Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoCsp-8-2024.pdf
PDF · 102 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného právnym zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XXX, XXX XX B. D. E., o zaplatenie 18.717,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 51Csp/25/2023-137 zo dňa 16. novembra 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 51Csp/25/2023-137 zo dňa 16. 11. 2023 návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol (výrok I.) Žalobu žalobcu voči žalovanej zamietol (výrok II.). Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27. 01. 2023 domáhal voči pôvodne žalovanému 1/ F. B. a žalovanej 2/ zaplatenia sumy 18.717,24 eur spolu s úrokom vyčísleným vo výške 3.661,02 eur, úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 28,12 eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.693,24 eur od 15. 08. 2021 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere č. 5147694679 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu G. G., a. s., Bratislava a žalovanými dňa 07. 08. 2018. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Žalovaní splátky úveru v stanovených termínoch neplatili, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy. Nakoľko žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom boli súčasne upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu k 14. 08. 2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 14. 12. 2021 medzi postupcom G. G., a. s., Bratislava a žalobcom postúpil postupca pohľadávku voči žalovaným, vyplývajúcu z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, na žalobcu. 3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 16. 02. 2023 vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Up/208/2023, ktorým žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Voči pôvodne žalovanému 1/ nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa
17. 03. 2023. Žalovaná (ako pôvodne žalovaná 2/) podala proti platobnému rozkazu odpor, z ktorého dôvodu bol platobný rozkaz voči nej zrušený. 4. Žalovaná nárok uplatnený v konaní neuznala, namietajúc nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. Namietala tiež nedostatok náležitosti úverovej zmluvy – nesprávne uvedenú RPMN a sumu mesačnej splátky, ako aj celkovú sumu peňažných prostriedkov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť. 5. Citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 písm. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 565, § 39 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“) súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 6. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorého dôvodu sa na právny vzťah založený touto zmluvou vzťahujú ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. 7. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaných plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho jeho právny predchodca úver zosplatnil v súlade s čl. II ods. 8 zmluvy o úvere, súd skúmal, či boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu. 8. S poukazom na ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru o nesplnení podmienok pre platné zosplatnenie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca výzvu zo dňa 13. 07. 2021, ktorou žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.369,10 eur s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaným doručoval. Zároveň konštatoval, že z výzvy žalobcu, ktorou upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nevyplýva, s ktorou splátkou sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. 9. Uviedol, že účelom právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by tak malo byť z tohto právneho úkonu veriteľa nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať so zmyslom a účelom ust. § 53 ods. 9, v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. 10. Vychádzajú z uvedeného, vzhľadom na absenciu označenia splátky, pre omeškanie s úhradou ktorej žalobca mienil pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, v liste zo dňa 13. 07. 2021 vyhodnotil súd tento jednostranný právny úkon ako neurčitý, nezrozumiteľný, a teda neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 11. Keďže súd dospel k záveru o neplatnosti zosplatnenia úveru, nebol splnený zákonný predpoklad v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre platné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu. Pokiaľ teda postupca G. G., a. s., postúpil predmetnú pohľadávku z úveru, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní je tak v nadväznosti
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. 12. Súd zároveň zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania o vyporiadanie BSM, nakoľko nielen dohoda ale ani súdne rozhodnutie o vysporiadaní úveru, nie sú záväzné pre banku (veriteľa). 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanej ako úspešnej strane konania priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov II. a III. podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny v tejto časti, spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Žalobca nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti výzvy postupcu zo dňa 13. 07. 2021 pred zosplatnením úveru a výzvy zo dňa 15. 08. 2021, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 14. 08. 2021, z dôvodu, že v týchto nie je špecifikovaná splátka, pre ktorú bol veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. 16. Uviedol, že postupca v posudzovanom prípade využil právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 15. 08. 2021 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje ku dňu 14. 08. 2021. Postupca toto svoje právo využil v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka predchádzala po dobu 3 mesiacov, za splnenia podmienky 3-mesačného omeškania, s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pre nesplnenie splátky splatnej dňa 22. 04. 2021. 17. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého je pred uplatnením tohto práva potrebné špecifikovať, pre nesplnenie ktorej splátky je toto práva uplatnené, resp. s ktorou konkrétnou splátku sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Uvedené považoval za nadbytočné, keď v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka nemožno toto právo uplatniť pre nesplnenie inej splátky než tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu toho práva po dobu 3 mesiacov, za splnenia podmienky v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V uvedenom ide podľa žalobcu výslovne o právne posúdenie a výklad ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sporoch, v ktorých sa riešilo, pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o špecifikovanie omeškanej splátky, pre ktorú sa rozhodol veriteľ zosplatniť úver, žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Košiciach, Trenčíne či Banskej Bystrici, podľa ktorých zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov nemožno vyvodiť záver o povinnosti identifikovať splátku, pre ktorú sa rozhodol veriteľ svoje právo na zosplatnenie dlhu využiť. 18. Podľa žalobcu, ak súd ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyložil tak, že v spotrebiteľských veciach je právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka potrebné využiť tak, že v podaní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ uvedie, pre ktorú splátku plánuje vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, potom ust. § 565 Občianskeho zákonníka vykladá contra legem, nakoľko takýto výklad z uvedeného ustanovenia nevyplýva a navyše ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vôbec neukladá do kedy je takéto právo postupca oprávnený využiť. 19. Podľa žalobcu z platnej právne úpravy a judikatórneho vývoja Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že veriteľ môže úver zosplatniť len pre splátku, ktorá bezprostredne predchádza zosplatneniu po dobu 3 mesiacov. Veriteľ si teda nemôže „vybrať“, pre nesplnenie ktorej splátky toto právo plánuje uplatniť, ako nesprávne vykladá súd prvej inštancie, ale je potrebné skúmať, či veriteľ splnil podmienky v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, čo sa v tomto prípade stalo.
20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
21. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.
22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento v odvolaním žalobcu napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa G. G., a. s., Bratislava, na žalobcu. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľom, ktorý je bankou, v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je, že ide o splatnú pohľadávku. Podmienky zosplatnenia pohľadávky v spotrebiteľskom vzťahu vyplývajú z ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
24. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu nebola splatná pre neurčitosť právneho úkonu – výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie ohľadne náležitostí výzvy zo dňa 13. 07. 2021 stotožňuje.
25. Pokiaľ ide o výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, i keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť jej obsahom, tento možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu práva veriteľa vyhlásiť predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru splnené. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, účelom právnej úpravy ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti (§ 37 Občianskeho zákonníka) preto musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (t. j. uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej má dôjsť k zosplatneniu úveru, dodržanie lehoty na upozornenie dlžníka na uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a dodržanie lehoty v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. uplatnenie práva do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ustálenie splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu úveru, je len otázkou právnou. Nie je úlohou súdu, v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „dotvárať“ skutkový stav tak, aby tento zodpovedal hypotéze príslušnej právnej normy, a na základe ktorého by bol žalobca v spore úspešný. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky (celého) dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú (a teda úhradou ktorej, nie celého dlhu, môže zvrátiť hrozbu zosplatnenia úveru). Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
26. Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom uznesení sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/ predčasného zosplatnenia úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu. Zo záveru dovolacieho súdu, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá...“, možno vyvodiť, že najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Navyše vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie uskutočnil prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o neurčitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.
27. K poukazu žalobcu na rozhodnutia iných odvolacích (krajských) súdov v obdobných veciach odvolací súd uvádza že tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 C. s. p.
28. Odvolací súd napokon dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie záver o neplatnom zosplatnení spotrebiteľského úveru založil aj na nepreukázaní doručenia, resp. čo aj len odoslania výzvy zo dňa 13. 07. 2021 žalovanej (bod 31,. 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorú skutočnosť žalobca v odvolaní nenamietal, a ktorá skutočnosť má rovnako za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. čo do výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému výroku žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, a pri rozhodovaní o ktorých súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, ako vecne správny potvrdil.
30. Vo zvyšnej časti (čo do výroku I., ktorým súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)