Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/409/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľa: T. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X T., proti odporkyni: J. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X T., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému G. F., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2 Pezinok, takto

rozhodol:

Súd manželstvo T. F., narodeného XX.XX.XXXX a J. F., rodenej J., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v Knihe manželstiev matričného obvodu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý G. F., narodený XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti otca.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 200 eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Súd konanie v časti úpravy výkonu rodičovských práv k plnoletej J. F., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.12.2014 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že v ich manželstve nastali problémy v rozdielnych názoroch vo výchove deti a vo financiách. Od februára 2013 intímne nežijú, hádky boli stále častejšie. Spolužitie s odporkyňou za tejto situácie sa stalo pre navrhovateľa neznesiteľným. Obnovenie spolužitia odmieta. Maloletého G. žiada zveriť do jeho osobnej starostlivosti.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila a uviedla, že ona vidí ako hlavnú príčinu rozpadu ich manželstva v tom že navrhovateľ od začiatku manželstva bol veľmi žiarlivý, neakceptoval jej syna, ktorý mal v čase uzatvárania manželstva 7 rokov, navrhovateľ ho nikdy neoslovil menom, nikdy sa

nezblížili. Situáciu v rodine syn J. zle znášal, neukončil učňovskú školu, neskôr sa finančne zadlžoval. Navrhovateľka chcela synovi pomôcť a prevzala jeho finančné záväzky, čo bol hlavný dôvod nezhôd medzi manželmi. Odporkyňa odmieta obnoviť spolužitie s navrhovateľom.

V priebehu pojednávania účastníci konania navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému G. na čas po rozvode manželstva rodičov.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol schváliť rodičovskú dohodu.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vo veci rozvodu manželstva a podľa §120 ods. 2 O.s.p., vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G., oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami detí, rozpisom výdavkov na maloleté dieťa, potvrdeniami o príjme účastníkov konania, písomnou správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia v rodine účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 07.09.1996, u oboch sa jedná

o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko mali účastníci vo T., kde obaja naďalej bývajú, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V manželstve účastníkov konania sa narodila t.č. plnoletá J., nar. XX.XX.XXXX a maloletý Adam, nar. XX.XX.XXXX.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti

a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľa a odporkyne, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie vykonaný súdom podľa

§ 100 ods. 1 O.s.p. mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo od roku 2013 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia sa intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na výkon manželských povinností, odlišnosť pováh v základných otázkach spolužitia, na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov

a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli, že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéhoto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých deti a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach

a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len

v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého

z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 113 ods.1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Zo manželstva účastníkov konania sa narodila plnoletá dcéra Mária a v tejto časti súd konanie v súlade s ust. § 104, ods.1/ veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Maloletý G. je vo veku 17 rokov, je zdravý, je študentom 3. ročníka Y. R. - K. X.Á., učí sa priemerne. Priemerné mesačné výdavky s maloletým rodičia vyčíslili na sumu cca 400 eur.

Otec maloletého je zamestnaný ako servisný technik v spoločnosti Z. a jeho priemerný mesačný netto príjem je 600 eur plus diéty a cestovné, mesačne 50-150 eur. Na bývanie v rodinnom dome prispieva mesačne sumou 100 eur, čo činí polovicu výdavkov na úhradu energií.

Matka maloletého je zamestnaná ako skladový referent U. W. G..Y.. U. a jej priemerný mesačný netto príjem je cca 650 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti. Rodina býva v rodinnom dome, mesačné výdavky na energie cca 200 eur.

Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére J., ktorá je študentkou 3. ročníka K. G. T. R..

Podľa § 24, ods.1) Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2) Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3) Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4) Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv

a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť s a na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 1), 2) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1), 2) Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 6) Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

S poukazom na vyššie uvedené a príslušné zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého G. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 100 eur, ktorá sumy zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky a veku maloletého.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa vzdali práva podať odvolanie, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko(§ 27 ods.1 Zákona o rodine).

Rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a jeho lehota plynie odo dňa jeho doručenia.