Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozhodnutie_7C-59-2014.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/59/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu : Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I.Á. R. Č.. XXX, zast.: JUDr. Michal Brož, advokát so sídlom A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 464 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 464 EUR s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 21.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania267,81 EUR, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 27,50 EUR a trov právneho zastúpenia 240,31 EUR na účet jeho splnomocneného zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 05. 2014 žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 464 EUR s úrokom z omeškania 5,75 % ročne od 11. 03. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2014 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla evidenčné číslo: W. XXX F., ktorého vlastníkom je žalobca. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom evidenčné číslo: M. XXX E., ktorého vlastníkom je GEOMAL, s.r.o., Trstená, J. Hertela 284/2, IČO: 36 416 991, na ktoré sa v čase vzniku škodovej udalosti vzťahovala poistná zmluva na povinné zmluvné poistenie. Účastníci dopravnej nehody riadne spísali správu o nehode. Škoda na motorovom vozidle spočíva v poškodení čelného skla. K poškodeniu došlo následkom odrazenia kameňa od kolies vozidla, ktoré išlo pred vozidlom žalobcu, do čelného sklad jeho osobného motorového vozidla. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 26. 02. 2014. Obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná dňa 24. 02. 2014, v ktorej bolo potvrdené poškodenie čelného skla. Žalobca si zabezpečil výmenu čelného skla, pričom vzniknuté náklady boli servisom fakturované vo výške 464 EUR. Táto suma predstavuje skutočnú výšku škody, ktorú si žalobca uplatňuje. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 464 EUR, no žalovaný mu túto škodu odmietol zaplatiť.
K žalobe sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla ev. číslo: M. XXX E.. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalovaný má za to, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti poistenca žalovaného nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, pretože takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Vodič venujúci sa plne vedeniu vozidla a sledujúci
situáciu v cestnej premávke nie je spôsobilý byť si vedomý skutočnosti, že spod jeho motorového vozidla ( spod kolesa ) odskočil kamienok a súčasne tento kamienok poškodil čelné sklo za ním idúceho vozidla. Uvedených skutočností si vodič nemôže byť vedomý aj vzhľadom na rýchlosť vozidla a predpokladanú veľkosť údajne odskočeného kamienka ( milimetre ). V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia žalobcu ba dokonca ani súhlasné tvrdenia žalobcu a žalovaného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Poškodený v poškodenom aute by mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený právo od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané ( a objektívne preukázateľné ), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V prípade, že by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje § 428 Občianskeho zákonníka možnú liberáciu prevádzateľa tak, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( § 427 Občianskeho zákonníka ), avšak Občiansky zákonník v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie
- vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti majúce pôvod v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, ako zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Prevádzateľ podľa druhej vety § 428 Občianskeho zákonníka sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( § 427 Občianskeho zákonníka ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa treba liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. V danom prípade to znamená, že poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „ prekážku „ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd má žalovaný za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a aj vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť.
K odporu proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca. Dal do pozornosti stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp.zn. Cpj5/2014 z 3. júna 2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka K.. R. N. a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je ( čiastočne ) dôvodná.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ ) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 4 ods. 4 zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníkaak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody, ku ktorej došlo dňa 17. 02. 2014 tak, že spod kolies motorového vozidla ev. číslo M. XXX E. odskočil kamienok a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu ev. číslo: W.. V čase, kedy malo dôjsť ku škode, bol držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, GEOMAL, s.r.o. so sídlom Trstená, J. Hertela 284/2, IČO: 36 416 991. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase, kedy podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť ku škode, bolo na motorové vozidlo ev. číslo: M. XXX E. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca si dal čelné sklo na vozidle vymeniť v servise JUMAZ, s.r.o., za čo mu servis vyfakturoval sumu 464 EUR. Žalovaný odmietol túto škodu zaplatiť z dôvodu, že podľa neho žalobca nepreukázal, že ku škode došlo spôsobom opísaným v žalobe, pretože podľa jeho názoru ani nie je objektívne preukázateľné, že škoda vznikla odskočením kamienka spod kolesa konkrétneho motorového vozidla. Žalovaný proti žalobe argumentoval tiež tým, že sú dané liberačné dôvody podľa § 428 prvá aj druhá veta Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a súčasne poistený vyvinul všetko možné úsilie, aby škode zabránil. Podľa názoru žalovaného je fakticky nemožné rozpoznať „ prekážku „ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd a opačný výklad by znamenal, že vodič by bol zodpovedný za náhodu. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že v danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, pričom ide o zodpovednosť objektívnu. Na vznik tejto objektívnej zodpovednosti sa nevyžaduje existencia protiprávneho úkonu ( aj keď jeho existenciu zvlášť vo forme prípadného zavineného porušenia dopravných predpisov samozrejme nemožno vylúčiť ). Predpokladom tejto objektívnej zodpovednosť je prevádzka dopravného prostriedku, resp. udalosť vyvolaná jej osobitnou povahou a vznik škody, pričom musí existovať príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a škodou. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že ku škode došlo takým spôsobom, ako tvrdí v žalobe, súd je názoru, že výsluchom žalobcu a svedka R. N. a aj z listinných dôkazov ( správa o dopravnej nehode a hlásenie poistnej udalosti ) bolo preukázané,
že ku škode došlo spôsobom, aký opísal žalobca. Súd ani nevidí reálnu možnosť preukázať vznik škody inak, než to urobil žalobca. Žalovaný v podstate argumentuje, že okolnosti, za akých došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu, ani objektívne preukázateľné nie sú, pretože vodič vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda, popri vedení vozidla nie je schopný zaregistrovať, že spod kolies jeho vozidla odskočil kamienok. Pokiaľ by súd takúto argumentáciu akceptoval, tak dôsledkom by bolo, že poškodený by nikdy nemohol preukázať vznik škody prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a tak by musel škodu vždy znášať sám. Takýto dôsledok je podľa názoru súdu neprípustný. Čo sa týka liberačných dôvodov podľa § 428 Občianskeho zákonníka, ktorých existenciu tvrdil žalovaný, súd dospel k záveru, že v danom prípade ich existencia preukázaná nebola. Žalovaný totiž tvrdil, že ku škode došlo v dôsledku okolností, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a zároveň prevádzateľ nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno objektívne požadovať, škode zabrániť. Doplnil, že vymrštenie predmetu z vozovky je okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá svoj pôvod v prevádzke vozidla a aj vzhľadom na faktické splývanie malých kamienkov s vozovkou vodič fakticky nemá možnosť rozpoznať prekážku a vyhnúť sa jej, preto nemožno od neho požadovať väčšie úsilie na zabránenie škode a je teda zbavený zodpovednosti za škodu. Čo sa týka tvrdenia, že odskočenie skalky spod kolesa auta je okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, tak ako správne poukázal žalobca, túto otázku rieši stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3. Júna 2014 Cpj 5/2014. V tomto stanovisko občianskoprávne kolégium zaujalo názor, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Súd nezistil ani existenciu druhého liberačného dôvodu a to, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, ale napriek tomu prevádzateľ jej nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno vyžadovať. Pod pojmom „ vynaloženie všetkého úsilia „ treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Žalovaný existenciu tohto liberačného dôvodu nepreukázal, len tvrdil, že vo všeobecnosti vzhľadom na okolnosti vzniku škody nemožno vodičovi poisteného vozidla pričítať zodpovednosť za škodu, lebo ten nemôže zabrániť tomu, aby spod kolies jeho vozidla odskočila skalka, avšak bez toho, aby žalovaný objasnil, aké konkrétne úsilie vynaložil vodič poisteného vozidla, aby škode zabránil. Keďže žalobca preukázal, že ku škode došlo spôsobom, aký opísal v žalobe a žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho liberačného dôvodu, súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil škodu 464 EUR ( žalovaný výšku škody nerozporoval ). Súčasne súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 21. 05. 2014, čo je deň nasledujúci po termíne na dobrovoľné zaplatenie dlhu, na ktoré vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 12. 05. 2014, doručeným žalovanému 14. 05. 2014. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania už od 11. 03. 2014 a vo vyššej výške - 5,75% ročne, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ju priznal žalovanému, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Náhrada trov konania pozostáva zo súdneho poplatku za podanú žalobu 27,50 EUR a trov právneho zastúpenia advokátom, vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 06. 05. 2014...31,54 EUR
- režijný paušál...8,04 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie žaloby, dňa 23. 05. 2014... 31,54 EUR
- režijný paušál...8,04 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu, dňa 05. 06. 2015...31,54 EUR
- režijný paušál...8,39 EUR
- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 20. 07. 2015...31,54 EUR
- režijný paušál...8,39 EUR
- spotreba PHM na ceste Ružomberok - Námestovo a späť, dňa 20. 07. 2015, autom ev. číslo: C. XXX F., s priemernou spotrebou 6 l/100 km a cenou PHM 1,179 EUR za liter...7,07 EUR
- náhrada za použitie motorového vozidla, za prejdených 100 km...100 x 0,183 EUR...18,30 EUR
- náhrada za stratu času, za dve začaté polhodiny...13,98 EUR x 4...55,92 EUR SPOLU: 240,31 EUR
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo. Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).