Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-232-2014.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/232/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: OVOGAL FARM družstvo, Hlboká cesta 1421, Dvory nad Žitavou, IČO: 35 922 338, zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Nagym, Kukučínova 8, Nové Zámky, proti žalovanému: VVISS spol. s r.o., Kostolanská 2/540, Madunice, IČO: 30 229 529, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Nevolným, PhD., Nitrianska 5, Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, agentúra Trenčín, Piaristická 16, Trenčín, o zaplatenie 6.224,10 eur s prísl., o odvolaní žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7Cb/39/2012-155 zo dňa 02.09.2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.638,88 eur s 5% úrokom z omeškania od 01.02.2012 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a k trovám konania uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.224,10 eur titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným ako dopravcom pri preprave tovaru. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný na základe objednanej prepravy zo dňa 10.03.2011 vykonal pre žalobcu prepravu slepačích vajec zo Špačiniec (SR) do Weiskirchen/Konfeld (Nemecko), počas ktorej bol vodič nútený prudko zabrzdiť a tým sa tovar poškodil. Príjemca tovaru odmietol poškodený tovar prevziať, preto bol vrátený a zlikvidovaný, na základe čoho vznikla žalobcovi škoda vo výške žalovanej istiny, ktorú si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. 5111040031 splatnou dňa 25.04.2011. Uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody si žalovaný uplatnil voči poisťovni Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, ktorá ale odmietla poskytnúť poistné plnenie z odôvodnením, že škoda bola spôsobená chybným obalom a na základe tohto záveru žalovaný odmietol žalobcovi zaplatiť žalovanú škodu.
Po návrhu žalovaného súd prvého stupňa pripustil do konania na strane žalovaného vedľajšieho účastníka Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group.
V priebehu konania žalobca požiadal súd o zmenu petitu žaloby a žiadal priznať istinu vo výške 6.224,10 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 26.04.2011 do zaplatenia. Požadovanú úpravu petitu súd pripustil.
Vo veci prvostupňový súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako i navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená prepravná zmluva, na ktorú súd aplikoval právnu úpravu Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovanú vo vyhl. č. 11/1975 Zb., nakoľko miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania leží po dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Preprava bola vykonaná na trase Slovenská republika - Nemecko. V konaní vypočutý svedok L. U., vodič vozidla prepravujúceho poškodený tovar vypovedal, že tovar, ktorým boli slepačie vajcia viezol po prvýkrát, tovar si nakladal sám a počas prepravy mu do cesty vbehlo iné vozidlo, preto musel prudko pribrzdiť a tým došlo k poškodeniu tovaru. Príjemca v Nemecku odmietol zásielku vajec prevziať, preto sa vodič s tovarom vrátil späť k odosielateľovi a tovar sa musel dať zlikvidovať.
Súd prvého stupňa s poukazom na čl. 17 ods. 1 CMR skonštatoval, že dopravca zodpovedá za poškodenie zásielky počas prepravy a k obrane žalovaného, ktorý poukazoval na čl. 17 ods. 2 a ods. 4 CMR a namietal, že k poškodeniu tovaru došlo z dôvodu osobitného nebezpečenstva súvisiace s chybným obalom a tovar nebol správne zabalený súd skonštatoval, že tieto skutočnosti neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. V konaní vypočutý svedok a vodič poškodeného tovaru U. potvrdil, že tovar nakladal sám, takýto druh tovaru viezol po prvýkrát a ak by malo byť poškodenie zásielky z dôvodu osobitného nebezpečenstva, musí toto tvrdenie osvedčiť. Ak bol obal tovaru poškodený, bolo povinnosťou žalovaného ako dopravcu túto skutočnosť vyznačiť v nákladnom liste s odôvodnením. Podľa čl. 9 CMR nákladný list žiadnu výhradu súvisiacu s obalom neobsahuje, preto sa nemožno dodatočne odvolávať na poškodený obal. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy výpoveď svedka - vodiča U., ktorý tiež vypovedal, že prijímateľ tovaru mu na mieste vykládky ukázal podobné vozidlo, ktoré tiež viezlo vajcia, ale medzi paletami boli kartónové prepážky, aby nedošlo k poškodeniu ani pri prudkom zabrzdení. Súd prvého stupňa posúdil a vyhodnotil i povinnosti žalovaného, ktoré mu z čl. 18 ods. 2 CMR ako dopravcovi vyplývajú, podľa ktorého, ak sa chce dopravca odvolávať na zvláštne nebezpečenstvo, na základe ktorého došlo k poškodeniu zásielky, musí jeho existenciu v konaní preukázať, čo sa ale žalovanému nepodarilo.
Prvostupňový súd sa zaoberal i výškou škody, ktorú si uplatňoval žalobca a ktorá podľa žaloby pozostávala z náhrady za poškodené vajcia, ich prebalenie a náhrady mzdy zamestnancov, k čomu súd poukázal na to, že žalovaný je povinný uhradiť iba sumu, o ktorú sa hodnota zásielky znížila, preto priznal žalobcovi iba nárok vo výške 4.638,88 eur s tým, že za ostatné škody dopravca nezodpovedá, preto nie je povinný ich nahradiť a vo zvyšku návrh zamietol.
Súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania požadovaný pôvodne vo výške 5 %, ktorý vyplýva z čl. 27 CMR a to odo dňa podania žaloby na súd, pretože žalobca nepreukázal zaslanie písomnej reklamácie žalovanému ako je vyžadované podľa uvedeného ustanovenia a v ostatnej časti nárok na úrok z omeškania požadovaný žalobcom zamietol.
Rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil s poukazom na § 610, § 622, § 624, § 626 Obchod. zák., ktorými je upravená zmluva o preprave veci v spojení s vyhl. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), z ktorého Dohovoru aplikoval čl. 4, čl. 9, čl. 17, čl. 18, čl. 25, čl. 27 a čl. 31, na základe ktorých nárok žalobcu v súvislosti i s obranou žalovaného posúdil. Nárok na úroky z omeškania vyhodnotil podľa § 369 a § 365 Obchod. zák. a článku 27 dohovoru CMR.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalovanému podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného.
Žalovaný v odvolaní žiadal odvolací súd, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že Dohovor o CMR, ani žiaden iný právny predpis neupravuje, kto je povinný prepravovaný tovar naložiť a táto povinnosť by dopravcovi vyplývala iba v prípade, ak by sa k nej výslovne zaviazal v zmluve o preprave, alebo ak by to bolo uvedené v náložnom liste. Nakládku tovaru uskutočňuje odosielateľ - žalobca, ktorý zodpovedá i za správne naloženie zásielky a bezchybnosť tovaru, pričom podľa svedeckej výpovede vodiča vozidla, ktorý poškodený tovar prepravoval, L. U., naloženie zásielky vykonal sám, hoci podľa písomného vyjadrenie od spoločnosti Biogal a.s. sa táto uskutočňuje vždy pod dohľadom vedúceho pracovníka odbytu alebo skladníka. Nie je ale zrejmé, či vodičom naložený tovar niekto skontroloval alebo bol pri jeho náklade
prítomný, aby tak dohliadol na zabezpečenie a zaistenie tovaru, aby sa ani v prípade náhleho pribrzdenia nepoškodil. Príčinu škody z poškodenia zásielky ale prvostupňový súd opiera výlučne o svedeckú výpoveď vodiča, ktorú je ale potrebné posudzovať ako subjektívny názor a vziať do úvahy, že tovar daného charakteru - vajcia viezol po prvýkrát, takže svoju domnienku o poškodení tovaru nemohol založiť ani na predchádzajúcich skúsenostiach s prepravou takéhoto tovaru. Podľa čl. 17 ods. 4 písm. b) CMR je dopravca od zodpovednosti oslobodený, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo viacerými z týchto skutočností, konkrétne: v dôsledku chybného obalu zásielky. Zjavný stav zásielky a obalu je povinný dopravca preskúmať podľa čl. 8 písm. b) CMR, ale nie je povinný posudzovať vhodnosť a bezchybnosť obalu pokiaľ nie je viditeľná a najmä ak sa jedná o tovar, ktorý má krehkú povahu a vyžaduje si špeciálny postup pri balení a upevnení pri preprave. Odvolateľ má za to, že ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemal možnosť vodič posúdiť vhodnosť a bezvadnosť odosielateľom poskytnutého obalu a preto nemôže niesť za poškodenie zásielky vadným obalom zodpovednosť. Na skutočnosť, že nákladný list neobsahuje výhrady dopravcu podľa čl.9 ods. 2 CMR sa nemožno odvolávať, pretože sa v článku hovorí len o zjavom stave zásielky, ktorý by bol dopravca objektívne schopný vnímať a posúdiť. Vzhľadom na povahu zásielky, ktorá bola mimoriadne krehká sa ale vyžadovalo dodržanie špecifického postupu i pri zohľadnení obvyklých a bežných situácii, ku ktorým dochádza v premávke vozidiel i pri zvýšenej rýchlosti a možných prekážkach. Výlučne tak odosielateľ, ktorým je žalobca zodpovedá za to, že zásielka bude riadne vhodne a bezvadne zabalená a správne naložená. V konaní žalovaný preukázal, že k poškodeniu tovaru došlo v dôsledku náhleho prudkého zabrzdenia vozidla, k čomu prvostupňový súd poukázal na čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR, ale argumenty žalovaného, že sa jedná o vznik osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s chybným obalom, pri zohľadnení čl. 17 ods. 1 a 4 súd vyhodnotil ako v konaní nepreukázané a podľa právneho názoru prvostupňového súdu tak žalovaný neosvedčil, že k poškodeniu zásielky došlo vadou obalu a zásielka nebola riadne zabalená a zabezpečená. Súd prvého stupňa pri výklade uvedeného ustanovenia ale nebral zreteľ na jeho presné znenie, podľa ktorého žalovaný ako dopravca podľa čl. 18 ods. 2 v spojení s čl.17 ods. 4 písm. b) Dohovoru CMR musí len osvedčiť, že poškodenie zásielky „mohlo“ vzniknúť a nie že skutočne vzniklo, k čomu poukázal odvolateľ i na rozsudok NS SR zo dňa 30.01.2004 sp. zn. 2Obdo/7/2003. Prudšie zabrzdenie patrí medzi bežné riziká, s ktorými je potrebné v cestnej premávke počítať a preto i dôvodne predpokladať, že ku škode tak neprišlo v dôsledku neopatrnej jazdy vodiča, ale kvôli vadnému obalu zásielky a jej následnému nesprávnemu uloženiu a zabezpečeniu. Ak by bola zásielka riadne zabalená a zabezpečená na prepravu, ani prudšie zabrzdenie by nespôsobilo jej poškodenie. Práve nesprávne zaistenie tovaru bolo bezprostrednou príčinou vzniku poškodenia zásielky, čomu podporne svedčí aj stanovisko vedľajšieho účastníka - poisťovne, ktorý neposkytol poistné plnenie s poukazom na to, že dopravca za poškodenie zásielky nezodpovedá, pretože mohlo vzniknúť z osobitného nebezpečenstva. Odvolateľ má za to, že v konaní súdu dostatočne preukázal existenciu možného vzniku osobitného nebezpečenstva, ktoré je upravené v čl.17 ods. 4 písm. b) v spojení s čl. 18 ods. 2 Dohovoru o CMR a je na žalobcovi, na ktorého tak prešlo dôkazné bremeno produkovať dôkazy, že škoda nebola spôsobená z osobitného nebezpečenstva. Uvedenú skutočnosť, ale žalobca nepreukázal, z toho dôvodu mal súd jeho nárok v celom rozsahu žaloby zamietnuť.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie i vedľajší účastník na strane žalovaného ktorý žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vedľajší účastník potvrdil, že má so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu zo zodpovednosti z prepravných zmlúv CMR, pričom z dokazovania je preukázané, že predmetom zásielky bol krehký tovar a vodič, ktorý prepravu vykonával nemal žiadne školenie o spôsobe a postupe uloženia vajíčok na vozidlo a odosielateľ ani správnosť naloženia tovaru nekontroloval. Tým, že vodič tovar naložil sám, konal na príkaz odosielateľa, čím sa ale odosielateľ svojej povinnosti nezbavil, pretože ani Dohovor CMR, ani iný právny predpis neuvádza, kto má povinnosť tovar naložiť. Vodič konal nad rámec svojich pracovných úloh, z ktorých mu povinnosť nakladať tovar do vozidla nevyplýva, dopravca zodpovedá len za vykonanie prepravy z miesta odovzdania do miesta určenia, ale nemá povinnosť tovar naložiť a niesť zodpovednosť za jeho poškodenie, ktoré vznikne v dôsledku chybného naloženia. Naloženie tovaru bolo uskutočnené na pokyn odosielateľa, teda na jeho zodpovednosť, ktorý ako jediný zodpovedá za správnosť uloženia tovaru, pričom je preukázané, že ku škodovej udalosti nedošlo iba v dôsledku náhleho prudkého zabrzdenia, ale primárnou príčinou škody bol chýbajúci obal zásielky. Kontrolu správnosti naloženia tovaru ale nikto od odosielateľa nekontroloval a tak sa odosielateľ ľahkovážne spoliehal na správnosť naloženia tovaru vodičom, ktorý jeho prepravu vykonával po prvýkrát. K čl.9 ods. 2 Dohovoru CMR sa jedná o domnienku
vyvrátiteľnú, pričom platí, že dopravca môže odhaliť výlučne zjavne vady obalu, nie vady skryté a na skryté vady sa povinnosť zaznamenať tieto vady v nákladnom liste nepoužíva.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a k odvolaniu vedľajšieho účastníka žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a dal do pozornosti, že žalovaný práve z dôvodu vedomia o svojej zodpovednosti škodovú udalosť nahlásil poisťovni, ktorá v konaní vystupuje ako vedľajší účastník, ale ktorá mu odmietla poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že škoda bola spôsobená údajným chybným obalom zásielky. Uvedený argument označil žalobca za umelo vykonštruovaný, pretože v konaní nebolo preukázané, v čom spočívala údajná chyba obalu, pričom ani ohliadka na mieste nebola zo strany vedľajšieho účastníka vykonaná, preto mu ostala len domnienka založená na fotografii, pričom snahou vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je zrejmé vyhnúť sa poistnému plneniu, tak účelovo hľadá argumenty preukazujúce, že poškodenie bolo spôsobené chybným naložením tovaru. V súvislosti s tým poukázal žalobca i na písomné stanovisko žalovaného, ktoré adresoval vedľajšiemu účastníkovi, keď mu tento oznámil odmietnutie poistného plnenia obsiahnutého vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 18.08.2011, v ktorom žalovaný sám potvrdil, že „firma OVOGAL FARM družstvo balí tovar - prepravované vajcia - štandardne na každú prepravu podľa jednotnej normy a špecifikácie klienta. Balenie tovaru bolo riadne a obvyklé, nebolo chybné, ani chýbajúce a tovar bol zabezpečený zaisťovacími tyčami“. Nie je zrejmé na základe akých skutočností potom žalovaný zmenil svoje názory a postoj v konaní pred prvostupňovým súdom keď už tvrdí, že ku škode došlo z titulu chybného obalu a nesprávneho naloženia. V súvislosti s procesom nakladania tovaru žalobca uviedol, že ak vodič nemienil tovar naložiť, mal tento úkon odmietnuť alebo predmetnú skutočnosť zaznamenať v náložnom liste.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje, že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je
náležite odôvodnené, preto odvolacie dôvody uvedené u oboch odvolateľov považuje odvolací súd za nedôvodné.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s odvolacími dôvodmi, na ktoré poukazoval žalovaný i vedľajší účastník na strane žalovaného, podľa ktorých žalovaný osvedčil, že poškodenie zásielky mohlo vzniknúť z dôvodu chybného obalu, resp. z nesprávneho naloženia a uloženia, čím sa dopravca - žalovaný oslobodil od zodpovednosti, keď poškodenie zásielky vzniklo z príčin uvedených v čl. 17 ods. 4 písm. b) CMR odvolací súd uvádza, že podľa CMR dopravca zásadne zodpovedá za stratu alebo poškodenie tovaru v čase medzi jeho prevzatím a vydaním bez toho, aby bol dotknutý subjektívny moment. Táto široká zodpovednosť dopravcu je síce oslabená čl.17, je však jednoznačné, že Dohovor CMR vychádza z princípu výsledku a nie zavinenia. Ak dopravca podľa čl. 18 CMR preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktorým sa nemohol vyhnúť, alebo ich následky odvrátiť, potom je podľa čl. 17 ods. 2 zbavený zodpovednosti, ale musí preukázať, že škoda vznikla následkom a z dôvodu, v predmetnom článku uvedenom.
Je pravdou, že Dohovor CMR výslovne neupravuje záležitosti súvisiace s nakládkou zásielky, na ktoré sa vzťahuje článok 17 ods. 4. Žalovaný ako dopravca v konaní ale nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti, čím by sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu. Spôsob balenia zásielky je potrebné posudzovať vo vzťahu k bežným rizikám dopravy a nie vo vzťahu k osobitnému nebezpečenstvu. Treba tiež vziať do úvahy, že aj keď dopravca môže príčinu škody iba zdôvodniť odvolaním sa na čl.17 ods.4 CMR a nemusí ju preukazovať, okrem vlastného tvrdenia o príčine škody, nemôže bez akýchkoľvek relevantných dôkazov byť zbavený zodpovednosti za škodu. Ochranu dopravcu, ktorú poskytuje čl. 17 ods. 4 písm. b) je možné použiť iba v prípade, ak ide o zásielku, pri ktorej dôjde k poškodeniu z dôvodu nesprávneho zabalenia, alebo poškodenie vznikne z osobitného rizika, ktoré je spojené s prepravou nezabaleného tovaru. Podľa článku 18 ods. 2 CMR je ale potrebné, aby žalovaný ako dopravca preukázal, že zásielka nebola primerane zabalená, alebo že bol obal poškodený a je na žalovanom, ako správne skonštatoval i prvostupňový súd, že žalovaný musí preukázať, že poškodenie tovaru spôsobil chýbajúci alebo nedostatočný obal. V neprospech žalovaného svedčí i jeho správanie, keď pôvodne svoju zodpovednosť akceptoval, preto vznik škody nahlásil ako poistnú udalosť svojej poisťovni,, ktorá je v tomto konaní vedľajší účastník na strane žalovaného a v hlásení potvrdil, že zásielka bola správne zabalená, naložená i zaistená, a až keď poisťovňa odmietla plniť práve s poukazom na nedostatok obalu, začal poukazovať tiež na tieto okolnosti. K tomu, aby mohol žalovaný využiť ochranu, ktorú mu poskytuje čl.17 ods.4 písm.b) CMR musí osvedčiť, že zásielka nebola dostatočne zabalená a jej poškodenie vzniklo z osobitného nebezpečenstva spojeného z prepravou nedostatočne zabaleného tovaru, oproti čomu musí žalobca preukázať, že škoda nebola nedostatkom obalu spôsobená. Žalovaný neosvedčil existenciu chýbajúceho alebo chybného obalu, čím by zásielka bola vystavená nebezpečenstvu poškodenia, ako vyžaduje čl.17 ods.4 písm.b) v spojení s čl.18 ods.2 CMR, preto nebol splnený predpoklad, že škoda vznikla z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho z chýbajúcim obalom. Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na interpretácie dopravcu ( výpoveď vodiča a oznámenie poistnej udalosti poisťovni) bolo preukázané, že tu existuje iná príčina škody, a tou bolo náhle prudké pribrzdenia vozidla v snahe vyhnúť sa dopravnej kolízii, k poškodeniu tak došlo pôsobením vonkajšej sily, čím sa žalovaný nezbavil dôkazného bremena, ktoré neuniesol.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne prvostupňový súd.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.