Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/118/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 47249587 proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36858299, o zaplatenie 22.403,00 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. októbra 2021 v znení uznesenia sp. zn. zo dňa 01. júla 2022 a uznesenia sp. zn. zo dňa 04. septembra 2023 vo výrokoch I., II., IV., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 20. októbra 2021 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.607,20 € z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení nepredpokladal spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 6. 02. 2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.151,80 € z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 155,00 € z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (II. výrok), v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (III. výrok), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (IV. výrok), štát priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (V. výrok), znalcovi C. E. priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov znalečného v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (VI. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 933,00 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pripojeným príkazom na úhradu (VII. výrok).

1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného náhrady škody v celkovej výške 22.403,00 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 14.987,00 € od 16. 11. 2015 až do zaplatenia a zo sumy 7.416,00 € od 16. 12. 2015 až do zaplatenia. Žalovaná suma predstavovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 900 bodov po 16,48 €, spolu 14.832,00 €, za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.416,00 € a za poplatok za vyhotovenie posudku na sťaženie spoločenského uplatnenia za účelom podania žaloby155,00€. Sťaženia spoločenského uplatnenia sa domáhala v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení znaleckým posudkom C. D. F. zo dňa 27. 12. 2005 nepredpokladal. K žalobe pripojila posudok C. E. zo dňa 12. 10. 2015, ktorý k tomuto dátumu ohodnotil zhoršenie trvalých následkov u položiek číslo 304 a číslo 309. Rozdiel v bodovom ohodnotení týchto položiek v posudku C. D. F. a C. E. predstavuje 900 bodov, čo v prepočte je žalovaná suma 14.832,00 €. Zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa domáhala podľa o 50 % z tejto sumy. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania nároku z dôvodu márneho uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty.

1.2 Okresný súd rozsudkom zo dňa 19. 12. 2018 žalobu zamietol, keď nárok žalobkyne považoval za premlčaný v zmysle ust. . Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. zo dňa 19. 12. 2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania, argumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav a na vec aplikoval ustanovenia , , , , , , až 5, a , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.4 Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví predstavujúci náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle a , ako aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením tohto nároku na súd . Žalobkyňa sa domáhala v tomto konaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode z titulu zhoršených následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení v posudku C. F. zo dňa 27. 12. 2005 nepredpokladal v zmysle a Doložila o tom ako dôkaz lekársky posudok C. E. zo dňa 12. 10. 2015. Z porovnania týchto posudkov mal súd prvej inštancie za preukázané zhoršenie zdravotných následkov úrazu u žalobkyne, keď C. F. ku dňu 27. 12. 2005 ohodnotil u nej poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ako ľahké pod položkou 304a na 100 bodov, zatiaľ čo C. E. ohodnotil poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ako stredne ťažké pod položkou 304d na 520 bodov. C. F. ohodnotil poúrazovú hemiparézu ľavej hornej končatiny žalobkyne pod položkou 309 na 520 bodov, C. E. jej stredne ťažký stupeň na 1000 bodov. Rozdiel v ohodnoteniach predstavoval 900 bodov.

1.5 Analýzou lekárskych vyšetrení súd prvej inštancie dospel k záveru, že míľnikom vývoja zdravotných ťažkostí u žalobkyne bol prelom rokov 2013 a 2014, kedy sa uskutočnila aj jej hospitalizácia na algeziologickej klinike. Súd prvej inštancie vzhľadom k záverom znaleckého posudku č. 2/2021 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo - neurológia C. G. dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobkyne žalovaným nebola dôvodná. Žaloba bola súdu doručená dňa 21. 12. 2015 v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, odkedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o rozsahu škody a túto dať bodovo ohodnotiť, keďže jej počiatok ustálil znalec C. G. dňom 31. 12. 2013.

1.6 Pre účely stanovenia výšky škody vo vzťahu ku náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie vychádzal zo znenia , podľa ktorého je pre určenie výšky náhrady rozhodujúci okamih vzniku nároku na náhradu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. skonštatoval, že nárok na sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa je samostatným nárokom, ktorý vznikne v dôsledku takého zhoršenia následkov, ktoré nebolo pri pôvodnom hodnotení predpokladané. Zákonodarca pritom vyžaduje vyhotovenie nového lekárskeho posudku v zmysle citovaného zákona, ktorým sa ohodnotí zhoršený zdravotný stav ku dňu ohodnotenia (t. j. nie v čase dopravnej nehody). Za okamih vzniku tohto nároku možno považovať až okamih ustálenia zhoršenia zdravotného stavu od kedy je možné zistiť, či a aké zmeny v zdravotnom stave poškodeného nastali. Ku sťaženiu spoločenského uplatnenia môže dôjsť až v tej dobe, a preto nie je žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná v čase, keď tento nárok ešte nevznikol. K ustáleniu zhoršeného stavu žalobkyne vo vzťahu k jej nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa malo dôjsť podľa znalca C. G. na prelome rokov 2013 a 2014 dňom 31. 12. 2013. Prvýkrát si z tohto dôvodu mohla tento nárok uplatniť na súde dňom 01. 01. 2014. K tomuto dátumu bolo preto potrebné vyčísliť hodnotu jedného bodu podľa , t. j. určiť ju sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok v predchádzajúcom roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, t. j. za rok 2013. Súd prvej inštancie ustálil, že z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia za 900 bodov v zmysle by potom prináležala žalobkyni náhrada v sume 14.832,00 € (900 x 16,48 €).

1.7 Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobkyne na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom v zmysle Námietku žalovaného, že počiatok behu premlčacej subjektívnej lehoty pre uplatnenie tohto nároku je potrebné počítať odo dňa priznania invalidného dôchodku nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že tento nárok je subsidiárnym k nároku podľa ustanovenia citovaného zákona a teda rovnako ako u tohto nároku môže začať bežať dvojročná premlčacia doba až od ustálenia zhoršeného zdravotného stavu žalobkyne, t. j. od 31. 12. 2013, a to bez ohľadu okamih priznania invalidity. Priznanie invalidity je len jedným z kritérií pre úspešné uplatnenie tohto nároku, ako to vyplýva z textu cit. ust. Z posudku k invalidite bolo zistené, že v dôsledku zdravotných problémov, žalobkyňa, ktorá má ukončené stredné odborné vzdelanie, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a prácu môže vykonávať obmedzene len v prostredí bez zvýšenej fyzickej a psychickej záťaže (napr. prevádzkarku, informátorku). Tvrdenia žalobkyne ohľadom zásahu následkov úrazu do jej osobného rodinného života boli len všeobecné a ničím nepreukázané. Sama žalobkyňa sa pojednávaní v konaní nezúčastnila. Jej tvrdenia, že sa nedokáže sama o seba postarať, obliecť, navariť a vykonávať domáce práce, neboli ničím preukázané. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode v rozsahu 50 %, jej priznal nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle v rozsahu 50 % z maximálnej výšky 50 % zo základného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle citovaného zákona, t. j. v rozsahu 25 % z tejto sumy. Z uvedených dôvodov vznikol žalobkyni nárok v zmysle ustanovenia na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3 708,00 €.

1.8 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou spoluzavinenia žalobkyni na vzniknutej škode, v zmysle . V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v čase dopravnej nehody nebola pripútaná. V dôsledku tejto skutočnosti sama považovala za adekvátne krátenie jej nároku na náhradu škody maximálne v rozsahu 10 %. Žalovaný žiadal jej spoluzavinenie na vzniknutej škode posúdiť v podiele 50 %. Aj keď sa jedná o právnu otázku, súd prvej inštancie sa pri jej riešení nezaobišiel bez odborného stanoviska. Podľa názoru znalca C. G., aj keby bola žalobkyňa v čase jazdy pripútaná, jej krčná chrbtica by bola voľná a došlo by aj tak k jej poškodeniu, keďže celý vektor sily sa zacielil pri náraze na krčnú chrbticu. Rozsah poškodenia by však bol zrejme menší ak by bola pripútaná. Jej spoluúčasť na vzniku poškodenia jej zdravia z tohto dôvodu ustálil do 20 %. Súd vzhľadom na vyjadrenie znalca považoval za primeraný rozsah spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody na jej zdraví v zmysle 15 %. V tomto rozsahu potom krátil nárok žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho zvýšenia v zmysle a a v tejto časti zamietol žalobu ako bezdôvodnú. Žalobkyni potom z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa priznal od žalovaného sumu 12.607,20 € a z titulu zvýšenia tejto náhrady podľa sumu 3.151,80 €.

1.9 Žalobkyňa okrem svojich nárokov na sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia sa domáhala aj príslušenstva tejto pohľadávky, ktoré predstavovali náklady spojené s jej uplatnením a to

zaplatená odmena za vypracovaný posudok C. E. v sume 155,00 €. Náklady na vypracovanie posudku v súvislosti s uplatnením nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle . Ich výška bola preukázaná dokladom o úhrade tejto sumy žalobkyňou pred podaním žaloby na súd. Súd prvej inštancie považoval návrh žalobkyne na zaplatenie príslušenstva pohľadávky v sume 155,00 € za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel.

1.10 K žalobkyňou požadovanému úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia. Až uplynutím tejto doby dochádza k omeškaniu dlžníka, a preto považoval nárok žalobkyne na úroky z omeškania zo zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa za bezdôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Skonštatoval, že u nároku žalobkyne uplatneného podľa sa nejedná o nárok, ktorého výška závisí na úvahe súdu. Uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 14.832,00 € voči žalovanému prípisom zo dňa 22. 10. 2015 , ku ktorému pripojila posudok C. E. a kópiu zdravotnej dokumentácie so všetkými lekárskymi záznamami, pričom z tohto podania tiež vyplýva, že bol vypracovaný posudok iným než ošetrujúcim lekárom žalobkyne z dôvodu, že tento jej odmietol vypracovať lekárky posudok. Žalovaný jej oznámil, že nemôže poskytnúť poistné plnenie listom zo dňa 20. 11. 2015 a vyzval ju na predloženie lekárskeho posudku od posudzujúceho lekára v zmysle písmeno d/ Súd prvej inštancie mal týmto preukázané, že si žalobkyňa riadne uplatnila u žalovaného právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia podľa Z. z, keď uplatnený nárok preukázala relevantným spôsobom, posudkom C. E. a zdravotnou dokumentáciou. Požiadavku žalovaného, aby tento posudok vypracoval jej ošetrujúci lekár nemohla splniť. Podľa názoru súdu prvej inštancie lekársky posudok vystavený C. E. spĺňal všetky atribúty lekárskeho posudku v zmysle a 8 Zo strany žalovaného sa jednalo len o obštrukciu v poskytnutí plnenia žalobkyni. Žalovaný pri tom nenapádal jeho nekompetentnosť podať takýto posudok alebo nesprávnosť obsahu tohto posudku. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že právo žalobkyne na úrok z omeškania je daný v lex specialis v jeho ustanovení v súlade s ustanovením . Ak žalovaný mal pochybnosť o správnosti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku C. E., mal právo postupovať podľa , Z ust. , vyplýva, že poisťovateľ, nie poškodený, je tým kto je povinný začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť toto prešetrovanie. Poskytnúť poistné plnenia mal povinnosť do 15 dní po skončení tohto prešetrenia. Táto lehota začala žalovanému plynúť nasledujúcim dňom kedy žalobkyňa požiadala o plnenie t. j. 23.10.2015. a márne uplynula 06. 02.2016 (3 mesiace a 15 dní). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.607,20 € od 06. 02. 2016. až do zaplatenia. Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania zo sumy 155,00 € ako príslušenstva pohľadávky v zmysle , súd prvej inštancie návrh v tejto časti zamietol, keďže nemožno požadovať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky.

1.11 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a 257 tak, že čiastočne úspešnej žalobkyni súd priznal ich plnú náhradu, pričom ich výška vo vzťahu k náhrade trov právneho zastúpenia bude vypočítaná z priznanej, nie požadovanej sumy, keďže táto závisela od úvahy súdu a od vyriešenia odbornej otázky okamihu ustálenia zhoršeného zdravotného stavu, ktorá otázka mala potom vplyv aj na výšku hodnoty jedného bodu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V konaní bolo nariadené na návrh žalovaného znalecké dokazovanie znalcom C. E. ako aj znalcom doc. C. G.. Záloha zložená na toto dokazovanie žalovaným nepokryla v plnom rozsahu priznanú znaleckú odmenu. Žalovaný bol v konaní neúspešný, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené z jeho podnetu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal znalcovi C. E. nárok na náhradu trov znalečného voči žalovanému s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v samostatnom uznesení. Súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť trovy štátu z dôvodu úhrady časti trov znalečného priznaného znalcovi G. C. D. G. zo štátnych prostriedkov.

1.12 Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 01. júla 2022 opravil písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku tak, že správna adresa sídla právnej zástupkyne žalobkyne je

„Predmestská 57, 010 01 Žilina“ a že správne identifikačné číslo právneho zástupcu žalovaného je „36 868 299“.

1.13 Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 04. septembra 2023 opravil písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku tak, že správne označenie znalca, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov znalečného v rozsahu 100 % je „C. C. E., bytom H. XX, XXX XX I. I., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v oddiele znalci pod evidenčným číslom 915282“.

2. Proti výrokom I., II. a od nich závislým výrokom IV., V., VI. a VII. tohto rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa , a , pretože súd prvej inštancie podľa neho na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne posúdil splnenie povinnosti preukázať žalobkyňou uplatňovaný nárok z titulu náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia nakoľko nepredložil lekársky posudok vypracovaný v súlade s Z dôkazov predložených žalobkyňou v predmetnom spore podľa názoru žalovaného neplynie, ani inak nebolo preukázané, že by žalobkyni posudzujúci lekár odmietol lekársky posudok o sťažení jej spoločenského uplatnenia vypracovať. Poukázal na to, že ak žalobkyňa postupovala pri uplatnení nároku u žalovaného v rozpore so , keď predložila lekársky posudok C. E., ktorý nie je posudzujúci lekár vyhla sa tak tomu, aby jej zdravotný stav posúdil posudzujúci lekár, ktorý ju naposledy liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, teda lekár, ktorý zdravotný stav žalobkyne pozná najlepšie. Toto konanie žalobkyne sa preto žalovanému javilo ako tendenčné, a preto ho podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd vyhodnotil nekorektne, keď dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok u žalobcu riadne. Vychádzajúc z ust. bolo podľa názoru žalovaného je zrejmé, že uplatnený nárok mala žalobkyňa (ako poškodená) preukázať žalovanému, preto neobstojí argumentácia prvoinštančného súdu v zmysle 83. bodu odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala nárok, ktorý v konaní žalobou uplatnila a preto je názoru, že jej tento nárok nepatrí a súd prvej inštancie jej ho nemal priznať.

2.2 Žalovaný ďalej namietal nesprávne stanovenie hodnoty jedného bodu relevantnej pre korektné stanovenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a nároku na jej zvýšenie. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľade aplikovania ním stanovenej výšky jedného bodu 16,48 €, relevantného pre korektné stanovenie výšky nároku, a to z dôvodu, že podľa názoru žalovaného, ak žalobkyňa utrpela zásah do jej telesnej integrity pri dopravnej nehode dňa 14.12.2004, tak dôsledkom toho je podľa neho tá skutočnosť, že tento deň je momentom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví, a preto jej mohla patriť náhrada za jeden bod sťaženia jej spoločenského uplatnenia vo výške 9,54 € (287,30 Sk), v zmysle úradného oznámenia na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR www.health.gov.sk, na základe ktorého bola na obdobie od 1. augusta 2004 do 31. decembra 2004 hodnota jedného bodu určená sumou 287,30 Sk. Dal do pozornosti odvolacieho súdu názor publikovaný v odbornej literatúre, v zmysle ktorého sa náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia viažu k dátumu škodovej udalosti a nie k dátumu prejavenia ich následkov. Z uvedeného podľa žalovaného plynie, že v predmetnom spore je pre správne stanovenie hodnoty jedného bodu rozhodným obdobím rok 2004, v ktorom došlo k úrazu žalobkyne v príčinnej súvislosti, s ktorým došlo k zásahu do jej telesnej integrity. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.10.2012, v ktorom najvyšší súd potvrdil správnosť rozhodnutí nižších súdov, ktoré posudzovali moment vzniku nároku na náhradu škody v obdobnom prípade, kedy ku škode na zdraví došlo pri dopravnej nehode a dospel k záveru, že je ním deň dopravnej nehody. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie postupovať tak, že bodové hodnotenie priznané žalobkyni vo výške 900 bodov mal násobiť hodnotou jedného bodu 9,54 €, a tak by dospel k záveru o nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8 586,00 €. Rovnako mal súd prvej inštancie podľa neho postupovať aj pri stanovení nároku na zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého výšku ustálil na 2.146,50 €.

2.3 Žalovaný sa nestotožnil ani zo záverom súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho svojvoľne bez ďalšieho odôvodnenia určil 15% rozsah spoluzavinenia žalobkyne, ktorým sa podieľala na vzniku škody na jej zdraví, a to napriek tomu, že súd disponoval stanoviskom ním ustanoveného znalca, ktorý odborne

odhadol spoluzavinenie žalobkyne do 20%. Zastával názor, že súd prvej inštancie mal o 20% znížiť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a ako aj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie mal zohľadniť 20% mieru spoluzavinenia žalobkyne aj vo vzťahu k nároku uplatnenému vo výške 155,00 €, ktorý predstavuje náhradu poplatku za vyhotovenie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, pričom ide o príslušenstvo pohľadávky.

2.4 Za nekorektnú žalovaný nepovažoval taktiež argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil priznanie úroku z omeškania žalobkyni vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.607,20 € od 06.02.2016 až do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutí súdov, ktoré sa otázkou oprávnenosti úrokov z omeškania a vznikom tohto nároku pri uplatňovaní nároku na náhradu škody priamo u žalovaného ako poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel už vysporiadali. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vôbec nerešpektoval špeciálnu právnu úpravu vzniku tohto nároku upravenú v . S poukazom na uvedeného zákona argumentoval, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, nakoľko oznámil žalobkyni, čo mu bráni v ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie (viď listy žalovaného zo dňa 20.11.2015 a zo dňa 31.12.2015, ktoré tvoria prílohu ním podaného odporu). Žalovaný si teda splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v . Vzhľadom na uvedené vyjadril presvedčenie, že peňažná sankcia predstavujúca úrok z omeškania, upravená v , je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ tohto zákona a jej účelom je ochrana žalobkyne v tom, aby žalovaný pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostal nečinný a bol nútený oznámiť v zákonnej lehote žalobkyni spôsob vybavenia jej poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak podľa neho viazaná výlučne na nesplnenie tejto (nepeňažnej) povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku žalobkyne na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Pri preukázaní, že žalovaný splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z , sa žalovaný nedostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia (náhrady škody), ktoré je uplatnené proti nemu v tomto spore a žalobkyni nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktoré majú predstavovať úroky z omeškania nevzniklo. Ak však žalovaný odmietol žalobkyni poskytnúť poistné plnenie, v dôsledku čoho žalobkyňa uplatnila nárok v súdnom konaní, relevantným je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nebude vyplývať iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Preto žalobkyni podľa neho nevznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle

2.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovanému javil napadnutý rozsudok ako arbitrárny, nedostatočne odôvodnený následkom čoho navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zároveň uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich konkrétnej výške. Ak by odvolací súd žalobu rovno nezamietol, tak podľa názoru žalovaného by odvolací súd vzhľadom na jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní nemal žalobkyni priznať nárok vo výške prevyšujúcej vo výške 8 710,00 €.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Námietky žalovaného a dôvody, pre ktoré bolo odvolanie podané považoval irelevantné a nedôvodné.

3.1 V prvom rade poukázala na to, že už v predsúdnom konaní bolo listom zo dňa 04.12.2015 žalovanej vysvetlené, že posudzujúci lekár vydanie lekárskeho posudku odmietol. Súd prvej inštancie mal riadne uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia za preukázané. Pripomenula, že nezakazuje požiadať o vydanie lekárskeho posudku iného lekára. Lekársky posudok predložený žalobkyňou bol vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie žalobkyne, pričom aj táto bola predložená žalovanému. Ďalej poukázala na to, že žalovaný na žiadnom miestne nenamietal odbornosť lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou, ale len nekompetentnosť C. E. na jeho vypracovanie. Námietku týkajúcu sa nesprávneho postupu žalobkyne považovala za irelevantnú, keďže pre posúdenie dôvodnosti a výšky nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bol v súdnom konaní vypracovaný znalecký posudok č. 22/2017, vypracovaný C. E., znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia, a tiež

znalecký posudok č. 02/2021 znalcom z odboru neurológia, G. C. D. G., B., a to na návrh žalovaného. Tvrdenie, že žalobkyňa nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nepreukázala, pretože k žalobe pripojila lekársky posudok vypracovaný nie ošetrujúcim lekárom považovala za absurdné, pretože tento nárok bol riadne preukázaný na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania.

3.2 K odvolacej námietke nesprávne stanovenej hodnoty jedného bodu uviedla, že si podanou žalobou uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu zhoršenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal v zmysle ustanovenia . K zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, v dôsledku zranení spôsobených pri dopravnej nehode, tak došlo až neskôr, po prvotnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Ako konštatoval znalec C. G., zdravotný stav žalobkyne bol ustálený k 31.12.2013, pričom žalobkyňa si nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia mohla prvýkrát uplatniť 01.01.2014. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, že nárok žalobkyne, resp. hodnota bodu, mala byť určená podľa úradného oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR, v zmysle ktorého pre obdobie od 01.08.2004 do 31.08.2004 hodnota bodu bola určená sumou 287,30 Sk. Citovaný právny názor žalovaného publikovaný v odbornej literatúre, považovala za vytrhnutý z kontextu, pretože tento sa viaže k právnej úprave platnej a účinnej pred nadobudnutím účinnosti . Tak isto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré odkazuje žalovaný, nepovažovala za aplikovateľné na tento prípad, pretože najvyšší súd sa na žiadnom mieste rozhodnutia nezaoberal momentom vzniku nároku na náhradu škody, ale zaoberal sa skutočnosťou, že súd pri určení hodnoty bodu nesprávne interpretoval právnu normu čím nesprávne ustálil hodnotu bodu, na základe čoho priznal poškodenému nárok nižší ako v skutočnosti mal byť priznaný. Stanovenú hodnotu jedného bodu v sume 16,48 € pre rok 2014 považovala za správnu a súdom riadne odôvodnenú.

3.3 Nesúhlasila ani s odvolacou námietkou, v ktorej žalovaný rozsah spoluzavinenia žalobkyne. Ako správne uviedol žalovaný v odvolaní, znalec v znaleckom posudku uviedol, že podľa jeho názoru je rozsah spoluviny žalobkyne do 20 %, čo znamená že spoluzavinenie žalobkyne je v rozmedzí od 1 % do 20 %. Znalec vo svojom rozhodnutí neuviedol, že ide o spoluzavinenie presne vo výške 20 %, nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovanej, že spoluzavinenie žalobkyne malo byť určené v rozsahu 20 %. Poukázala na to, že súdu prvej inštancie predložila rozhodnutia súdov vydané v obdobných veciach, pričom rozsah spoluzavinenia pri nepripútaní sa bol určený v rozsahu 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti považovala za riadne odôvodnené.

4. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie podľa a v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (, , a , v spojení s ustanovením ).

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. S poukazom na ustanovenie odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dostatočne, zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámce uvedeného k zásadným odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza:

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia náhrady škody na zdraví v celkovej výške 22.403,00 € s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu zhoršenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal ( ) a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ). Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.607,20 € z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení nepredpokladal spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 6. 02. 2016 až do zaplatenia, sumu 3.151,80 € z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 155,00 € z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Žalovaný v podanom odvolaní navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť, a to prioritne z dôvodu, že žalobkyňa podľa neho nepreukázala nárok, ktorý v konaní žalobou uplatnila, pričom namietal, že žalobkyňa na preukázanie svojho nároku nepredložila lekársky posudok vypracovaný v súlade s , keďže nebol vypracovaný jej ošetrujúcim lekárom.

9.1 Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. Jedná sa o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú výlučne viazané na osobu poškodeného. Uvedené nároky sú satisfakčnej povahy. Úpravou náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia dochádza v nemalom rozsahu k presadzovaniu základných ľudských práv a slobôd a to najmä práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, práva na ochranu zdravia a ľudskej integrity, manželstva, rodičovstva a rodiny. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

9.2 Podľa , na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

9.3 Podľa , lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

9.4 Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku s tým, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, sa hodnotenie vykoná novým lekárskym posudkom. Z bodového hodnotenia uvedeného v novom lekárskom posudku, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, sa odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Z ustanovení vyplýva, že o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený alebo právnická osoba, prípadne fyzická osoba,

ktorá za poškodenie zdravia zodpovedá a taktiež aj právnická osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu za právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa príslušných právnych predpisov (najmä poisťovne). Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku, možno požiadať o vydanie znaleckého posudku, pričom takéto oprávnenie sa priznáva všetkým osobám, ktoré sú oprávnené požiadať o vydanie lekárskeho posudku.

9.5 V posudzovanej veci žalobkyňa k žalobe pripojila Lekársky posudok C. E. J., chirurga týkajúci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 12.10.2015 (č.l. 12). Na základe v konaní nariadených znaleckých dokazovaní, bol vyhotovený Znalecký posudok č. 22/2017 zo dňa 14. 07. 2017 (č. l. 154), ktorý vyhotovil C. C. E., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a Znalecký posudok č. 02/2021 zo dňa 14. 02. 2021 (č. l. 370) ), ktorý vyhotovil G. C. D. G., B., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia. Žalobkyňou bol predložený Znalecký posudok č. 34/2018 zo dňa 28. 09. 2018 vyhotovený C. K. L., B., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia (č.l. 234).

9.6 Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k spôsobu preukazovania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 14.832,00 € voči žalovanému prípisom zo dňa 22. 10. 2015, ku ktorému pripojila posudok C. E., ktorý spĺňal všetky atribúty lekárskeho posudku v zmysle a 8 a kópiu zdravotnej dokumentácie so všetkými lekárskymi záznamami, pričom z tohto podania tiež vyplýva, že bol vypracovaný posudok iným než ošetrujúcim lekárom žalobkyne z dôvodu, že tento jej odmietol vypracovať lekársky posudok. Týmto mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa si u žalovaného právo na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnila riadne, keďže uplatnený nárok preukázala relevantným spôsobom.

9.7 S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že skutočne má lekársky posudok o bolestnom, resp. o sťažení spoločenského uplatnenia spracovať lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia, no podľa názoru odvolacieho súdu táto právna úprava bola zákonodarcom zvolená preto, aby lekár posledne liečiaci poškodeného mohol zohľadniť všetky diagnózy poškodeného aktuálne do doby spracovania posudku a komplexne zhodnotiť ujmy na jeho zdraví. To ale neznamená, že by mal byť nepoužiteľným lekársky posudok vypracovaný iným kompetentným lekárom, ak posudok z formálneho i obsahového hľadiska spĺňa všetky podmienky určené citovaným zákonom.

9.8 V samotnom ustanovení a 8 sa výslovne konštatuje, že o vydanie lekárskeho posudku či už v prípade bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia môže požiadať poškodený ale aj fyzická osoba alebo právnická, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady, ak im dá poškodený súhlas. Uvedený zákon však výslovne nerieši situáciu, ako postupovať v prípade, ak žiadosti na vydanie lekárskeho posudku nebude vyhovené. V prípade, ak žalobkyňa o vydanie lekárskeho posudku požiadala iného lekára, takýto jej postup vzhľadom na účel zákona, ktorým je práve odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatňovania ako špecifických nepriaznivých následkov škody na zdraví, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu na ťarchu poškodenej. Opačný výklad by v takomto prípade žalobkyni, ako poškodenej na zdraví, získanie lekárskeho posudku ako zákonnom stanoveného podkladu, na základe ktorého by sa mohla dožadovať svojho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v rozpore s účelom znemožňoval.

9.9 Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v danom prípade vznikli na strane žalovaného pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku predloženom žalobkyňou, vo veci bolo v dôsledku jeho námietok súdom prvej inštancie opakovane nariadené znalecké dokazovanie, ktorého závery potvrdili správnosť žalobkyňou predloženého lekárskeho posudku a žalobkyňou tvrdené zhoršenie následkov v súvislosti s poškodením na jej zdraví, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov v roku 2005 v lekárskom posudku C. F. nepredpokladal. Z uvedených dôvodov odvolací súd žalovaným vznesenú odvolaciu námietku nesprávneho posúdenia splnenia povinnosti žalobkyne riadne preukázať ňou uplatňovaný nárok vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Žalovaný ďalej namietal nesprávne stanovenie hodnoty jedného bodu pre korektné stanovenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a nároku na jej zvýšenie. Tvrdil s poukazom na ním prezentované názory právnej teórie a závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. z 25. 10. 2012, že ak žalobkyňa utrpela zásah do jej telesnej integrity pri dopravnej nehode dňa 14. 12. 2004, tak tento deň je momentom vzniku nároku na náhradu škody na zdraví, a preto by žalobkyni mala patriť náhrada za jeden bod sťaženia jej spoločenského uplatnenia v zmysle úradného oznámenia na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR www.health.gov.sk, na základe ktorého bola na obdobie od 1. augusta 2004 do 31. decembra 2004 hodnota jedného bodu určená sumou 287,30 Sk (9,54 €).

10.1 Súd prvej inštancie k uvedenej námietke v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uviedol, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa je samostatným nárokom, ktorý vznikne v dôsledku takého zhoršenia následkov, ktoré nebolo pri pôvodnom hodnotení predpokladané. Zákonodarca pritom vyžaduje vyhotovenie nového lekárskeho posudku v zmysle citovaného zákona, ktorým sa ohodnotí zhoršený zdravotný stav ku dňu ohodnotenia (t. j. nie v čase dopravnej nehody). K ustáleniu zhoršeného stavu žalobkyne vo vzťahu k jej nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa malo dôjsť podľa znalca C. G. na prelome rokov 2013 a 2014 dňom 31. 12. 2013, pričom prvýkrát si z tohto dôvodu mohla tento nárok uplatniť na súde dňom 01. 01. 02014. Hodnotu jedného bodu súd prvej inštancie určil podľa za rok 2013 a to vo výške 16,48 €.

10.2 Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi. Nárok na náhradu sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, nakoľko až potom je možné zistiť, či v zdravotnom stave poškodeného nastali zmeny v jeho zdravotnom stave. Či je alebo nie je zdravotný stav ustálený, je otázkou skutkovou, ktorú posudkový lekár využitím odborných znalostí môže posudzovať, avšak nemôže takýto stav svojím rozhodnutím konštituovať. Ide o právnu udalosť, ktorá nastáva nezávisle od prejavu vôle tak poškodeného, ako aj posudkového lekára, pričom právnym následkom, ktorý takáto udalosť spôsobí, je možnosť vydania lekárskeho posudku vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať bodového ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V prípade zhoršenia následkov sa jedná o následky na zdraví poškodeného, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal. V takomto prípade poškodenému, ktorému sa už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká nový nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( ), ktorá sa určuje na podklade novo vypracovaného lekárskeho posudku (. ), pričom výška náhrady sa určuje postupom podľa , sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

10.3 Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za okamih vzniku tohto nároku považuje okamih ustálenia zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne vyplývajúci zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania. Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za jeden bod v prípade sťaženie spoločenského uplatnenia za zhoršenie následkov (ako novovzniknutý nárok) mala posudzovať podľa výšky bodu platnej v čase škodovej udalosti, kedy nárok v podobe zhoršených následkov nevznikol a ešte nebol ani len predpokladaný, pri určení jej výšky je potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2013, tak ako ho určil súd prvej inštancie zohľadňujúc okamih vzniku uvedeného nového nároku.

11. Ani odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej sa nestotožnil ani zo záverom súdu prvej inštancie, ktorý určil rozsah spoluzavinenia žalobkyne, ktorým sa podieľala na vzniku škody na jej zdraví vo výške 15% odvolací súd neposúdil ako dôvodnú.

11.1 Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

11.2 Východiskom ustanovenia je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale aj samotného poškodeného. Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu. Preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v občianskoprávnych vzťahoch bola taká skutočnosť zohľadnená a poškodený buď pomerne, alebo úplne niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či zdraví. Keďže v priebehu súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane poškodenej žalobkyne, ktoré boli jednou z príčin vzniku škody (nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi počas jazdy na dopravnom prostriedku), nemožno vyvodiť plnú zodpovednosť škodcu práve pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a škodou. V rozsahu, v akom sa na škodlivom následku podieľali okolnosti na strane poškodenej žalobkyne, nie je daná zodpovednosť škodcu. Preto v prípade, keď škodu síce spôsobila osoba, za ktorú poskytuje náhradu ako poisťovateľ žalovaný, ale súčasne bola spôsobená aj zavinením žalobkyne, ako poškodenej, znášajú škodu pomerne obaja a na základe spoluzavinenia žalobkyne, ktorá nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostnými pásmi, je nutné pomerne znížiť celú náhradu škody vo všetkých jej zložkách ( až ), teda náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj jej zvýšenie.

11.3 Pri dopravnej nehode, ktorá viedla k zraneniu žalobkyne prišlo hlavne konaním škodcu, (za ktorého titulom zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytuje náhradu žalovaný), ktorého zodpovednosť je v danom prípade objektívna. Bez porušenia dopravných predpisov škodcom by k dopravnej nehode nedošlo a žalobkyňa by poškodenie zdravia neutrpela. Žalobkyňa s poukazom na súdnu prax navrhovala jej nepripútanie bezpečnostnými pásmi vyhodnotiť 10%-nou mierou spoluúčasti, žalovaný 50%-nou mierou spoluúčasti. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyjadrenie znalca C. G., ktorý jej spoluúčasť na vzniku poškodenia jej zdravia ustálil do 20 % (z dôvodu, že aj keby bola žalobkyňa v čase jazdy pripútaná, jej krčná chrbtica by bola voľná a došlo by aj tak k jej poškodeniu, keďže celý vektor sily sa zacielil pri náraze na krčnú chrbticu, pričom rozsah poškodenia by však bol zrejme menší ak by bola pripútaná) považoval za primeraný rozsah spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody na jej zdraví 15 %. V tomto rozsahu potom krátil nárok žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj jeho zvýšenia v zmysle a a v tejto časti zamietol žalobu ako bezdôvodnú.

11.4 Odvolací súd pri spoluzavinení navrhovateľa z dôvodu nepripútania sa považoval 15%-né zníženie náhrady súdom prvého stupňa vzhľadom na priebeh škodovej udalosti za primerané, zohľadňujúce názor súdneho znalca ako aj špecifické okolnosti posudzovaného prípadu. Žalobkyňa tým, že sa nepripútala, porušila svoju povinnosť, aj v dôsledku čoho utrpela predmetné zranenia. Špekulácie o tom, či by utrpela zranenia, ak by bola pripútaná a v akom rozsahu, sú v danom prípade irelevantné, keďže k jej zraneniu došlo práve tým, že škodca (A. L., nar. XX.XX.XXXX) 14. decembra 2004 asi o 16.20 hod. viedol služobne motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. Č. D. XXX M. po ceste pre motorové vozidlá I/66 zo Zvolena do Banskej Bystrice a v km 12,94 pri vychádzaní na cestu 1/69 nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. Citroen Saxo, ev. č. I. XXX M., ktoré po hlavnej ceste smerom od Banskej Bystrice na Zvolen viedla žalobkyňa, v dôsledku čoho došlo k zrážke uvedených vozidiel prednými časťami, vozidlo ev. č. I. XXX M. bolo odhodené do protismeru, kde do neho narazilo osobné motorové vozidlo Seat Cordoba, ev. č. I. XXX I., ktoré viedol J. C., nar. XX.XX.XXXX v smere Zvolen

- Banská Bystrica. Žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody úraz, ktorý v odbornej literatúre má názov „švihnutie bičom“, pri ktorom kinetická energia fyzikálnej sily pri nehode preťažila pohybové možnosti jej krčnej chrbtice, čo bolo základom pre narušenie medzistavcových platničiek, ako typického úrazu pri automobilových nehodách.

11.5 Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s názorom žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal zohľadniť mieru spoluzavinenia žalobkyne aj vo vzťahu k nároku uplatnenému vo výške 155,00 €, ktorý predstavuje náhradu poplatku za vyhotovenie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, a to z dôvodu, že v ich prípade sa nejedná o zložku náhrady škody, ktorá by bola o prislúchajúcu mieru spoluzavinenia žalobkyne krátená, ale o príslušenstvo pohľadávky spojené s jej uplatnením ( ), ktoré bolo zo stany žalobkyne nevyhnutné vynaložiť za účelom získania lekárskeho posudku, ako zákonom nutne vyžadovaného podkladu pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia.

12. Žalovaný v podanom odvolaní za nekorektnú považoval taktiež argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil priznanie úroku z omeškania žalobkyni vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.607,20 € od 06. 02. 2016 až do zaplatenia, pričom poukázal na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval špeciálnu právnu úpravu vzniku tohto nároku upravenú v

12.1 Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v prípade, ak bola poisťovňa poškodeným priamo žalovaná sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) vzniknutej z ublíženia na zdraví.

12.2 Odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedené považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, keď v súlade so žalobným návrhom priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie po uplynutí troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu poistného plnenia. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu, že v zmysle žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko žalovaný oznámil žalobkyni, čo mu bráni v ukončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v odvolací súd udáva, že v je upravená sankcia za nesplnenie konkrétnej inej povinnosti žalovaného, nie však povinnosti v súlade s poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z obsahu vyplýva, že zákonodarca, pokiaľ ide o uloženie povinnosti poskytnúť poistné plnenie upravuje dve situácie. V danom prípade žalovaný skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, a teda mu vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by je zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad predmetných ustanovení prezentovaný žalovaným v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

13. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku v zmysle potvrdil ako vecne správny.

14. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnuté závislé výrokoch IV., V., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania vrátane trov znaleckého dokazovania o zaplatení súdneho poplatku. V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. a II. meritórneho prvého výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne posúdil aj závislé výroky, ktorými súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení a tieto správne aplikoval.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia , a . V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni, ktorá sa k odvolaniu i vyjadrovala, a to prostredníctvom právneho zástupcu. V súvislosti s odvolacím konaním tak žalobkyni trovy preukázateľne vznikli. S poukazom na ustanovenie odvolací súd uložil žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní povinnosť zaplatiť žalobkyni

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania. Žalobkyňa bola v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, od súdneho poplatku oslobodená. Keďže súd prvej inštancie jej žalobe vyhovel, zaviazal podľa na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného, ako neúspešnú stranu v konaní, ktorá od poplatku oslobodená nebola.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.