Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-14-2022.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom 812 72 Bratislava, Pribinova 2, proti žalovanému: H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXXX/XX, trvale bytom O., o zaplatenie 78,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 78,- eur od 03.07.2020 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2022, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 78,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 78,- eur od 03.07.2020 do zaplatenia.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 02.06.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 78,- eur, splatná do 02.07.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení F. za obdobie od 14.05.2020 do 20.05.2020. Dňa 03.06.2020 bola žalovanému zaslaná faktúra prostredníctvom emailu. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Nakoľko žalovaný opätovne neuhradil pohľadávku štátu, žalobca opätovne zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 25.01.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola žalobcovi vrátená ako „adresát neznámy.“ Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 % ročne, a to: zo sumy 78,- eur od 03.07.2020 do zaplatenia. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá
je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
3/ Súd podľa žaloby dňa 27.05.2022 vydal platobný rozkaz č. k. 6C/14/2022-17, ktorý sa nepodarilo žalovanému (do vlastných rúk) doručiť.
4/ Nakoľko z § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) vyplýva, že ak nemožno platobný rozkaz žalovanému doručiť, súd ho v plnom rozsahu zruší, uznesením č. k. 6C/14/2022-31 zo dňa 08.09.2022 súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu uvedeného v predchádzajúcom odseku.
5/ Zároveň súd (podľa § 167 ods. 1, 2 CSP) vydal uznesenie, ktorým žalovaného vyzval, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, uviedol, či žalobcom uplatnený nárok uznáva alebo nie a v prípade, že ho neuznáva, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označil a predložil ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto uznesenie súd žalovanému doručil spolu so žalobou a jej prílohami, ako aj poučeniami o procesných právach a povinnostiach strán sporu.
6/ Pre účely doručenia žaloby, vyššie uvedených uznesení, ako aj poučení o procesných právach a povinnostiach súd zisťoval adresu súčasného pobytu žalovaného, resp. adresu, na ktorej preberá poštové zásielky.
7/ Žalobca uviedol v žalobe adresu žalovaného W. XXXX/XX. Žalovaný má v Registri obyvateľov SR vedený len trvalý pobyt na adrese O. (od 21.07.2017). Výsledok doručovania prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. na adresu W., Y. XXXX/XX bol taký, že písomnosti mu doručené neboli z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. Následne súd požiadal Mestskú políciu W., aby žalovanému zásielku doručila na adrese sídla spoločnosti I., ktorej je žalovaný konateľom. Mestská polícia W. súdu oznámila, že sídlo firmy I. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Mestská polícia súdu zároveň oznámila, že podľa brat žalovaného nevedel uviesť, kde sa jeho brat v súčasnej dobe zdržiava.
8/ Podľa § 116 ods. 1 a 2 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. (2) Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
9/ Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, keď sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na adresy vyplývajúce zo spisu, súd dňa 12.09.2022 na svojej webovej stránke, ako aj úradnej tabuli, oznámil podanie žaloby spolu s jej prílohami a tiež oznámil aj procesné poučenia a uznesenie 6C/14/2022 zo dňa 08.09.2022. S ohľadom na toto oznámenie súd považoval žalobu za doručenú dňom 28.09.2022.
10/ Zároveň súd toto oznámenie o podaní žaloby zaslal na emailovú adresu I., ktorá bola uvedené v prílohe žaloby na č. l. 5 spisu. Následne, a to dňa 12.09.2022 žalovaný kontaktoval súd telefonicky s tým, že je t. č. mimo SR a vráti sa niekedy v novembri a adresu na doručovanie nemá. Požiadal o zaslanie žaloby emailom, čo súd urobil dňa 13.09.2022 s tým, že so žalobou bolo žalovanému zaslané aj uznesenie uvedené v odseku 6 tohto odôvodnenia.
11/ Nakoľko žalovaný viac ako mesiac na žalobu a uznesenie uvedené v odseku 6 tohto odôvodnenia nereagoval, súd dňa 24.10.2022 na webovej stránke a úradnej tabuli určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 10.11.2022 o 9,45 hod.
12/ Súd totiž dospel k záveru, že na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie nie je potrebné, pretože boli splnené podmienky na takýto postup súdu vyplývajúce z § 177 ods. 2 písm. a) CSP.
13/ Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
14/ V danej veci hodnota sporu bez príslušenstva predstavuje 78,- eur, skutkové tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe nie sú sporné (nakoľko ich žalovaný nijako nerozporoval, resp. nepoprel) a vo veci ide o jednoduché právne posúdenie.
15/ Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
16/ O veci súd rozhodol na základe listinných dôkazov pripojených k žalobe, čo boli všetky navrhnuté, resp. označené dôkazy.
17/ Pri svojom rozhodovaní súd zároveň vychádzal z nesporných skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe.
18/ Z týchto listín a nesporných skutkových tvrdení vyplýva nasledovný skutkový stav: Dňa 02.06.2020 žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 78,- eur, splatnú do 02.07.2020, a to za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení F. za obdobie od 14.05.2020 do 20.05.2020. Dňa 03.06.2020 bola žalovanému zaslaná faktúra prostredníctvom emailu na emailovú adresu I.. Žalovaný sumu 78,- eur v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky dňa 19.10.2020, ktorou ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Nakoľko žalovaný opätovne neuhradil pohľadávku, žalobca opätovne zaslal žalovanému výzvu na úhradu dňa 25.01.2022, ktorou ho vyzval zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola žalobcovi vrátená ako „adresát neznámy“ (listiny na č. l. 4 až 6 spisu).
19/ Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 20.05.2020, podľa ktorého opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia. Súčasne súd aplikoval § 58 ods. 2 uvedeného zákona v znení účinnom do 20.05.2020, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
20/ Plénum Ústavného súdu v náleze sp. zn. Pl. ÚS 4/2021 vyslovil, že ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia je ustanovením svojou povahou zákonným, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi uložených tejto osobe tým, že tieto náklady je povinná znášať. Z tohto ustanovenia je zároveň zrejmé, že uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Prípustnosť tohto zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu je výslovne obmedzená výškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická osoba povinná znášať sama. Ide pritom o náklady plnenia akýchkoľvek (uložených) povinností, nielen povinnosti podrobiť sa opatreniam obmedzujúcim jej osobnú slobodu - patrí sem napríklad aj povinnosť znášať náklady spojené s používaním preventívnych a iných ochranných pomôcok, náklady dezinfekcie atď..
21/ Nakoľko žalovanému nariadená izolácia trvala od 14.05.2020 do 20.05.2020, t.j. spolu 7 dní a žalobca si uplatnil paušálne náklady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 20.05.2020 v spojení s § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 Z. z. o sumách stravného v znení účinnom do 20.05.2020, t.j. vo výške 11,60 eur za deň, čo predstavuje spolu 81,20 eur, súd žalobe o zaplatenie 78,- eur vyhovel. Súd len na okraj (pretože ide, vo vzťahu k prejednávanej veci o právnu úpravu de lege ferenda) uvádza, že podľa ods. 4 usmernenia generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SKR-COKP1-2020/000496-006 z 11.11.2020 o rozsahu a podmienkach úhrad nákladov spojených s vykonávaním karanténnych opatrení v karanténnych zariadeniach bola stravná jednotka celodennej stravy stanovená na sumu 13,- eur s DPH vrátane plastového obalu.
22/ Popri sume 78,- eur súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 03.07.2020 do zaplatenia, na ktoré vznikol žalobcovi nárok s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa totiž tým, že nezaplatil sumu 78,- eur v lehote splatnosti faktúry, dostal po uplynutí tejto lehoty do omeškania, ktoré trvá doposiaľ. Pritom faktúra bola žalobcom žalovanému zaslaná na emailovú adresu, cez ktorú komunikoval aj so súdom, ešte dňa 03.06.2020 (č. l. 5 spisu).
23/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
24/ Nakoľko bol žalobca v spore úspešný v celom rozsahu, podľa § 255 ods. 2 CSP, mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli (od platenia súdneho poplatku bol oslobodený a v spore nebol zastúpený advokátom, resp. spoločnosťou vykonávajúcou advokáciu), súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.