Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/626/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zast. HKP Legal, s. r. o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, o zaplatenie 547,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2014 č. k. -60, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Komárno č. k. -24 zo dňa 22. 02. 2012 zrušil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2, 3 OSP a konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania zastavil. V časti trov konania rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 146 ods. 2, § 173 ods. 2 posledná veta, § 150 OSP a v danej veci dospel k záveru, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, keďže návrh vzal späť bez uvedenia dôvodu. Odporca si žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, keď rozhodol podľa § 146 ods. 2 s poukazom na § 150 ods. 1 OSP, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa videl skutočnosť, že vedľajší účastník je Spotrebiteľské združenie OSA, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa mimo súdu i na súde je daná už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, preto trovy právneho zastúpenia advokátom nepovažoval súd ako účelne vynaložené, dokonca ich považoval za nehospodárne. Súd mal za to, že sám vedľajší účastník, vzhľadom na cieľ jeho činnosti, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, ako i ďalšie v stanovách definované ciele, disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ak si na zastupovanie združenie splnomocnilo advokáta, mal súd za to, že jeho trovy má hradiť z vlastných finančných prostriedkov. Uviedol tiež, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za jeden úkon právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, čo súd v danom prípade vyhodnotil ako trovy nepreukázané. Je totiž nepochybné, že združenie udelilo právnemu zástupcovi tzv. generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že sám advokát má vykonávať bez ďalšieho konkrétneho pokynu úkony právnych služieb. Advokát zrejme považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámiť, že si uplatňuje trovy konania (súdu nie je známe,

či združenie malo vedomosť o tom, že do konania vstupuje). V oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na začatie konania s prílohami. Z uvedených skutočností vyplýva pre súd záver, že ani úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o predmete sporu) a trovy, ktoré si advokát za tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Súd poukázal tiež na to, že právny zástupca združenia takýmto spôsobom, teda oznámením o vstupe združenia do konania (vymení len číslo konania a účastníkov), žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov konania, čo súd hodnotí ako neobvyklé, vstupuje do množstva konaní, o čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti. Súd mal preto pochybnosti, či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom a zároveň uplatňovanie si trov do konaní, o predmete ktorých združenie nemá žiadnu vedomosť, nie je konaním účelovým, s cieľom dosiahnutia odmeny za právne zastupovanie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia § 150 ods. 1 OSP dôvodná a správna. V napadnutom rozhodnutí sa jedná o svojvôľu súdu, ktorá nie je prípustná. V predmetom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta OSP, pretože tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania titulom právneho zastupovania právnym zástupcom. Keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobnejšie uviesť dôvody, prečo náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Spotrebiteľskú združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom, pričom základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívnym zásahom štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv. V kontexte uvedeného považuje stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Súd prvého stupňa nepriznaním náhrady poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o. i. v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Súd prvého stupňa tak fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 141,79 eura alebo v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,52 eura za jeden úkon právnej služby.

Navrhovateľ k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa stotožňuje. V danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 19. 03. 2014 č. k. a uviedol, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v § 142 OSP, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v súdenej veci nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou

námietkou premlčania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania v sume 31,56 eura.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 547,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 498,24 eura od 09. 12. 2006 do zaplatenia a trovy konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 16. 05. 2005 uzatvoril postupca s odporcom Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1952347559, v rámci ktorej postupca poskytol odporcovi úver. Vzhľadom k tomu, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy.

Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 12. 01. 2012 a dňa 22. 02. 2012 pod č. k. -24 súd vydal vo veci platobný rozkaz. Dňa 7. júna 2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do konania a následne súd návrh, prílohy a platobný rozkaz doručil vedľajšiemu účastníkovi, proti ktorému podal vedľajší účastník odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Po doručení odporu navrhovateľovi navrhovateľ podaním zo dňa 16. 08. 2012, doručeným súdu dňa 20. 08. 2012 žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, platobný rozkaz, vydaný Okresný súdom Komárno č. k. -24 zo dňa 22. 02. 2012 zrušil a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. dostupný na www.concourt.cz).

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania po vydaní platobného rozkazu, pričom po doručení platobného rozkazu voči nemu podal odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania a následne došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom. Oznámením tretieho subjektu,

že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného (rozkazného) konania však nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013 sp. zn. ). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ak nemôže vedľajší účastník podať odpor proti platobnému rozkazu, trovy konania spojené so vstupom tohto účastníka v rozkaznom konaní a následne spojené s podaným odporom nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania, preto uznesenie súdu prvého v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP a § 150 OSP, a napriek úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v doterajšej nejednotnosti rozhodovania súdov o otázke účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a možnosti vedľajšieho účastníka podať odpor a tiež v tom, že navrhovateľ použil v rámci svojho odvolania formulárové podanie a závery odvolacieho súdu majú rovnakú platnosť pre každú sporovú stranu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.