vzťahu ku konfliktnej komunikácii rodičov maloletého uviedol, že je to dôsledok rozpadu vzťahu a takáto komunikácia je poznačená určitým napätím. Otec maloletého v odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd práve nedostatkom konzistentnosti svojich názorov v priebehu konania vôbec nedal možnosť účastníkovi porozumieť jeho myšlienkovým postupom a jeho úvahám, nakoľko tieto sú rozporuplné, navzájom si odporujúce. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

K obsahu odvolania otca maloletého H. sa vyjadrila písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletého a vo vyjadrení uviedla, že názory otca prezentované v odvolaní považuje za všeobecné. Vo vzťahu ku vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloletého považovala za potrebné uviesť, že tak, ako je zrejmé aj z odvolania otca, v priebehu súdneho konania bolo vykonávaných niekoľko dôkazov za účelom zistenia záujmu syna v otázke jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v otázke styku rodičov s ním. Podľa názoru matky maloletého vývin psychiky dieťaťa v dôsledku jeho celkového vývoja je úplne prirodzený, samozrejmým je aj to, že staršie

dieťa vie presnejšie a zrozumiteľnejšie formulovať svoje predstavy a názory, pričom názorový posun dieťaťa nie je, ani nemôže byť považovaný za rozpor či konflikt v jeho pohľade na určitú otázku. Uviedla, že ak sa berie do úvahy aj to, že znalecké posudky, odborné vyjadrenia a závery znalcov vychádzali z názorov syna v istom štádiu konania, jeho novšie názory zistené objektívnym spôsobom nestrannou osobou nepopierajú, podľa názoru matky predchádzajúce dôkazy iba znamenajú, že predchádzajúce názory a dôkazy sú už neaktuálne a nepoužiteľné pre nové rozhodnutie súdu. Uviedla, že netreba zabúdať ani na to, že otcom uvádzaný výsluch syna pred súdom bol vykonaný dňa 22. 11. 2013, t. j. takmer rok pred ostatným zisťovaním osobného postoja syna v tejto veci. Ďalej uviedla, že pokiaľ otec tvrdí, že rozsudok v podstatnej časti vychádza zo Znaleckého posudku P.. T. zo dňa 02. 03. 2012, tak uvedený názor otca je neopodstatnený, pretože z piatej strany rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa nerozhodoval podľa znaleckých záverov v spise, ale na základe článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, t. j. podľa toho dohovoru, na ktorý otec opakovane poukazoval v priebehu celého súdneho konania. Súd prvého stupňa podľa názoru matky maloletého správne vyhodnotil skutkový stav a jeho zmenu v dôsledku jednoznačnej výpovede syna o tom, čo on považuje za vhodný režim vzťahov so svojimi rodičmi. Je zrejmé, že syn samostatne a slobodne vyjadril svoju aktuálnu predstavu styku s otcom a svoje výslovné želanie, že už nechce byť s otcom tak, ako tomu bolo doposiaľ. Táto skutočnosť bola podľa odôvodnenia rozsudku určujúcou pre súd prvého stupňa. Otec však neberie do úvahy dôkazy svedčiace proti vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o syna a najmä aktuálny názor syna, na ktorý názor súd prvého stupňa správne prihliadol a čo spolu vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi vykonanými v tomto konaní neodôvodňuje otcom požadovanú striedavú osobnú starostlivosť o syna. Podľa názoru matky maloletého súd prvého stupňa sa riadil vyššie uvedeným zákonným ustanovením § 154 ods. 1 OSP, pričom správne vo veci rozhodol. V neposlednom rade považovala matka maloletého za potrebné poukázať na to, že v priebehu súdneho konania opakovane uvádzala, že syn sa vyjadril, že u matky by chcel tráviť viac času ako u otca, čo syn uviedol dokonca aj vo výsluchu pred súdom prvého stupňa dňa 22. 11. 2013 slovami: „u maminky by som chcel byť dlhšie“ (3. strana Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 11. 2013). Aj vzhľadom na tento názor syna z minulosti matka nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou požadovanou otcom. Z vyššie citovaného vyjadrenia syna je podľa názoru matky súčasne zrejmé, že správne hodnotenie tohto vyjadrenia obsahuje práve rozsudok, ktorý je momentálne predmetom odvolacieho konania a nie predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22. 11. 2013. Vo vzťahu k absencii komunikácie medzi rodičmi matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa správne zohľadnil dôležitosť komunikácie medzi rodičmi vo vzťahu k fungovaniu striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa správne poukázal v odôvodnení rozsudku, že s prihliadnutím na súčasný stav komunikácie, ktorý sa v porovnaní s minulosťou podstatne zhoršil, nie je striedavá osobná starostlivosť o syna v záujme syna. Pokiaľ otec tvrdí, že konfliktná komunikácia, na ktorú bolo poukazované na pojednávaní dňa 14. 10. 2014, vznikla vtedy, keď matka mala syna otcovi odovzdať, uvedené tvrdenie otca nie je podľa matky maloletého pravdivé, nakoľko konflikty vznikali aj v iných súvislostiach a z iných dôvodov, pričom konflikty boli časté a v ostatnom období sa začali vyhrocovať. Problémom vzťahov medzi rodičmi maloletého H. bolo aj to, že do vykonateľnosti predbežného opatrenia nariadeného v tomto súdnom konaní neexistoval medzi nimi žiadny dohodnutý či právoplatne súdom určený režim ohľadne syna, a teda nie je pravda, že by matka mala dovtedy odovzdať syna otcovi v nejakom čase. To len otec si sám stanovil, že v nejakom čase to má byť podľa neho aktuálne, pričom nezriedka príslušné dni menil podľa svojej ľubovôle, resp. sebou vymienený čas nedodržiaval. Preto sa o čase odovzdania syna rodičia navzájom nevedeli dohodnúť. Z uvedeného vyplýva, že konflikty nespôsobovala matka, ako sa to snaží odvolaciemu súdu podsunúť otec, ale spôsobovali ich obaja rodičia tým, že sa neboli schopní o celej záležitosti dohodnúť, a to z toho dôvodu, že medzi nimi chýba normálna, slušná, korektná, vecná a ústretová komunikácia. Z obsahu predložených foriem komunikácie je podľa názoru matky zrejmé, kto z rodičov má na takomto stave aký podiel zodpovednosti. V súvislosti s vyššie citovaným tvrdením otca poukázala na podanie zo dňa 09. 09. 2014, kedy problémy vyplývajúce z nekomunikácie rodičov vo vzťahu k starostlivosti o syna súdu prvého stupňa uviedli, a to vrátane toho, že otec odviezol syna do školy bez akýchkoľvek potrebných vecí a nechal ho tam samého bezradne stáť. Čo je však alarmujúce, otec v takomto správaní pokračoval aj po dni 14. 10. 2014, rovnaká situácia nastala dňa 21. 10. 2014. Matka maloletého H. vo vyjadrení k odvolaniu otca ďalej uviedla, že otec maloletého pravdepodobne bezprostredne po dni 14. 10. 2014 zrušil platby za synove obedy v školskej jedálni, o čom matku neinformoval a syn zostal v škole bez uhradených obedov, čo následne musela promptne riešiť, avšak nie na základe komunikácie s otcom, ale na základe komunikácie s učiteľkou školy. Podľa názoru matky maloletého sú príprava syna do školy, príprava jeho školských vecí na ďalší vyučovací deň a zabezpečenie stravovania syna v školskej jedálni nepochybne zásadné otázky starostlivosti o syna, pričom vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy

o nich preukazujú existenciu vážnych problémov v komunikácii rodičov. Z vyššie uvedených príkladov je podľa názoru matky maloletého súčasne zrejmé, že napriek dlhodobému a opakovanému označovaniu matky otcom nevhodnými výrazmi, sa matka maloletého vznikajúce problémy v starostlivosti o syna snaží riešiť nekonfliktne a vždy výlučne s prvoradým zohľadnením záujmov syna bez ohľadu na to, aké pocity a ťažkosti jej spôsobuje otec necitlivými rozhodnutiami týkajúcimi sa syna a ešte necitlivejšou formou komunikácie s ňou. K nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30. 05. 2014 matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že ho nemožno použiť na toto súdne konanie, pretože v tomto súdnom konaní bolo preukázané, že existuje niekoľko dôvodov, ktoré spolu s absenciou komunikácie medzi rodičmi odôvodňujú rozhodnutie súdu o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti. V prvom rade ide o negatívne následky tejto nekomunikácie na syna, pričom nevšímavosť a bezohľadnosť otca v tomto aspekte neznamená, že tieto následky neexistujú. Ak si otec myslí, že je v záujme syna, aby tento nemal žiadny stabilný a pravidelný režim, že sa styk otca a matky s ním bude uskutočňovať podľa aktuálnych preferencií otca, že syn bude otcom odvážaný do školy bez potrebných vecí a školských pomôcok, tak sa podľa matky veľmi mýli. Otec tým podľa matky dokazuje, že mu na synovi a jeho záujme vôbec nezáleží, ale že mu ide iba o jedno, a to dosiahnutie rovnosti času stráveného so synom v porovnaní s matkou. V záverečnej tretej časti svojho odvolania otec označil správu kolízneho opatrovníka za tendenčnú. Takýto postoj je pre otca maloletého príznačný; ak mu niečo, či niekto nevyhovuje, pretože má iný názor, napadne ho. Z obsahu predmetnej správy je zrejmé, že táto neodporuje doposiaľ zistenému znaleckému dokazovaniu. Y. názor syna, ktorý je iný, ako bol v minulosti, predsa nemôže predstavovať rozpor alebo iba zmenu stanoviska syna, na ktorú zmenu stanoviska má syn právo. Napokon z pohľadu matky nejde o zmenu, ale iba o jednoznačnejšie vyjadrenie toho, že syn chce tráviť viac času s matkou ako s otcom, čo syn predsa vyjadroval aj v minulosti. V závere vyjadrenia k odvolaniu otca matka maloletého uviedla, že súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že zistenia kolízneho opatrovníka na základe jeho pohovoru s maloletým H., ktoré sú obsahom správy zo dňa 08. 10. 2014 sú dostatočným dôkazom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, pričom vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania v tejto otázke považuje za nadbytočné. Zastáva názor, že spolu s otcom od začiatku tohto súdneho konania nie sú schopní dohodnúť sa o základných skutočnostiach týkajúcich sa syna a že rozhodnutie súdu v tejto otázke je pre syna a jeho záujmy nevyhnutné, pričom by takéto rozhodnutie malo vychádzať predovšetkým z preferencií a názorov syna a nie z ambícií ktoréhokoľvek z rodičov. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ust. § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd, tak ako bolo vyššie uvedené, zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým H., otcovi maloletého H. určil vyživovaciu povinnosť, uložil mu povinnosť zaplatiť zročné výživné, vo zvyšku návrh matky a vzájomný návrh otca maloletého H. na striedavú osobnú starostlivosť o maloletého zamietol a zároveň obidvom rodičom maloletého uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy, ktoré štátu vznikli v súvislosti s týmto konaním.

Otec maloletého H. sa proti predmetnému rozsudku odvolal, pričom predmetný rozsudok napadol odvolaním v celom rozsahu. Jeho argumentácia obsiahnutá v odvolaní smeruje však predovšetkým, proti tej časti rozhodnutia okresného súdu, ktorou okresný súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky a vzájomný návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov zamietol.

Právna úprava inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom právnom poriadku účinná od 1. júla 2010. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov dieťaťa vysoké nároky a požiadavky, a to v prvom rade schopnosť efektívne a kultivovane navzájom komunikovať o potrebách dieťaťa.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú nasledovné podmienky:

a) obidvaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa,

b) obidvaja rodičia majú záujem o starostlivosť o dieťa,

c) je to v záujme dieťaťa,

d) striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

e)

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že v danom prípade sú pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti síce splnené prvé dve podmienky (uvedené pod písmenom a) a b) ); vhodnejším spôsobom úpravy práv a povinností k maloletému H. sa však vzhľadom na podmienku vymedzenú pod písmenom c) a d) javí za momentálnej situácie, berúc do úvahy vzájomný negatívny vzťah rodičov maloletého H., ktorý sa prejavuje v nedostatočnej a konfliktnej komunikácii a to aj a predovšetkým v otázkach starostlivosti o maloletého H., zverenie maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, za pomerne širokej úpravy styku otca s maloletým H., ktorá sa svojim rozsahom približuje striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá do budúcna, v prípade že obidvaja rodičia zlepšia svoju komunikáciu ohľadne maloletého H. nie je vylúčená, čo jasne a zreteľne okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol. Odvolací súd sa s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje, pričom uvádza, že pokiaľ sa v ust. § 154 ods. 1 OSP uvádza, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto veci zo dňa 14. 10. 2014 bol známy okresnému súdu obsah vyjadrenia maloletého H. pred kolíznym opatrovníkom uskutočneného v rámci ďalšieho konania (t. j. konania, ktoré na okresnom súde prebiehalo po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia), tak okresný súd správne, berúc do úvahy všetko čo vyšlo za konania najavo a hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti (tak ako to ukladá ust. § 132 OSP) rozhodol s prihliadnutím k článku 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná tak, že zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, pričom zároveň určil styk otca s maloletým H., vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H., uložil mu povinnosť uhradiť zročné výživné, každému z rodičov maloletého H. uložil povinnosť nahradiť štátu trovy a vzájomný návrh otca maloletého H. na striedavú osobnú starostlivosť, rovnako ako návrh matky (vo zvyšnej časti) zamietol.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho odvolaním napadnutých výrokoch (t. j. v celom rozsahu) ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.