Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovak Business Agency, so sídlom Karadžičova 7773/2, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 30 845 301, proti žalovaným: 1/ TVAREKO s.r.o. v likvidácii, so sídlom Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 462 233, 2/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX XXX XX E., v konaní právne zastúpení Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, o zaplatenie 13.071,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -98 zo dňa 22.7.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. -111 zo dňa 20.8.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. -111 zo dňa 20.8.2021 tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 9.071,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 36.706,25 od 23.8.2019 do 9.3.2020, zo sumy 11.076,25 od 10.3.2020 do 20.1.2022, zo sumy 7.706,25 eur od 21.1.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi proti žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 38,88 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť druhého zo žalovaných.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 13.071,11 EUR spolu s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 36.706,25 EUR od 23.08.2019 do 09.03.2020 a zo sumy 11.706,25 EUR od 10.03.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovaným n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Spôsob akým žalovaní sú povinní žalobcovi plniť - plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia, zaniká povinnosť ostatných.“

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom dňa 20.3.2017 Zmluvu o úvere č. 10/2016/0027 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému v 1/ rade peňažné prostriedky formou úveru vo výške

50.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 5,5 %. Úver sa žalovaný v 1/ rade zaviazal splácať v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu úverovej zmluvy so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.3.2021. V zmysle čl. IV. Zmluvy sa strany sporu dohodli na zabezpečení záväzku ručením na základe Vyhlásenia ručiteľa, žalovaného v 2/ rade, pričom dňa 20.3.2017 bola uzavretá dohoda o ručení č. 10/2016/0027, na základe ktorej ručí za včasné a riadne uspokojenie pohľadávok žalobcu.

Na základe uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie na vec aplikoval čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 9, čl. 10 ods. 1 až 3, čl. 11 ods. 1 až 3, , , (ďalej len „“), , , , , , , , nariadenia vlády č. a vec právne posúdil tak, pohľadávka žalobcu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade je splatná. Žalovaný v 1/ rade si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, preto žalobca výzvou zo dňa 3.7.2019 vyzval žalovaného v 1/ rade na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu 1.7.2019 bola vo výške 38.071,11 eur. Žalovaný v 1/ rade uhradil časť záväzku vo výške 25.000,- eur. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 36.706,25 eur od 23.8.2019 do 9.3.2020 a úroky z omeškania 14 % ročne zo zostávajúcej časti v sume 11.706,25 eur za obdobie od 10.3.2020 až do zaplatenia. Žalovaným v 1/ aj 2/ rade bolo dňa 23.7.2019 doručené vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky s príslušenstvo, a zároveň výzva, aby v lehote do tridsiatich dní od doručenia výzvy zaplatili celkovú úverovú pohľadávku. Súd v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi 13.071,11 eur spolu s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 36.706,25 eur od 23.8.2019 do 9.3.2020 a zo sumy 11.706,25 eur od 10.3.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Žalobcovi súd priznal úroky z omeškania po zosplatnení úveru vo výške 14 % ročne. Strany konania si úrok z omeškania dohodli vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý i začatý kalendárny deň omeškania. Žalobca si uplatnil svoj nárok v maximálnej výške 14 % ročne podľa v spojení s vyhlášky č. Keďže žalobca vyzval žalovaného v 1/ rade ako dlžníka na zaplatenie dlhu v primeranej lehote, pričom žalovaný dlh nezaplatil, mohol následne žiadať splnenie tohto záväzku od žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podali proti uvedenému rozsudku odvolanie žalovaní. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu v spojení s nesprávnym určením úrokov z omeškania. Žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil pohľadávku vo výške 13.071,11 eur s prísl. Listom zo dňa 10.7.2019 si žalobca prihlásil pohľadávku do likvidácie spoločnosti TVAREKO s.r.o. v likvidácii, ktorá pozostávala zo sumy 35.714,24 eur (istina), dohodnutý úrok do 1.7.2019 vo výške 992,01 eur a úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok vo výške 1,364,86 eur. Žalovaný v 1/ rade požiadal listom zo dňa 29.10.2019 žalobcu o udelenie súhlasu k predaju časti zálohu s objemom finančného plnenia vo výške 25.000,- eur v prospech záložného veriteľa. Žalobca vydal súhlas s predajom predmetu zálohu, a to listom zo dňa 13.11.2019, za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške 25.000 eur. Na základe súhlasu došlo dňa 5.3.2020 k predaju predmetu zálohu, následne k fakturácii a úhrade kúpnej ceny v zmysle dohodnutých podmienok medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Žalobca listom zo dňa 29.4.2020 písomne potvrdil prijatie platby vo výške 25.000,- eur. Súčasne žalobca mailom zo dňa 14.4.2020 potvrdil zostatok pohľadávky vo výške 16.934,09 eur, ktorá pozostávala zo sumy 11.706,25 eur a úrokov z omeškania vo výške 5.227,84 eur. Z vyššie uvedeného má za to, že výpočet zostatku istiny po odrátaní úhrady nesedí s prihlásenou pohľadávkou v likvidácii. Prihlásená pohľadávka bola vo výške 35.714,24, pričom úhrada z predaja zálohu bola vo výške 25.000,- eur, teda zostatok istiny ku dňu úhrady bol vo výške 10.714,24 eur. Žalovaná pohľadávka je vo výške 13.071,11 eur, teda rozdiel tvorí 2.356,69 eur. V ďalšom uviedol, že má za to, že bolo pochybené aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, tieto boli nesprávne vyčíslené a presahovali dovolenú regulovanú hranicu pre ich uplatnenie v zmysle ust. o upomínacom konaní. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní odvolaním namietajú výšku pohľadávky a nesprávne určenie úrokov z omeškania. Žalobca si dňa 10.7.2019 prihlásil svoju pohľadávku do likvidácie spoločnosti žalovaného v 1/ rade spolu vo výške 38.071,11 eur, z toho suma vo výške 35.714,24 eur predstavovala istinu, suma vo výške 992,01 eur predstavovala dohodnutý úrok do 1.7.2019 (zosplatnenie úveru) a suma vo výške 1.364,86 eur predstavovala úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok do 1.7.2019. Dňa 3.10.2019 bol žalobcovi doručený list žalovaného v 1/ rade zo dňa 1.10.2019, ktorým prostredníctvom žalovaného v 2/ rade ako likvidátora potvrdil prijatie prihlášky pohľadávky žalobcu do likvidácie spoločnosti žalovaného v 1/ rade, a zároveň potvrdil, že uspokojenie pohľadávky bude realizované zo speňažovania majetku žalovaného v 1/ rade. Žalovaní v rámci likvidácie žiadnym spôsobom nespochybnili výšku prihlásenej pohľadávky žalobcu, ani nežiadali o žiadne informácie ohľadom výšky prihlásenej pohľadávky a spôsobu jej výpočtu. V liste zo dňa 10.7.2019 (Prihlásenie pohľadávky do likvidácie) osobitne upozornil žalovaného v 1/ rade, že uplatnené úroky z omeškania sa môžu zmeniť, pokiaľ nedôjde k úhrade pohľadávky žalobcu. Po speňažení zálohu uhradil žalovaný v 1/ rade žalobcovi časť záväzku vo výške 25.000,- eur. Žalobca započítal predmetnú úhradu na dohodnutý úrok vo výške 992,01 eur a sumu vo výške 24.007,99 eur na istinu pohľadávky, t.j. od prihlásenej pohľadávky vo výške 38.071,11 eur odpočítal sumu vo výške 25.000,- eur. Zostatok pohľadávky na istine úveru predstavoval sumu vo výške 11.706,25 eur. Úhradou však nedošlo ani z časti k úhrade vyčíslenej časti úrokov z omeškania. Spolu tak žalobca evidoval zostatok vyčíslenej pohľadávky spolu vo výške 13.071,11 eur, z tohto zostatok pohľadávky titulom istiny úveru predstavoval sumu vo výške 11.706,25 eur. Vzhľadom na technické možnosti elektronického formulára Návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalobca uvádzal sumu istiny úveru a vyčíslených úrokov z omeškania spoločne ako istinu uplatnenej pohľadávky, pričom na túto skutočnosť osobitne upozornil. Žalovaní poukázali na e-mail zamestnanca žalobcu zo dňa 14.4.2020 adresovaný žalovaným, v ktorom uviedol, že zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovaným bol ku dňu 14.4.2020 vo výške 16.934,09 eur, pričom tento pozostával z istiny vo výške 11.706,25 eur a úrokov z omeškania vo výške 5.227,84 eur, a teda podľa názoru žalovaných nesedí výpočet zostatku istiny po odrátaní úhrady s pohľadávkou prihlásenou v likvidácii. Suma vo výške 11.706,25 eur predstavuje istinu úveru, nie istinu pohľadávky uplatnenej v rámci upomínacieho konania. Žalovaní nezohľadnili sumu dohodnutých úrokov vo výške 992,01 eur, ktorá bola uhradená v rámci predaja zálohu. Výpočet zostatku pohľadávky a rozdielu v odvolaní tak nie je správny. Žalobca v ďalšom uviedol, že si úroky z omeškania uplatnil v súlade so o upomínacom konaní. Žalovaní nepredložili žiaden dôkazný prostriedok preukazujúci ich tvrdenia o nesprávnom vyčíslení úrokov z omeškania zo strany žalobcu. Navyše predmetná vec už nie je v upomínacom konaní, v rámci ktorého platia obmedzenia v zmysle uvedeného zákona, na základe čoho je tvrdenie žalovaných právne a vecne irelevantné. Poukázal aj na skutočnosť, že uznesením súdu č.k. -75 zo dňa 20.11.2020 boli žalovaní vyzvaní, aby sa vyjadrili k vyjadreniam žalobcu a uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom boli poučení v zmysle ust. o tzv. koncentračnej zásade. Žalobcovia doručili vyjadrenie, ktoré neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti ani označenie dôkazov, z ktorých by mali vyplývať tvrdenia žalovaných v rámci ich obrany proti nárokom žalobcu, ktoré sa týkajú nesprávneho výpočtu pohľadávky, resp. vyčíslených úrokov z omeškania. Takéto tvrdenia neboli uvedené ani v rámci odporu žalovaných, ani v rámci prednesov žalovaných na pojednávaní dňa 22.06.2021. Preto žalovaní uviedli v odvolacom konaní také skutočnosti, ktoré mohli uviesť v rámci upomínacieho konania, resp. v rámci prvoinštančného konania pred súdom, pričom napriek riadnemu poučeniu o koncentračnej zásade a jej následkoch tak neurobili. V odvolaní predložený dôkazný prostriedok a tvrdenia žalovaných sú tak tzv. novotami v odvolacom konaní, ktorých použitie nie je v súlade s ust. , nakoľko tieto sa netýkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia senátu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani nejde o prostriedky, ktoré by žalovaní nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže tieto mali k dispozícii už dňa 14.4.2020. preto by odvolací súd na predložený dôkazný prostriedok nemal prihliadať. Zo strany žalovaných ide o porušenie , nakoľko z procesnej aktivity žalovaných vyplýva, že v predmetnej právnej veci vykonali úkony, ktoré celkom zjavne slúžia iba na svojvoľné a bezúspešné bránenie práva, a ktorých cieľom nie je nič iné, ako oddialiť plnenie zmluvných nárokov žalobcu ako veriteľa zo strany žalovaných. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania.

Čo sa týka odvolacej námietky nesprávne zisteného skutkového stavu, odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že zistenie skutkového stavu, ktorý zodpovedá stavu veci prejednávaného konkrétneho sporu je parciálnym podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, avšak vzhľadom na princípy stanovené procesnými predpismi v sporovom konaní, tento závisí od procesnej aktivity sporových strán a ich unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu procesných návrhov sporových strán, žiadne ďalšie dôkazy ako tie, ktoré boli v konaní vykonané, strany sporu nenavrhli vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného aj odvolací súd vychádzal z vykonaných dôkazov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul.

V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí jednotlivé dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, teda ich relevancie k zisťovaným skutočnostiam, z hľadiska zákonnosti ich získania a z hľadiska ich pravdivosti. Po individuálnom vyhodnotení dôkazov, súd následne hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, teda či si skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov vzájomne neodporujú. Na základe uvedeného, predmetná odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnych skutkových zisteniach je naplnená len za predpokladu, ak súd nesprávne vyhodnotí dôležitosť, zákonnosť alebo pravdivosti dôkazov, resp. ak pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti poruší pravidla formálnej logiky. O takúto situáciu v predmetnej veci nejde. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pri ustálení skutkového stavu (, ) súd prvej inštancie správne a zodpovedajúco zásadám formálnej logiky hodnotil vykonané dôkazy ( ).

Žalovaní v námietkach proti priznanej výške pohľadávky uviedli, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do likvidácie spoločnosti žalovaného v 1/ rade, ktorá pozostávala z istiny v sume 35.714,24 eur, dohodnutého úroku do 1.7.2019 vo výške 992,01 eur a úroku z omeškania jednotlivých omeškaných splátok vo výške 1.364,86 eur. Žalovaný v 1/ rade požiadal listom zo dňa 29.10.2019 žalobcu o udelenie súhlasu k predaju časti zálohu s objemom finančného plnenia vo výške 25.000,- eur v prospech žalobcu ako záložného veriteľa. Následne žalobca vydal súhlas s predajom predmetu zálohu. Po predaji predmetu zálohu a následnej fakturácii a úhrade kúpnej ceny žalobca potvrdil prijatie platby vo výške 25.000 eur. Žalobca e-mailom zo dňa 14.04.2020 potvrdil zostatok pohľadávky vo výške 16.934,09 eur, ktorá pozostávala zo sumy 11.706,25 eur a úrokov z omeškania vo výške 5.227,84 eur. Zároveň žalovaní na toto tvrdenie priložili dôkaz, a to e-mailovú komunikáciu zo dňa 14.4.2020.

K tejto námietke žalovaných odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto je nedôvodná, nakoľko z vyčíslenia žalobou uplatnených nárokov vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 35.714,24 eur, dohodnutého úroku vo výške 992,01 eur a úrokov z omeškania vo výške 1.364,86 eur, teda spolu sumu vo výške 38.071,11 eur. Na základe aj samotnými žalovanými v odvolaní uvedených skutočností došlo k úhrade pohľadávky vo výške 25.000,- eur, pričom táto suma

bola započítaná na úhradu úrokov vo výške 992,01 eur a istiny vo výške 24.007,99 eur, teda zostatok pohľadávky po tejto úhrade predstavoval istinu vo výške 11.706,25 eur a úroky z omeškania vo výške 1.364,86 eur, t.j. spolu 13.071,11 eur. Zároveň listom Prihlásenie pohľadávky do likvidácie zo dňa 10.7.2019 (č.l. 20) doručeným žalovanému v 1/ rade dňa 26.07.2019, žalobca ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku vo výške 38.071,11 eur (z toho istina vo výške 35.714,24 eur, dohodnutý úrok od 1.7.2019 vo výške 992,01 eur a uplatnený úrok z omeškania do 1.7.2019 vo výške 1,364,86 eur), čo je výška zhodná so žalobou uplatneným nárokom v tomto konaní. Preto námietka žalovaných týkajúca sa nesprávneho vyčíslenia pohľadávky nie je dôvodná.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku, vzhľadom na samotné dôvody rozhodnutia, v dostatočnom rozsahu vysporiadal aj s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa nesprávneho vyčíslenia pohľadávky, pričom na základe odvolacích dôvodov v tejto rovine, nebol pre odvolací súd dôvod na odklon od záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

Navyše na dôkaz, ktorým je e-mail zo dňa 14.4.2020, nemožno prihliadnuť, nakoľko tento dôkaz mohol žalobca uplatniť už pred súdom prvej inštancie, pričom je potrebné poukázať na podmienky uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle ust. . Uvedený dôkaz predložený žalovanými sa netýka vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nie je preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nepochybne ho žalovaní, teda odvolatelia bez svojej viny mohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V priebehu odvolacieho konania bolo súdu doručené podanie žalovaných, v ktorom oznámili, že časť pohľadávky vo výške 4.000,- eur uplatnenej v tomto konaní zanikla, a to z dôvodu predaja časti zálohov, ktorým bola uplatňovaná pohľadávka zabezpečená. Zároveň žalovaní predložili súdu aj „Súhlas s predajom zálohov“ žalobcu zo dňa 12.1.2022 adresovaný žalovaným, „Žiadosť o zaslanie potvrdenia o zániku záložného práva“ zo dňa 7.3.2022 a „Potvrdenie o zániku záložného práva v zmysle ustanovenia “ zo dňa 24.3.2022.

Odvolací súd výzvou zo dňa 23.8.2022 preto vyzval žalobcu, aby v lehote desiatich dní oznámil, či v tejto sporovej veci došlo k zmene skutkových okolností.

Žalobca v podaní zo dňa 5.9.2022 oznámil, že dňa 21.2.2022 zanikla časť pohľadávky, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil, a to vo výške 4.000,- eur. Preto si voči žalovaným uplatňuje zostatok pohľadávky vo výške 9.071,11 eur, úroky z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 36.706,25 eur od 23.8.2019 do 9.3.2020, zo sumy 11.706,25 eur od 10.3.2020 do 20.1.2022, zo sumy 7.706,25 eur od 21.1.2022 do zaplatenia. Ostatné uplatňované nároky si uplatňuje bez zmeny.

V zmysle ustanovenia záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Splnenie záväzku (solutio) je jedným zo spôsobov jeho zániku. Ak ide o samotné všeobecné vymedzenie tohto pojmu, možno uviesť, že splnenie je právnym úkonom, teda prejavom vôle (či už výslovným, najčastejšie však konkludentným), ktorý smeruje k zániku právneho vzťahu takým konaním, ktoré zodpovedá obsahu subjektívnej povinnosti. Splnenie záväzku je z hľadiska členenia spôsobov zániku záväzku považované za zánik záväzku s uspokojením veriteľa (cum satisfactione creditoris). Pri splnení záväzku pôjde najčastejšie o jednostranný (v závislosti od povahy konkrétneho plneného záväzku) solučný právny úkon dlžníka realizovaný za prípadnej súčinnosti veriteľa. Splnenie záväzku je ako právny úkon špecifické práve tým, že sa prejav vôle len zriedkavo deklaruje výslovne, ale je spravidla obsiahnutý v konaní dlžníka, ktorým dlžník napĺňa hospodársky cieľ záväzku a súčasne tým záväzok ruší.

Podľa záväzok zaniká tiež neskorým splnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Záväzok zaniká aj v prípade oneskoreného splnenia záväzku za predpokladu, že predtým nezanikol z iného dôvodu. V prípade omeškania sa mení obsah záväzku, a to tak na strane dlžníka, ako aj veriteľa.

Čiastočné plnenie je možné pri záväzkoch, ktoré majú deliteľný predmet plnenia. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci podľa zmluvy mal poskytnúť plnenie celé. Dlžník tu vedome plní len časť predmetu plnenia, čo spravidla vyplýva aj z dokumentácie. Pri čiastočnom plnení záväzok zaniká postupne a ako celok zanikne až splnením poslednej časti (napr. postupná dodávka dohodnutého množstva výrobkov, plnenie v splátkach). Predmet záväzku je tu len jeden, ale keďže je deliteľný, možno ho rozdeliť na časti a plniť ho po častiach.

V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii tým nie sú dotknuté.

Odvolací súd bol povinný rozhodovať na základe skutkového stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku.

Tak, ako je už konštatované vyššie, súd prvej inštancie ku dňu ním vyhláseného rozsudku správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj vtedy správny právny záver. Na skutočnosti, ktoré mali za následok čiastočný zánik uplatňovaného nároku splnením (ako je uvedené vyššie) bolo nutné prihliadať. Plnenie po rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je neprípustnou „novotou“, na ktorú by nebolo možné prihliadať.

Keďže po tom, čo súd prvej inštancie rozhodol vo veci tak, že zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.071,11 eur a došlo k zániku časti pohľadávky vo výške 4.000 eur, dôvodný je nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie sumy vo výške 9.071,11 eur spolu s úrokmi z omeškania. Preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa o upomínacom konaní, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Ako nedôvodná je aj námietka žalovaných vo vzťahu k žalobcovi priznaným úrokom z omeškania vo výške 14 %. Ako vyplýva z webovej stránky Národnej banky Slovenska, platná základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky bola v čase od 16.3.2016 do 26.7.2022 vo výške 0,00 %. Žalobca si teda v súlade s cit. ustanoveniami uplatnil v upomínacom konaní nárok na úrok z omeškania vo výške 14 %. Zároveň správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 14 %, čo je nižšia sadzba, ako bol medzi stranami sporu dohodnutý úrok z omeškania (0,05 % za každý deň omeškania, čo predstavuje približne 18 %-ný ročný úrok z omeškania).

Vzhľadom však na zánik časti uplatnenej pohľadávky odvolací súd v zmysle ust. zmenil výrok I. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

Pre rozhodnutie o náhrade trov konania odvolací súd vychádzal z aplikácie ustanovení , . Musel teda rozhodnúť aj o náhrade trov konania aj pred súdom prvej inštancie.

Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov boli určujúce pravidlá dané aplikáciou ustanovenia , pretože u oboch strán v konaní ide len o čiastočný úspech. Žalobca uplatnil istinu v sume 13.071,11 eur s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na zánik časti pohľadávky vo výške 4.000,- eur, bola žalobcovi prisúdená suma vo výške 9.071,11 eur s úrokmi z omeškania. Oproti celkovo uplatňovanej sume je to v percentuálnom vyjadrení 69,40 %. Žalobca mal neúspech v rozsahu 30,60 % uplatňovaného nároku, preto odvolací súd pri aplikácii ustanovenia priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,80 %.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta a v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).