Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoE-1-2015.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/1/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 14, proti povinnej Q. F., bytom W. I., R. XX, o vymoženie sumy 1 053,84 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er/259/2007 - 19 zo dňa 21.11.2013 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie proti povinnej v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 803,29 EUR od 9.1.2007 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne. Rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 2, 3, § 58 ods. 1 zákona č. 322/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 49, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2, § 265, § 369 Obchodného zákonníka, ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvorili dňa 10.7.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 19.6.2007 začalo exekučné konanie proti povinnej na vymoženie sumy 1 53,84 EUR spolu s úrokom z omeškania a trovami konania, a to na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave sp. zn. SR 0726/07 zo dňa 1.3.2007. Pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o výške úrokov z omeškania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je tak neplatné, keďže zaväzuje povinnú na neprimerane vysoké úroky z omeškania. Zmluvné pokuty priznané rozhodcovským rozsudkom považoval exekučný súd za neprimerané, priečiace sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, keďže predložený rozhodcovský rozsudok odporuje zákonným ustanoveniam o dovolenosti plnenia. Konštatoval preto jeho neplatnosť v tejto časti. Tieto nedostatky predstavovali hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie vo veci v časti vymáhaných úrokov z omeškania a súd preto v tejto časti exekúciu z uvedených dôvodov zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že postup exekučného súdu vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinnou. Čo sa týka výšky nárokovaných úrokov z omeškania, oprávnený si uplatnil sankcie za omeškanie vo výške, ktoré zodpovedajú právnym predpisom platným v čase uzatvárania zmluvy a v čase vzniku omeškania. Ide o sankčné plnenie, ktoré sa uplatňuje len v prípade neplnenia zmluvných podmienok. Povinná mala možnosť sa takejto sankcii vyhnúť riadnym splácaním úveru, pričom so všetkými týmito skutočnosťami bola pri uzatvorené zmluvy vyrozumená. Oprávnený rovnako namieta definovanie vzťahu oprávneného a povinnej ako vzťahu spotrebiteľského, keďže z ustanovení zmluvy bezpochyby vyplýva, že bola uzavretá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a ide o absolútny obchod. Na uzavretú zmluvu a samotný charakter
podnikateľskej činnosti oprávneného sa tiež nemôžu vzťahovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. V obchodnozáväzkových vzťahoch nie je možné obmedzovať výšku úrokových sadzieb. Oprávnený má za to, že dohodnuté úroky z omeškania nie sú neprimerané a neodporujú poctivému obchodnému styku. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, a tým nesie obchodné riziko, čo odôvodňuje stanovenú výšku úrokov z omeškania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 0726/07 zo dňa 1.3.2007, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 31 748,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 24 200,- Sk od 9.1.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 7 931,- Sk. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.7.2006 uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnej ako dlžníkovi bola poskytnutá čiastka 14 000,- Sk zvýšená o poplatok vo výške 11 200,- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach po 2 520,- Sk. Konajúci rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej doložke, súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva (štandardná, typizovaná) bez možnosti danej povinnej v pozícii spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní. Z tohto dôvodu súd správne uviedol, že je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu práv spotrebiteľa. Namietané nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi oprávneným tak nie je dôvodné.
Postup exekučného súdu však nebol správny, keď sa ten nezaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. k 10.7.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 10.7.2006, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V tomto prípade vznikol právny vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia je nepochybné, že aj zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nemožnosti aplikácie Zákona o spotrebiteľských úveroch tak rovnako nebola dôvodná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného k 10.7.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádzalo, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide tak o príkladmý výpočet
neprijateľných podmienok, a súd preto môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z tejto zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 pod písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, novelou zákona č. 568/2007 Z. z..
Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami pomerne značný, keďže v prípade sporu rozhodne súkromná osoba o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
V danom prípade bola rozhodcovská zmluva vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky, neoddeliteľne zakomponovanej do všeobecných zmluvných podmienok, bod 17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. Exekučný súd však pochybil keď sa vôbec nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky v hrubom nepomere v neprospech povinnej osoby, spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k predčasnému právnemu záveru, keďže neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky a touto otázkou sa vôbec nezaoberal. Napadnuté uznesenie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, v zmysle ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo/207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zaoberá o.i. tým, či rozhodnutie (resp. iný exekučný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou konať a či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z pohľadu aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, ako aj z pohľadu vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc prejednať vec a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je tak platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva je totiž spôsobilá platne založiť právomoc rozhodcovského súdu a na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/143/2011, sp. zn. 2Cdo/ 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS/55/2011, sp. zn. IV. ÚS/60/2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia procesných práv priznaných mu ustanoveniami O.s.p. za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním tak nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.
Rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania nebolo správne bez predchádzajúceho posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy resp. doložky exekučným súdom, čím
došlo k porušeniu práv účastníkov konania na spravodlivý proces zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom napadnuté uznesenie bolo zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, súčasti pripojených všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to prípadne aj v nadväznosti na § 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a následne na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodnúť.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.