Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/331/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa F.. P. U., Z.. XX.XX.XXXX, bW. X., E. Č.. XXX, proti odporcovi H. Š., Z.. XX.XX.XXXX, A.-H., bytom Q. XXX, H. zaplatenie 1850,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 1850,- Eur s príslušenstvom odporcom, z titulu neuhradenej pôžičky. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ktorého pozná z práce, (liečil jeho príbuzných) prišiel za ním do liečebne, dňa 19.08.2013 a v ten deň mu predal jedálenskú súpravu za 300,- Eur a zároveň ho požiadal o zapožičanie sumy 1.000,- Eur, pričom uviedol, že požičané peniaze potrebuje na kúpu 2 áut ktoré mal kúpiť v Nemecku. Potom mu dal svoj účet, na ktorý mu mal poslať peniaze a dal mu aj telefonický kontakt na seba. Následne mu poslal požadovanú sumu na jeho účet. Dňa 21.08.2013 mu odporca znovu zavolal, s tým, že zle vypočítal sumu, ktorú potrebuje na kúpu áut a že potrebuje ďalších 350,- Eur. Na to mu znova na jeho účet poslal požadované peniaze. Dňa 11.09.2013 mu opäť odporca zavolal a povedal mu, že nastali problémy pri prepise áut a potreboval ďalších 500,- Eur, pričom uviedol že peniaze mu naraz všetky vráti. Na to mu znovu poslal na jeho účet 500,- Eur a tak mu celkove požičal sumu 1850,- Eur, ktoré peniaze mu odporca doposiaľ nevrátil napriek tomu, že ho viackrát požiadal o vrátenie. Z uvedeného dôvodu trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz, pod sp. zn. -8, dňa 25.09.2014, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1850,- Eur.

Proti tomuto platobnému rozkazu odporca podal odpor s tým, že platobný rozkaz považuje za neopodstatnený. Peniaze ktoré mu boli zaslané navrhovateľom predstavovali navrhovateľov dlh za dohodnutý obchod. Odporca poukázal na to, že s verziou ktorú uviedol navrhovateľ nesúhlasí, nie je pravdou, že on dlhuje navrhovateľovi nejaké peniaze. Peniaze, ktoré mu boli zaslané navrhovateľom na jeho účet, boli za tovar, ktorý mu on predal s tým, že časť peňazí mu navrhovateľ vyplatil v hotovosti a zbytok 1850,- Eur mu mal poukázať prevodom na jeho účet. Následne telefonicky spolu komunikovali, kedy ho navrhovateľ vyzval, aby tovar zobral späť a vrátil mu peniaze, pretože on jeho tovar nevie predať drahšie a tiež uviedol, že nemá čas na to, aby tovar predával. Keďže sa s navrhovateľom už dlhé roky poznajú mu povedal, že keď sa mu vydarí obchod s osobnými autami z Nemecka, prevezme od neho tovar a peniaze mu vráti, ale k peniazom sa nedostal, a preto naspäť tovar od neho neprevzal.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie.

Navrhovateľ trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo svojej výpovedi zdôraznil, že odporca prišiel za ním aj s príborníkom, ktorý príborník od neho kúpil za 300,- Eur, ktorú sumu mu vyplatil v hotovosti a to dňa 19.08.2013. Ešte v ten istý deň mu odporca telefonoval, aby mu požičal peniaze, kedy pýtal od neho peniaze na kúpu dvoch áut značky Mercedes, ktoré mal kúpiť v Nemecku. Odporcovi na základe ústnej dohody o pôžičke poukázal najprv 1000,- Eur a neskôr 350,- a ďalších 500,- Eur. Vzhľadom na to, že odporca mu peniaze nevracal, dňa 07.04. 2014 podal trestné oznámenie na odporcu na OO PZ v Plešivci, na základe ktorého oznámenia sa začalo vyšetrovacie konanie voči odporcovi, ktoré konanie nakoniec bolo zastavené. Tiež uviedol, že odporcu poznal z práce, pretože jeho rodina sa liečila v Plešivci na psychiatrickom oddelení. V minulosti s ním neobchodoval ani nič od neho nekupoval, len prvýkrát kúpil od neho tovar, set príborov, za čo mu v hotovosti zaplatil 300,- Eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že cestou, keď sa vracal z Nemecka mal v aute tovar na predaj, ktorý chcel ponúknuť navrhovateľovi, a preto ho navštívil v práci, kde mu ukázal príborníky a porcelánové sety. Navrhovateľovi sa ponúknutý tovar zapáčil a kúpil takto od neho jednak príborníky, ako aj porcelánové sety v celkovom počte 7, príborníky v počte 3 setov a 4 porcelánové sety. Za tovar mu navrhovateľ zaplatil 300,- Eur s tým, že sa dohodli, že zbytok kúpnej ceny mu zaplatí navrhovateľ dodatočne. Preto mu nechal aj číslo svojho účtu, aby nemusel za ním chodiť a navrhovateľ mu takto previedol na jeho účet zvyšnú sumu peňazí za tovar vo výške 1850,- Eur. Bolo to asi na trikrát napriek tomu, že sa dohodli, že peniaze zaplatí naraz. Po určitej dobe mu navrhovateľ zavolal a povedal, že oľutoval, že ten tovar od neho vzal, keďže nevie, čo s tým tovarom bude robiť. Poprosil ho preto, aby si tovar zobral späť a vrátil mu peniaze. V tom čase už peniaze nemal, preto si tovar nemohol prevziať, keďže mu peniaze nevedel vrátiť. Prisľúbil mu, že ako náhle bude mať peniaze, mu zavolá a tovar si prevezme. Potreboval však lehotu na pozháňanie si peňazí. Po dvoch mesiacoch mu navrhovateľ znova zavolal, vtedy bol už agresívnejší, začal na neho zvyšovať hlas a začal ho urážať. Na to on mu povedal, že nie je povinný od neho tovar prevziať, keďže si ho on kúpil a len na základe jeho dobrej vôle by tovar prevzal a vrátil mu peniaze. Odporca vo svojej výpovedi zdôraznil, že nemal v úmysle vylákať od navrhovateľa finančné prostriedky a konať s ním nečestne. Váži si ho ako lekára, keďže liečil jeho príbuzných. V súvislosti s kúpou Mercedesov bola reč, pretože mal záujem o kúpu áut, ale tento obchod mu nevyšiel a peniaze, ktoré dostal za tovar, mal použiť na kúpu áut, ale to mu nevyšlo. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ viackrát od neho žiadal vrátenie peňazí. Bol vypočutý vo veci aj vyšetrovateľmi na polícii a veci sa aj písomne vyjadroval.

Súd vo veci okrem výsluchu účastníkov vykonal dokazovanie aj vyšetrovacím spisom ČVS:ORP-296/PL- RV-2014, výpismi z účtu navrhovateľa a odporcu, Slovenskej sporiteľne a. s., písomnými vyjadreniami navrhovateľa ako aj odporcu, príkazmi na úhradu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-296/PL-RV-2014 vyplýva, že navrhovateľom bolo dňa 7. 4. 2014 podané trestné oznámenie pre prečin podvodu. Uznesením zo dňa 08.08.2014 bolo trestné stíhanie voči odporcovi zastavené, pretože skutok, ktorého sa odporca mal dopustiť nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Vo veci ani jedna zo strán nevedela potvrdiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, ani svedeckými výpoveďami, neboli naplnené povinné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu a to po objektívnej a subjektívnej stránke. V odôvodnení uznesenia sa tiež uvádza, že trestné konanie nemôže byť prostriedkom na zabezpečenie uplatňovania nárokov zo záväzkových právnych vzťahov a nie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní nahrádzať iniciatívu subjektov práva pri uplatňovaní ich nárokov v občiansko-právnom konaní a je neprípustné, aby trestné konanie a prostriedky trestného práva boli zneužívané ako prostriedok nátlaku na protistranu v občianskoprávnom, alebo obchodnom vzťahu.

Z výpisu účtu odporcu, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni a. s., vyplýva, že navrhovateľ poukázal na účet odporcu na meno H. Š., sumu 1000,- Eur dňa , 350,- Eur dňa 21.08.2013, 500,- Eur dňa 11.09.2013. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj príkazy na úhradu platiteľa F.. P. U., t. j. navrhovateľa, ako aj výpisy z jeho účtu.

Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd má za to, že konaním navrhovateľa a odporcu nebolo naplnené vyššie citované ustanovenie, kedy navrhovateľ mal prenechať odporcovi na základe zmluvy o pôžičke peniaze, ktoré mu mal odporca ako dlžník vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Naopak navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť a opodstatnenosť predmetnej žaloby.

V danom prípade v podstate navrhovateľ, respektíve ani odporca nevedeli potvrdiť svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, a to ani písomnou zmluvou a to buď vo veci požičania peňazí, alebo uzavretia dohody o predaji vecí. Navrhovateľ ani odporca svoje tvrdenia nevedeli potvrdiť ani svedeckými výpoveďami. Dôkazné bremeno je však na navrhovateľovi, ktorý takto dôkazné bremeno neuniesol a ktorý zodpovedá za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že odporcovi poskytol finančné prostriedky z titulu pôžičky, aj keď dôkazy svedčia o tom, že odporcovi poukázal žalovanú sumu peňazí na jeho účet, nesporne však nepreukázal, že tento obnos peňazí mu bol poukázaný z titulu pôžičky. Tvrdenie navrhovateľa vyvrátil odporca, ktorý uviedol, že predmetná suma peňazí predstavovala kúpnu cenu za tovar, ktorý navrhovateľ od neho prevzal, respektíve kúpil. Rovnako odporca tvrdil aj vo vyšetrovacom konaní, keď vo veci trestného stíhania za prečin podvodu rovnako vypovedal ako aj v predmetnom konaní, keď tvrdil, že o pôžičku navrhovateľa na kúpu áut nepožiadal, ale žalovaná suma mu bola poukázaná z titulu kúpnej ceny za odobratý tovar navrhovateľom. Medzi účastníkmi nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to ani písomnej, ani ústnej. Nesporne bolo preukázané, že navrhovateľ odobral tovar od odporcu v sume 300,- Eur.

V tomto konaní nie je možné jednoznačne určiť aký tovar navrhovateľ prevzal, v akej hodnote, nesporné je len to, že žalovaná suma bola poukázaná odporcovi navrhovateľom dobrovoľne. Ani odkaz na vyšetrovací spis nie je dostatočný pre občianskoprávne konanie, naviac, keď konanie bolo v trestnej veci za prečin podvodu, ktorého sa mal dopustiť odporca zastavené, nakoľko skutok, ktorý mal spáchať nebol trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie veci.

Súd nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za navrhovateľa. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých vykonaných dôkazov. V prípade, že súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, teda zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi, ktorý tvrdil, že peniaze odporcovi poukázal z titulu pôžičky. Tvrdenie navrhovateľa nebolo však preukázané a to ani v priebehu konania, preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Navrhovateľ ako účastník konania neuniesol dôkazné bremeno v danej rovine, preto jeho návrh súd v celom rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu o pôžičke, či už v písomnej forme, respektíve ústnej a tým sa nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby. Z uvedených dôvodov, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 142 ods. 1/ O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia, úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov konania, kým odporca ktorý bol úspešný v konaní si trovy konania neuplatnil. Preto súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s. p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.