Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/339/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Viera Škultétyová a JUDr. Alena Záhumenská, v právnej veci navrhovateľa: Z. K. B., s.r.o., so sídlom v A., U. č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného C. K., s.r.o., so sídlom v A., U.. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S., XX. augusta XX/X, zastúpená v odvolacom konaní JUDr. P. E., advokátom v R., J. K. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa S., IČO: 42 476 778, so sídlom v W., N.. R. 5, zastúpeného JUDr. P. E., advokátom v R., J. K. č. X/A, o zaplatenie 621,82 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. marca 2013, č. k. -95, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 23,83 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. P. E., advokáta so sídlom R., ul. J. K. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 23,83 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. P. E., advokáta so sídlom R., ul. J. K. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. marca 2013, č. k. -95, bolo rozhodnuté tak, že súd návrh zamieta, odporkyni náhradu trov konania nepriznáva a navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania v sume 348,60 eur na účet právneho zástupcu JUDr. P. E. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným pôvodne proti P. M. ako odporcovi v 1. rade a odporkyni (v 2. rade) sa domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 621,82 eur so 14% ročným úrokom z omeškania zo sumy 538,84 eur od 12.07.2006 do zaplatenia, zo sumy 82,98 eur od 12.07.2006 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi E. H. S., a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a P. M. uzavreli dňa 16.12.2005 zmluvu č. 12662503, na základe ktorej sa P. M. (pôvodne odporca v 1. rade) zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto povinnosť si však neplnil, čím sa dostal s plnením do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 621,82 eur, ktorá pozostáva z neuhradených dlžných splátok. Odporkyňa (pôvodne odporkyňa v 2. rade) Dohodou

o uznaní záväzku uznala uvedený záväzok, zároveň pristúpila k záväzku a týmto úkonom došlo aj k uznaniu nákladov inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc 12.07.2006, t.j. odo dňa postúpenia pohľadávky. Pred prvým pojednávaním navrhovateľ vzal svoj návrh voči odporcovi v 1. rade P. M. späť a na svojom návrhu trval len voči odporkyni (pôvodne odporkyni v 2. rade). Odporkyňa v konaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, aká suma bola P. M. na základe zmluvy s právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutá, ani to, akú sumu mu uhradil. Potvrdila, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku podpísala, nepamätala si však bližšie okolnosti, podľa nej túto dohodu podpisovala s tým, že bude splácať splátky. Vie, že za ňou prišiel nejaký pán, ktorý nebol ani u nej v byte, dával jej niečo podpisovať, lebo inak pôjde na exekúciu. Nemala pri sebe ani okuliare, ale keď jej ten pán povedal, aby to podpísala, tak ten doklad podpísala. Hovorili spolu len o splátkach, o ničom inom ju nepoučoval. Vyhotovenie tejto dohody nemá, zrejme jej nebolo dané. Uviedla, že nevie, čo znamená pojem premlčanie, zároveň však uviedla, že keby jej bolo známe, že dlžnú sumu uhradiť nemusí, určite by v takom prípade dohodu nepodpísala. Zároveň uviedla, že súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka. V priebehu konania oznámil do konania svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa S.. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku je vopred pripraveným formulárom, pričom odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky - predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, ktoré sú absolútne neplatné. Uviedol tiež, že vyhlásenie odporkyne o vedomosti premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi šlo o predĺženie premlčacej lehoty pod zámienkou ponuky splátok. Podľa jeho názoru je uzatvorenie takejto dohody v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si odporkyňa ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie a jej uzatvorenie jej privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Poukázal tiež na to, že v dohode nie je uvedená ani výška splátky, dátum prvej splátky ani splatnosť jednotlivých splátok. Rovnako poukázala na to, že pôvodný záväzok nebol záväzkom odporkyne, táto nemal vedomosť o premlčaní tohto záväzku a preto nemohla platne pristúpiť k záväzku touto formou.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 16.12.2005 na základe žiadosti P. M. o vydanie pôžičkovej karty Žolík bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK (Slovenské kreditné karty), a.s. medzi P. M. a VÚB, a.s. Na jej základe bola P. M. vydaná kreditná platobná karta so schváleným úverovým rámcom 15.000,- Sk a štandardná mesačná splátka bola určená sumou 500,- Sk mesačne. Podľa čl. V bod 28 Obchodných podmienok výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň v kalendárnom mesiaci a výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. Z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že P. M. čerpal prostriedky v sume celkom 14.100,- Sk. K uvedenej sume mu boli pripočítané poplatky za výber z bankomatu, za prvé použitie karty, za vyhotovenie a zaslanie výpisu, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, poplatok za rizikové poistenie typu A, úrok z dlžnej sumy (1.865,78 Sk), zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu (1.000,- Sk) a poplatok za spracovanie poštovej poukážky. Odporca si povinnosť splácať dlžnú sumu neplnil, uhradil len časť vo výške 1.500,- Sk. Právny predchodca navrhovateľa takto evidoval voči P. M. pohľadávku vo výške 18.732,95 Sk, t.j. 621,82 eur. Od 01.01.2006 došlo k zrušeniu bez likvidácie spoločnosti SKK, a.s. s tým, že imanie spoločnosti prešlo na spoločnosť E. H. S., a.s. so sídlom S. nám. XX, K.. Dňa 01.03.2007 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi M., a.s., E. H. S., a.s. a navrhovateľom, na základe ktorej na navrhovateľa bola postúpená aj pohľadávka voči odporcovi. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že dňa 11.07.2006 došlo k mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.02.2013 vyplýva, že po postúpení pohľadávky odporkyňa uhradila sumu 20 eur v dvoch splátkach a to 10 eur dňa 14.8.“201“ a 10 eur dňa 16.01.2013. Pokusom o zmier zo dňa 12.07.2012 vyzýval navrhovateľ P. M. a odporkyňu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 1.237,91 eur do 19.07.2012. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 08.09.2009 vyplýva, že túto dohodu podpísal zástupca navrhovateľa a odporkyňa. Ako dlžník je v dohode uvedený P. M. a odporkyňa je označená ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi E. H. S. a.s. v sume 621,82 eur a náklady na inkasné konanie vo výške 93,27 eur. Forma splatenia úveru nebola

bližšie v dohode upravená. Navrhovateľ sa pôvodne svojho nároku domáhal voči P. M. ako odporcovi v 1. rade a voči V. M. ako odporkyni v 2. rade. Pred prvým pojednávaním však svoj návrh voči P. M. vzal späť a trval na návrhu len voči odporkyni V. M.. Uznesením zo dňa 23.01.2013 č.k. -73 tunajší súd konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil.

Okresný súd poukázal na vyjadrenie odporkyne, ktorá uviedla, že nemá vedomosť o okolnostiach uzavretia zmluvy s právnym predchodcom navrhovateľa, ani o tom, aká suma bola P. M. poskytnutá a akú časť z toho vrátil. Vo svojej výpovedi k podpísaniu dohody o záväzku uviedla, že ju navštívil zamestnanec navrhovateľa s tým, že hovoril niečo o exekúcii a chcel sa dohodnúť na splácaní dlhu. Odporkyňa uviedla, že s touto osobou sa bavili len o splácaní dlhu a o výške splátok, o iných skutočnostiach nebola informovaná. Vyhotovenie dohody jej zrejme nebolo odovzdané. Nemala vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, tomuto pojmu ani nerozumela. Pokiaľ by túto vedomosť mala, dohodu by nebola podpísala. Súčasne uviedla, že súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní zo 14.12.2012 poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, pričom dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. Poukázal na to, že pohľadávka sa stala splatnou 11.7.2006. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa 20.8.2012, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Preto navrhol návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Okresný súd poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100, § 101, 39 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.), § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.) a § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti okresný súd dodal, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" viedla okresný súd podporne

k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Okresný súd poukázal na to, že v predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku a odporkyňa s touto námietkou súhlasila. Okresný súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa údajov v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok došlo dňa 11.07.2006 k vyhláseniu predčasnej splatnosti pohľadávky. Ako bolo uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa okresný súd aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 11.07.2006, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 11.07.2009. Návrh vo veci samej podal dňa 20.08.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Preto okresný súd považoval jeho návrh za premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporkyňou, podľa názoru okresného súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporkyne mal okresný súd preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil odporkyňu kvôli podpísaniu tejto formulárovej listiny s tým, že listina sa týka len splátok úveru. V predloženej dohode o splátkovom kalendári pritom nie sú stanovené žiadne splátky. V časti uznania záväzku je uvedená suma 621,82 eur, pričom v časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odporkyňa však vo svojej výpovedi poprela, že by takúto vedomosť naozaj mala. Pokiaľ by to tak bolo, dohodu by nebola podpísala. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto nemala žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporkyne o uznaní záväzku Takéto konanie okresný súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Odporkyňa mala záujem dohodnúť sa na splátkach, musela však podpísať celý formulár, pričom nepoznala význam toho, čo podpisuje. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporená i tým, že v dohode nie sú uvedené žiadne splátky, ich výška a zročnosť. Podľa názoru okresného súdu je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako spotrebiteľa. Takéto konanie okresný súd považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval za rozporné aj s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhodnotil predmetný úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade, ak je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné. Preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.

Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považoval okresný súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť

podpis dohody zo strany odporkyne. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná odporkyňa, ktorej v konaní trovy nevznikli, preto jej okresný súd náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi, pretože stojí na strane odporkyne, ktorá bola v konaní úspešná. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne okresný súd zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./. Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bola odporkyňa voči navrhovateľovi v konaní úspešná. Preto jeho účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci á 39,84 eur - prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, vyjadrenie zo 14.12.2012 a účasť na pojednávaní dňa 04.03.2013 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení/, dvakrát paušál po 7,63 eur a jedenkrát paušál po 7,81 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/, cestovné na trase Lučenec - Prievidza a späť v sume 66,38 eur, náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 eur, DPH 20% zo sumy 47,65 eur ... 9,53 eur (substitučné zastupovanie na pojednávaní 04.03.2013 JUDr. V. R.). Trovy spolu predstavujú 348,60 eur. Vedľajší účastník si uplatnil nárok aj na odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 21.01.2013. Okresný súd mu za tento úkon odmenu nepriznal, pretože v tomto vyjadrení uvádza obdobné skutočnosti vo vzťahu k dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ako vo vyjadrení zo 14.12.2012. V tomto vyjadrení vedľajší účastník podrobnejšie opisuje metódy navrhovateľa, ktoré používa na dosiahnutie podpísania predmetnej dohody. Okresný súd tento úkon nepovažoval za účelne vynaložené trovy vzhľadom k tomu, že podstatné skutočnosti týkajúce sa námietky platnosti dohody a premlčania nároku navrhovateľa sú obsiahnuté už vo vyjadrení zo 14.12.2012.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na znenie § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka a na to, že odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo zmluvy o vydanie pôžičkovej karty č. 12662503, uzavretej so spoločnosťou E. H. S., a. s., ktorá dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti. Odporca v II. rade zároveň potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznania práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta nie je z hľadiska účinkov viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo na rozdiel od právnej úpravy podľa § 558 OZ. Keďže odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 OZ. Navrhovateľ nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Rovnaký právny názor zastáva aj najvyšší súd Českej republiky v rozsudkoch , , , , . Navrhovateľ má za to, že súd mal vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 558 a naplnenie zákonných predpokladov daného ustanovenia žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu. Navrhovateľ zastáva názor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojim podpisom pristúpil k záväzku odporcu, ktorý uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Odporca nebol k podpisu Dohody žiadnym spôsobom donútený, navrhovateľ poskytol odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok svojho syna v splátkach. Takáto forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkmi je nekalá obchodná praktika. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom navrhovateľ považuje za zarážajúci, nakoľko súd sa len stotožnil s účelovým a ničím nepreukázaným tvrdením odporcu s cieľom

vyhnúť sa plateniu svojich dlhov, pričom súd vôbec neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ považuje takéto vyhodnotenie listinných dôkazov za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. Takýmto postupom súdu budú veritelia nútení neposkytovať dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatniť na súde. Navrhovateľ tiež vyjadril nesúhlas, aby bol zaviazaný na úhradu rov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany práv odporcu. Združenie vstupuje do množstva konaní oznámením, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom iba zbytočne navyšuje trovy konania. Preto nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , , Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. a na ďalšie v odvolaní uvedené rozhodnutia všeobecných súdov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa a vedľajší účastník prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu, a to písomným podaním zo dňa 02.05.2013 a zo dňa 02.12.2013.

V rozsiahlom písomnom podaní zo dňa 02.05.2013 odporkyňa a vedľajší účastník poukazovali v súlade so závermi okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca a vedľajší účastník poukázali na takéto konanie navrhovateľa aj iných prípadoch, čím navrhovateľ chce navodiť dojem perfektnosti týchto zmlúv a získať titul na vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, zameranou na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za správny a v súlade s právom aj vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie v súdnom konaní. Za podanie tohto vyjadrenia odporkyňa a vedľajší účastník uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške po 23,83 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 39,84 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

V písomnom podaní zo dňa 02.12.2013, označenom ako „Doplnenie vyjadrenia žalovanej a vedľajšieho účastníka k odvolaniu“, sa odporkyňa a vedľajší účastník zaoberali argumentáciou v prospech aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na spotrebiteľské vzťahy aj v prípade úverových zmlúv (tzv. absolútnych obchodov). Za podanie tohto vyjadrenia odporca a vedľajší účastník uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 47,65 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 39,84 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd z hľadiska konkrétnych dôvodov odvolania navrhovateľa považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so

všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne vyvodil jasný záver o nekalosti konania navrhovateľa voči odporkyni, ktorý záver je aj v súlade s výkladovým pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd správne zohľadnil aj tvrdenie odporkyne, podľa ktorého táto nemala žiadnu vedomosť o úverovej zmluve jej manžela, ako aj o obsahu a význame ustanovení dohady, ktorú podpísala. Keďže odvolací súd považuje skutkové závery okresného súdu za súladné s ustanovením § 132 O.s.p., dospel k záveru, že navrhovateľom vytýkané nesprávne zistenie skutkového stavu veci na základe vykonaných dôkazov nie je dôvodné.

Za súladné so zákonom považoval odvolací súd aj právne závery okresného súdu ohľadne absolútnej neplatnosti dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou. Nad rámec týchto správnych úvah okresného súdu, ktoré samé osebe odôvodňujú záver o správnosti výroku rozsudku vo veci samej, pozornosti odvolacieho súdu z hľadiska určitosti dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou neušlo, že označenie pôvodného veriteľa v dohode medzi navrhovateľom a odporkyňou zo dňa 08.09.2009 (CONSUMER FINANCE HOLDING a. s.) nezodpovedá označeniu veriteľa, s ktorým P. M. uzavrel úverovú zmluvu (VÚB, a. s., V. N., A., IČO: 3120155). V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na záverečné ustanovenie Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty, podľa ktorého „Prijatím a schválením Žiadosti zo strany VÚB, a. s. sa táto Žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty .....“ . Aj uvedená skutočnosť tak potvrdzuje správnosť odvolaním napadnutého výroku rozsudku vo veci samej.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu závery okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú v súlade aj s výkladovým pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej nepovažoval za rozhodujúcu argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej argumentácie mal okresný súd podklady na iné skutkové posúdenie veci, odôvodňujúce iné právne posúdenie veci.

Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, vychádzajúc z čl. 37 ods. 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania,(viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci v súdnom konaní prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v zmysle § 137 ods. 1 O.s.p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možné považovať odmenu advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v spotrebiteľských vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.20'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp.

zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD32421SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) uviedol: Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.20'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ústavy a v čl. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.1'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( čl. 46 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a čl. 51 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.51'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP.

Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť, že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.47'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. S poukazom na vyššie uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Hoci si odporkyňa a vedľajší účastník uplatnili trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (dve písomné vyjadrenia k odvolaniu), odvolací súd považoval za účelné len jedno písomné podanie vo veci, keďže odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo vyjadriť celú svoju argumentáciu v rámci doterajšieho odvolacieho konania v jednom písomnom podaní (vyjadrení k odvolaniu). Preto odvolací súd priznal odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške po 23,83 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 39,84 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur, krátené u každého úspešného účastníka o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .