Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/59/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: MAGNA ENERGIA a.s., so sídlom Nitrianska 18/7555, 921 01 Piešťany, IČO: 35 743 565, proti žalovanému: Materská škola, so sídlom Šoltésovej 12, 940 02 Nové Zámky, IČO: 37 961 314, právne zastúpenému: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, IČO: 51 973 219, o zaplatenie 13.158,59 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 182 zo dňa 09.06.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 182 zo dňa 9. júna 2021 v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2018 podanou na Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.158,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,08 eura, úrokom z omeškania vo výške 10,95 % p.a. zo sumy 13.158,59 eura od 28.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa stal právnym nástupcom spoločnosti KORLEA INVEST, a.s., so sídlom Jesenského 25, 040 01 Košice, IČO: 36 532 045, ktorá so žalovaným uzatvorila dňa 12.01.2012 zmluvu č. 421120032 o združenej dodávke elektriny v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v zmysle o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Nariadením vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca mal žalovanému vystaviť faktúru č. 1051401034, splatnú dňa 27.01.2014 na sumu 13.163,67 eura za dodávku elektriny a distribučné služby za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013, ktorú žalovaný neuhradil ani na základe písomnej výzvy zo dňa 24.11.2017, doručenej žalovanému dňa 27.11.2017. 2. Okresný súd Nové Zámky rozhodol o žalobe žalobcu najprv platobným rozkazom a po podaní odporu žalovaným rozsudkom č. k. - 182 zo dňa 09.06.2021 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.262,41 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.01.2014 do zaplatenia, vo výroku II. konanie v časti o zaplatenie sumy 3.896,18 eura zastavil a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43 %. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vstúpil ako právny nástupca spoločnosti KORLEA INVEST, a.s. (ktorý uzavrel so žalovaným zmluvu č. 421120032 dňa 12.01.2012 o združenej dodávke elektriny) do zmluvného vzťahu so žalovaným ako dodávateľ elektrickej energie a zaviazal sa na odberné miesto na ul. Šoltésovej 12, Nové Zámky dodávať elektrickú energiu a

žalovaný sa zaviazal za ňu platiť podľa platného cenníka. Zo zhodných vyjadrení strán sporu a z faktúry žalobcu č. 1051401034 zo dňa 15.01.2014 súd prvej inštancie zistil, že sa právny predchodca žalobcu dohodol so žalovaným na tom, že bude dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a tiež to, že za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 žalobca žalovanému fakturoval sumu 13.158,59 eura pozostávajúcu z ceny odobratej elektrickej energie v sume 5.994,13 eura a z poplatkov distribučnej sieti v sume 7.164,46 eura, ktorá faktúra bola splatná dňom 27.01.2014. Pokiaľ ide o reklamáciu elektromera, súd prvej inštancie zistil, že dňa 11.04.2013 bol na uvedenom odbernom mieste pôvodný elektromer demontovaný a nahradený novým elektromerom, pričom z predložených listín nie je možné zistiť dôvod jeho výmeny ako ani to, či o jeho výmenu žiadal žalovaný alebo k výmene pristúpila distribučná spoločnosť zo svojho podnetu. Žalovaný nepreukázal, kedy a ako u žalobcu uplatnil svoju reklamáciu, pretože súdu prvej inštancie bola predložená iba odpoveď distribučnej spoločnosti. Nie je teda možné posúdiť nielen vybavenie reklamácie (keďže meradlo už fyzicky k dispozícii nebolo), ale ani to, kedy, ako, u koho a na základe akých zistení a z akého dôvodu žalovaný svoju reklamáciu uplatnil. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalovaný v tejto časti neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že by meradlo, ktorým mala byť nameraná nadmerná spotreba, bolo vadné. Žalovaný nepredložil súdu obchodné podmienky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom mala byť jeho reklamácia vybavená, a to napriek tomu, že mal nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, a to z dôvodu, že faktúra č. 1051401034 zo dňa 15.01.2014 (napriek tomu, že je za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013) bola vystavená až 15.01.2014 a splatná bola dňa 27.01.2014. Premlčacia doba je podľa 4 roky ( ) a podľa začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Uvedené podľa súdu prvej inštancie znamená, že štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry (28.01.2014), pričom žaloba na súde bola podaná dňa 12.01.2018, teda pred márnym uplynutím premlčacej doby (posledným dňom lehoty bol deň 28.01.2018). Pokiaľ ide o žalovaným namietané právne nástupníctvo žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že napriek zmene právnej formy žalobcu zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť ide o tú istú spoločnosť (svedčí o tom napríklad rovnaké IČO) a táto skutočnosť nič nemení na právach a záväzkoch spoločnosti uzavretých predtým. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že je nutné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu o tom, že žalobca má na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 12.01.2012 nárok na zaplatenie jednak ceny dodanej elektrickej energie, ako aj na distribučné poplatky, ktoré za žalovaného už uhradil distribučnej spoločnosti. Samotné tvrdenie žalovaného o tom, že spotreba za dané obdobie na danom odbernom mieste je niekoľkonásobne vyššie než spotreba vykázaná predtým a potom, nebolo podľa súdu prvej inštancie postačujúce. Nebolo podľa neho možné posúdiť, čím bol tento stav spôsobený a súd musel vychádzať zo zaznamenanej spotreby, keďže žalovaný nedokázal v konaní preukázať, že by meradlo, ktorým bola táto (podľa neho nadmerná a nereálna) spotreba zistená, bol vadný a v tomto smere žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie z priznanej istiny zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania, keďže bolo zrejmé, že žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 3/7 (5/7 - 2/7). Ten bol vypočítaný tak, že z pôvodne požadovanej sumy 13.158,59 eura bola žalobcovi priznaná suma 9.262,41 eura, ktorá predstavuje 5/7 z pôvodne žalovanej sumy, v časti 2/7 žalobca vzal žalobu späť a podľa preto znáša trovy tejto časti konania. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43 %. 3. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie, a to v časti výroku I. a III. (hoci to explicitne z textu odvolania nevyplýva, vyplýva to z jeho obsahu) a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že napriek tomu, že vo veci bolo uskutočnených viacero pojednávaní a bolo podľa neho predložených dostatok relevantných dôkazov v jeho prospech, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru a napadnutý rozsudok má povahu arbitrárneho súdneho rozhodnutia. Žalovaný mal bez zbytočného meškania u žalobcu ako u jediného pre neho vlastného zmluvného obchodného partnera reklamovať nielen predmetnú faktúru, ale aj príslušný merač, ktorý nameral nereálne hodnoty, ktoré žalovaný objektívne vzhľadom na svoj charakter - predškolské zariadenie ani objektívne nemohol odobrať vzhľadom na to, že nemá u seba také spotrebiče, ktoré by mohli také hodnoty odobrať. Dôkazom pre takéto tvrdenie je podľa žalovaného skutočnosť, že následné obdobie vykazovalo odberové hodnoty, ktoré boli pravidelné a bez

odchýlok v neprospech žalovaného, keď bol namontovaný nový elmerač. Žalobca mal podľa žalovaného reklamovaný elektromer odmontovať, ale pri vzájomnej súčinnosti s jeho zmluvným partnerom ho mal stratiť. Reklamačné konanie podľa neho nebolo v súlade s platnými právnymi regulami ani v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie právne uzavreté a navyše žalobca súdu prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz o tom, že spor so svojím priamym obchodným partnerom - ZSE - uzavrel vo svoj prospech a v neprospech žalovaného, čím by chcel dokázať, že žalovaný skutočne odobral fakturovaný odber elektrickej energie. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nezohľadnil reklamačné konanie v rámci vykonaného dokazovania, vyššie uvedené reálne preukázané skutočnosti ale pripísal na vrub žalovaného prospech až v právnej kvalifikácii bezdôvodného obohatenia na úkor žalovaného, ktorý nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Výsledkom podľa žalovaného je, že napadnutý rozsudok je nielen nespravodlivý výsledok dokazovania, ale aj ako odmena v prospech žalobcu, ktorý si voči svojmu obchodnému partnerovi - ZSE- nesplnil v rámci reklamačného konania ani svoje elementárne právne povinnosti, aby reklamačné konanie bolo právne perfektným konaním uzavreté v prospech žalobcu a poukázal na poškodenie dobrých mravov v obchodnom styku so žalovaným (právny vzťah žalobca - žalovaný), keď navyše nekonal ani v rámci svojej odbornej spôsobilosti a opatrnosti. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného pri vyhlasovaní svojho právneho záveru nedostal do časového stresu pri vyhodnotení výsledkov dokazovania; na vyhlásenie rozsudku po skončení dokazovania si sám stanovil dostatočný časový priestor v rámci . Podľa žalovaného dôvody , ktoré uviedol v odvolaní, uviedol aj v rámci prvoinštančného konania, podľa neho teda nepatria do skupiny dôvodov, na ktoré sa v odvolacom konaní neprihliada. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 07.07.2021, v ktorom uviedol, že popiera všetky tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní. Podľa neho v plnej miere uniesol dôkazné bremeno, predložil všetky relevantné dôkazy a dokumenty preukazujúce oprávnenosť jeho žaloby. Ďalej uviedol, že reklamácia žalovaného zo dňa 28.01.2014 bola zo strany žalobcu postúpená na distribučnú spoločnosť, keďže odpočty z elektromerov, kontrola spotreby na odbernom mieste a pod. sú v kompetencii distribučnej spoločnosti, ktorá je vlastníkom elektromera. Žalovaný podľa žalobcu dostal riadnu odpoveď na jeho reklamáciu priamo od distribučnej spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Žalovaný počas konania a dokazovania podľa žalobcu priložil k svojmu vyjadreniu odpoveď distribučnej spoločnosti zo dňa 11.02.2014 na jeho reklamáciu, čím len potvrdil, že jeho reklamácia bola vybavená. Rovnako žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu aj odpoveď žalobcu na reklamáciu vyúčtovacej faktúry č. 1051401034. Žalobca opakovane uviedol, že elektromer je vlastníctvom distribučnej spoločnosti a iba jeho zamestnanci majú k nemu prístup a sú oprávnení ho demontovať; žalobca dostal informáciu, že na predmetnom odbernom mieste došlo k demontáži a následnej výmene elektromera, o čom bol technikmi distribučnej spoločnosti vyhotovený riadny záznam - montážny list, ktorý je súčasťou spisu, žalovaný ho podpísal a bol pri výmene prítomný. Distribučná spoločnosť vyhodnotila reklamáciu žalovaného ako neoprávnenú a zamietla ju, pričom trvala na správnosti odpisu hodnoty spotreby z elektromera na danom odbernom mieste. Keďže žalobca musel distribučnej spoločnosti uhradiť všetky poplatky za žalovaného (odberateľa), je podľa neho logické, že si pohľadávku voči nemu uplatnil na súde. Žalobca sa z dôvodu dlhodobej spolupráce so žalovaným rozhodol znížiť žalovanú sumu a žalobu tak čiastočne vziať späť o sumu za dodávku elektriny vo výške 3.896,18 eura. Záverom navrhol napadnutý rozsudok v súlade s ust. potvrdiť. 5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním zo dňa 03.08.2021, pričom uviedol, že vyjadrenie žalobcu je čo do obsahu protirečivé a zmätočné. Hoci žalobca v úvodnom odseku uviedol, že popiera tvrdenia žalovaného, neuviedol žiadne relevantné dôvody, o ktoré by oprel popretie stanoviska žalovaného. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súdu predložil všetky relevantné dôkazy, pretože počas súdneho konania žiadne relevantné dôkazy podľa neho nepredložil a nevysporiadal sa ani s predbežným názorom súdu, ktorý vyslovil na prvom pojednávaní vo veci samej po zmene zákonného sudcu. Žalovaný súdu nepredložil dôkaz o tom, že skúmal správne fungovanie nameraných hodnôt, keďže nie je podnikateľským subjektom, aby zistil opodstatnenosť nameraných hodnôt. Žalovaný (zrejme myslel žalobcu) sa nevysporiadal so skutočnosťou, že po namontovaní nového elektromeru boli namerané hodnoty, ktoré boli dlhodobo stabilizované, teda výkyv nameranej hodnoty nebol v zavinení žalovaného, ale obchodného partnera, ktorý vykonal montáž, demontáž, odpočet odberu elektrickej energie. Do tohto právneho vzťahu žalovaný nemohol žiadnym právnym postupom vstúpiť; nebol účastníkom tohto obchodnoprávneho vzťahu. Tvrdenie, že distribučná spoločnosť vyhodnotila reklamáciu ako neopodstatnenú je podľa žalovaného nepravdivé, keďže takéto vyhodnotenie žalovaný nemá vykázané, ale dáva súdu do pozornosti, že späťvzatie žaloby o sumu 3.896,18 eura je len potvrdením vadnosti elektromeru, za ktorý žalovaný nemôže niesť právnu zodpovednosť. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca svoje podanie v písomnej forme

vyhotovil v nesúlade so svojím zápisom v obchodnom vestníku, v ktorom je uvedené, že listiny v mene tejto obchodnej spoločnosti podpisujú dve oprávnené osoby. Takto mal postupoval aj keď podával žalobu na súd prvej inštancie. 6. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 8. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 9. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 11. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 13. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 17. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), tento zákon upravuje práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. 18. Podľa . účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), na účely tohto zákona sa rozumie v elektroenergetike oprávneným odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa elektriny. 19. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), podnikaním v energetike je výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny.

20. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete. 21. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), oprávnený odberateľ je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a zariadenia na prenos informácií o nameraných údajoch. 22. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), oprávnený odberateľ je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám. 23. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť na prenosovú sústavu alebo na distribučnú sústavu, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá odberateľ elektriny. Odberateľ elektriny je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej sústavy technické údaje a správy z odbornej prehliadky a z odbornej skúšky. 24. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Zabezpečenie týchto činností možno delegovať na zmluvnom základe na inú odborne spôsobilú osobu. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom. 25. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), montáž určeného meradla zabezpečuje výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a vlastník priameho vedenia na vlastné náklady. Úpravy na umiestnenie určeného meradla zabezpečuje odberateľ a výrobca elektriny na vlastné náklady. 26. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. Tí sú povinní do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a s výmenou meradla prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy. V prípade, ak neboli na určenom meradle zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o to požiada. 27. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri výmene určeného meradla je povinný informovať odberateľa elektriny o stave odobratého množstva elektriny a zároveň je povinný oznámiť stav meradla pred výmenou a stav nového meradla po výmene. Termín výmeny určeného meradla je povinný oznámiť odberateľovi 15 dní pred uskutočnením výmeny. 28. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny (12.01.2012), výrobca elektriny alebo koncový odberateľ je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Rovnako je povinný oznámiť aj s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny. 29. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2013 do 31.12.2013 (t. j. v čase fakturovaného odberu elektrickej energie žalovaným žalobcovi) (ďalej aj len „), meranie elektriny v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Meranie elektriny podľa prvej vety môže na základe zmluvy s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy vykonávať aj iná odborne spôsobilá osoba. Merať odber elektriny je možné len určeným meradlom. 30. Podľa , montáž určeného meradla zabezpečuje výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy a vlastník priameho

vedenia na vlastné náklady. Úpravy na umiestnenie určeného meradla zabezpečuje odberateľ elektriny a výrobca elektriny na vlastné náklady. 31. Podľa , ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný počas preskúšavania určeného meradla zabezpečiť náhradné určené meradlo. Ak sa zistí chyba určeného meradla, ktorá presahuje chybu povolenú podľa osobitného predpisu,70) náklady spojené s preskúšaním a výmenou uhradí prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Ak neboli na určenom meradle zistené chyby, ktoré presahujú chybu povolenú podľa osobitného predpisu, uhradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o preskúšanie a výmenu požiadal. 32. Podľa , prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný písomne informovať odberateľa elektriny o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 15 dní vopred; to neplatí, ak odberateľ elektriny súhlasí s neskorším oznámením termínu plánovanej výmeny určeného meradla; pri neplánovanej výmene určeného meradla bezodkladne oznámi odberateľovi elektriny termín výmeny určeného meradla. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri výmene určeného meradla je povinný informovať odberateľa elektriny o stave odobratého množstva elektriny a zároveň je povinný oznámiť stav určeného meradla pred výmenou a stav nového určeného meradla po výmene. Ak sa odberateľ elektriny nezúčastní výmeny určeného meradla, je prevádzkovateľ sústavy povinný písomne informovať odberateľa elektriny o výmene, stave určeného meradla pred výmenou a stave nového určeného meradla po výmene a uskladniť demontované určené meradlo minimálne po dobu 60 dní na účel umožnenia kontroly stavu určeného meradla zo strany odberateľa elektriny. 33. Podľa , výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny. 34. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou účinného od 01.01.2012 do 31.01.2013 ((t. j. v čase fakturovaného odberu elektrickej energie žalovaným žalobcovi) (ďalej aj len „“), toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou pri dodávke elektriny vrátane dodávky regulačnej elektriny a dodávky elektriny domácnostiam. 35. Podľa Nariadenia č. , vyúčtovanie združenej dodávky elektriny odberateľovi elektriny obsahuje údaje podľa uzatvorených zmlúv súvisiacich s dodávkou elektriny, a to samostatne vyčíslený údaj o cene za poskytnuté služby súvisiace s dodávkou elektriny, distribúciou elektriny spolu s prenosom elektriny, o poskytovaní systémových služieb, nákladoch za prevádzkovanie systému. 36. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. a nasl. , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku I. a III. (teda v napadnutom rozsahu) vecne správny, a preto ho podľa potvrdil. 37. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. 38. Odvolací súd v zmysle ust. poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v časti právneho posúdenia. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa, k týmto na doplnenie uvádza nasledovné. 39. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 01.09.2012 nahradil pôvodný o energetike a o zmene niektorých zákonov, za ktorého účinnosti bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyššie citoval tak príslušné ustanovenia jedného aj druhého právneho predpisu vzťahujúce sa na prejednávanú vec. 40. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, pričom správne vyhodnotil aj námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku právneho nástupníctva žalobcu z dôvodu zmeny právnej formy zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú

spoločnosť. V tejto súvislosti odvolací súd len poukazuje na ustanovenie (Spoločnosť môže zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje inak. Zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká) a na ustanovenie (Účinky zmeny právnej formy spoločnosti nastávajú zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra. Zápisom zmeny právnej formy do obchodného registra jestvuje spoločnosť alebo družstvo v právnej forme, na akú boli zmenené) a konštatuje správnosť právneho posúdenia námietky žalovaného súdom prvej inštancie. 41. Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ods. 1, 2) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a v tejto súvislosti konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, odvolací súd mal značné ťažkosti vydedukovať, čo bolo odvolaním sledované a v záujme zachovania práv žalovaného zhovievavo vyvodil z odvolania, v akom rozsahu žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie napáda (výrok I. a III.), ale najmä z akých dôvodov ho považuje za nesprávny, teda aké sú odvolacie dôvody žalovaného v zmysle . Odvolací súd mal za to, že žalovaný namieta napadnutý rozsudok z dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 42. Podstatou odvolania žalovaného je nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti vyúčtovania spotreby elektrickej energie z dôvodu chybného merača, ktorý bol vymenený v priebehu fakturovaného obdobia. Ako však správne vyvodil súd prvej inštancie, žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že elektrický merač, ktorý bol na odbernom mieste žalovaného demontovaný dňa 11.04.2013 bol chybný a namerané hodnoty boli zaznamenané v rozpore s reálnou spotrebou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie citovaného ustanovenie , v zmysle ktorého bol prevádzkovateľ prenosovej sústavy (v tomto prípade Západoslovenská distribučná, a.s.) pri výmene určeného meradla povinný informovať odberateľa elektriny (žalovaného) o stave odobratého množstva elektriny a zároveň bol povinný oznámiť stav určeného meradla pred výmenou a stav nového určeného meradla po výmene. Túto povinnosť si splnil, keďže to vyplýva z oznámenia o výmene meradla na č. l. 59 spisu, ktoré žalovaný podpísal. Podľa toho istého ustanovenia () bol prevádzkovateľ sústavy povinný po výmene uskladniť demontované určené meradlo minimálne po dobu 60 dní na účel umožnenia kontroly stavu určeného meradla zo strany odberateľa elektriny, avšak iba v prípade, že by sa žalovaný výmeny nezúčastnil (čo nebol tento prípad). Zároveň v zmysle , ak mal žalovaný ako odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistil na určenom meradle chybu, mohol požiadať prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy by bol povinný do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť preskúšanie určeného meradla. Odvolací súd jednak konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že by bezprostredne po výmene meradla ani pred jeho výmenou požiadal, či už žalobcu ako svojho zmluvného partnera alebo spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. o jeho preskúšanie, a preto nebol dôvod, aby spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. elektromer uskladnila po dobu dlhšiu ako 60 dní. Žalovaný o preskúšanie požiadal až listom zo dňa 03.02.2014 adresovaným spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. (na č. l. 32 spisu), t. j. takmer 10 mesiacov po výmene elektromera. Keďže v čase reklamácie žalovaného sporný elektromer už neexistoval, nebolo možné vychádzať pri vyhodnotení dokazovania súdom prvej inštancie z iného dôkazu ako oznámenia spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. o výmene merača, kde boli zaznamenané hodnoty pôvodného aj nového meradla, ktoré navyše žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu odsúhlasil. 43. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúcom sa argumentu žalovaného, podľa ktorého v ostatnom sledovanom období boli už namerané hodnoty reálne, a práve táto skutočnosť je dôkazom o chybnosti elektromera. Samotná táto skutočnosť ako domnienka nemôže byť vyhodnotená ako dôkaz, navyše ak iný listinný dôkaz (vyššie spomenuté oznámenie o výmene) svedčí o opaku. Nepreukázalo sa ani tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca reklamovaný elektrometer odmontoval a stratil, keďže bolo nepochybne preukázané, že elektromer bol demontovaný spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. a po 4-6 týždňoch od demontáže už nebol k dispozícii. 44. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, podľa ktorého nebolo reklamačné konanie právne uzavreté, odvolací súd sa s ňou nestotožnil, keďže obsah spisu svedčí o opaku. Žalovaný skutočne po doručení vyúčtovacej faktúry reklamoval jej výšku v zmysle článku VIII.2 Zmluvy č. 421120032, a to emailom

zo dňa 28.01.2014. Hoci žalobca mal povinnosť v zmysle článku VIII.3 zmluvy reklamáciu prešetriť a oznámiť výsledok do 30 kalendárnych dní, vyjadrenie zaslal žalovanému až dňa 26.05.2014, t. j. s omeškaním cca 3 mesiace. Túto skutočnosť je možné vyhodnotiť ako porušenie zmluvy, avšak zmluvné strany nemali za takéto porušenie dohodnutú žiadnu sankciu. Rovnako relevantné právne predpisy porušenie tejto povinnosti nijako nesankcionujú, a preto takéto porušenie nemá vplyv na výšku fakturovanej spotreby elektriny. Na tomto mieste však treba poznamenať, že žalobca reklamáciu ukončil práve vyjadrením zo dňa 26.05.2014, v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré nemôže reklamáciu vybaviť k spokojnosti žalovaného. Zároveň žalobca informoval žalovaného, že sa pokúsi situáciu riešiť vyvolaním osobného stretnutia s pracovníkmi spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. a na základe historickej spotreby spochybniť správnosť odpisu pri demontáži. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom bola podaná žaloba na fakturovanú sumu, je logické, že k zníženiu poplatku za spotrebu a distribúciu elektriny zo strany spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. nedošlo (zrejme z dôvodov, ktoré uviedla táto spoločnosť priamo v odpovedi žalovanému). 45. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na argument žalovaného, podľa ktorého čiastočné späťvzatie žaloby je dôkazom o nesprávnosti fakturácie. Ako vyplýva zo samotného vyjadrenia žalobcu, išlo o jeho dobrú vôľu s prihliadnutím na charakter žalovaného (materská škola, príspevková organizácia mesta) a dlhodobý zmluvný vzťah , keď žalobu zobral späť v rozsahu celkovej spotreby elektrickej energie za fakturované obdobie. 46. Pokiaľ ide o výrok III. napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o trovách v súlade so zásadou úspechu podľa , a preto ho považuje za správny. Navyše žalovaný v odvolaní vôbec neuviedol, v čom vidí nesprávnosť tohto výroku, iba ho žiadal zmeniť. 47. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nemal preukázané, že by žalobcovi vznikli nejaké trovy súvisiace s odvolacím konaním, tieto mu vo výroku II. tohto rozsudku nepriznal. 48. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.