Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-13-2015.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Zlaty Simkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých 1/ M. P., nar. XX.X.XXXX a 2/ M. P., nar. XX.X.XXXX, obja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, deti rodičov C. P., nar. X.X.XXXX, bytom T.. F. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov a U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX G. X, I., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu vo Svidníku, č.k. 5P 29/2014-16 zo dňa 5.11.2014 v spojení s dopĺňací rozsudkom 5P 29/2014-25 zo 4.4.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok spolu s dopĺňacími rozsudkami.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu vo Svidníku č.k. 3C 63/2009-33 z 13.11.2009 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. M. P. zo sumy 80 eur na sumu 120 eur a na mal. M. P. zo sumy 60 eur na sumu 110 eur mesačne od 1.9.2014 do budúcnosti, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15.-tého dňa v mesiaci pod následkom výkonu rozhodnutia vopred. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa dlžné výživné na mal. M. P. v sume 80 eur za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2014 povolil otcovi splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15-tého dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné na mal. M. P. v sume 100 eur za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2014 povolil otcovi splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15-tého dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa zmenili potreby mal. detí od poslednej úpravy, považoval schopnosti a možnosti otca za primerané na zmenu týchto pomerov, zohľadnil zhoršujúci sa zdravotný stav mal. M. a zároveň návštevu triedy, ktorá je zameraná na výuku futbalu. Poukázal aj na to, že mal. detí majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a je prvoradou povinnosťou otca bez ohľadu na rozsah každoročných výdavkov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne stará o mal. detí a uhrádza všetky náklady, ktoré vznikli so žitím v spoločnej domácnosti.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2014, osobitne u mal. M. P. vo výške 80 eur a osobitne u mal. M. P. vo výške 100 eur za rovnaké obdobie. Tento dlh na výživnom za uvedené obdobie povolil otcovi splatiť po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec. Poukázal na to, že pokiaľ súd správne uviedol vo svojom rozhodnutí ustanovenie § 62 Zákona o rodine, a to je zmena pomerov, tieto zmeny možno konštatovať u mal. detí, ktoré pribúdajúcim vekom a fyzickým a duševným vývojom sa menia. Na druhej strane súd prvého stupňa neprihliadal na zmenu pomerov u rodičov. Zmenil sa finančný stav matky, keďže od poslednej úpravy sa jej zvýšil príjem takmer o dvojnásobok. Táto okolnosť bola podstatne opomenutá zo strany súdu prvého stupňa, rovnako súd sa nezaoberal majetkovými pomermi otca. Zaoberal sa len zmenou na strane ma. detí, nie však na strane rodičov. To, že matka sa stará o náklady, ktoré vznikajú so spoločným bývaním v spoločnej domácnosti s mal. deťmi, na to bolo prihliadnuté už v poslednej zmene úpravy výživného. Preto je potrebné, aby sa súd prvého stupňa znova zaoberal výškou výživného s prihliadnutím aj na pomery otca a preveriť, či náklady na domácnosť u matky nie sú neprimeraná, a to aj z toho dôvodu, že večere boli vyčíslené do dvojnásobnej čiastky aké sú potrebné na obedy. Je podstatné, že sa zmenil príjem matky a uviedla sa rozdielne poplatky pri obedoch oboch detí.
Matka a opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z obsahu spisu je zrejme, že posledná úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku v konaní vedenom pod sp. zn. 3C 63/2009. V tom období bolo určené výživné na mal. M. P. sumou 80 eur a M. P. sumou 60 eur mesačne s tým, že na takúto úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom bola uzavretá rodičovská dohoda. Vychádzalo sa z príjmu matky, ktorá poberala nemocenské dávky 190 eur mesačne a z daňového priznania otca za rok 2008, z ktorého vyplynulo, že príjmy boli 12.562,11 eur, výdavky 9.441,08 eur a základ dane 3.121,03 eur. Maloletá M. navštevovala 5.ročník základnej škody a mal. M. 3.ročník základnej školy. V roku 2008 začal pracovať otec na živnosť v I. republike a jeho príjme podľa návrhu na rozvod manželstva o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči mal. deťom sa pohyboval zhruba okolo 1.200 eur mesačne.
V súčasnej dobe mal. M. P. ukončila štúdium na 1.ročniku Strednej zdravotníckej školy U. F. vo F.. Maloeltý M. P. ukončil 8.ročník základnej školy. Výdavky na detí sa pohybujú mesačne zhruba okolo 230 eur mesačne. Sú spojené s obliekaním, stravovaním v škole a doma vreckovým, hygienickými, osobnými potrebami, školskými potreba a krúžkovými činnosťami ako aj drobnými výdajmi. Matka pracuje ako robotníčka v odevnej firme I.C.A s.r.o., F. a jej mesačný príjem je 355 eur. Otec svoj príjem konajúcemu súdu nedokladoval.
Podstatnou odvolacou námietkou otca bola okolnosť, že súd prvého stupňa dôsledne nezisťoval zmeny pomerov predovšetkým na strane rodičov, aj keď vo odvolaní uviedol, že zmena pomerov vzhľadom na
pribúdajúci vek a štúdium oboch detí je nesporná. V odvolaní otec uvádzal predovšetkým skutočnosť, že matke vzrástol príjem dvojnásobne a výdavky súd prvého stupňa, ktoré uvádzala matka na mal. detí a spoločnú domácnosť dostatočným spôsobom nezisťoval hlavne vo vzťahu k ich dôvodnosti. Poukázal aj na to, že nemal súd prvého stupňa zistené majetkové pomery u otca, ktoré ani vo svojom odvolaní, ani v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nedokumentoval.
Je možné konštatovať, že vo vzťahu k zmene pomerov týkajúcich sa mal. detí bola vypracovaná v konaní správa opatrovníka, ktorý vykonal šetrenie v domácnosti matky a zároveň matka vo svojom návrhu k výsluchu účastníčky v konaní a listinnými dôkazmi preukázala jednotlivé položky nákladov spojených s výchovou a výživou mal. detí.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené podmienky ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Túto zmenu pokiaľ išlo o mal. detí nepopieral ani otec mal. detí. Považoval však za nedostatočne preukázané, akým spôsobom súd prvého stupňa sa vyporiadal s otázkou zmeny pomerov na starne príjmu matky a nie majetkových pomerov u otca.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že odvolanie otca považuje za výslovne účelové vzhľadom k tomu, že návrh matky, ktorý obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých matka žiadala zmeniť súdne rozhodnutie boli doručené otcovi spolu s procesným poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov súdneho konania a s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu matky a predloženia posúdenia o zárobku za posledné tri mesiace. Napriek tejto výzve, ktorú rešpektovala len matka a požadovaný doklad o príjme súdu konajúcemu predložila, otec na túto výzvu nereagoval a neurobil tak ani v štádiu odvolacieho konania ani pri podaní odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej.
Odvolací súd považuje za absolútne neprijateľnú argumentáciu otca, ktorý poukázal na to, že matke vzrástol mesačný príjem o dvojnásobok od poslednej úpravy práv a povinností. Z obsahu spisu je zrejmé, že poslednou úpravou práv a povinností bolo rozvodové konanie rodičov, ako účastníkov rozvodového konania, s ktorým je spojená aj úprava práv a povinností rodičov voči mal. deťom na čas po rozvode. V odvolaní otec uviedol na zmenu v tom, že matkin príjme bol 190 eur a v súčasnej dobe poberá o 163 viac ako v minulosti, rozsudkom, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a z uzavretej rodičovskej dohody vyplynulo, že príjmom matky v tom čase boli nemocenské dávky, ktoré sú zákonite nižšie ako príjem zo zamestnania, ktoré mimochodom matka za celé obdobie od poslednej úpravy nezmenila. Pracuje ako robotníčka v odevnej firme a pracovala tam aj v minulosti. Preto argumentácia o podstatnom zvýšení príjmu matky neobstojí, keďže tento príjem bol vo vyššie citovanej sume 353,3 eur sa vlastne pohybuje na hranici minimálnej mzdy SR. Pritom jej príjem pozostáva z príjmu zo zamestnania a ešte naviac spláca 70 eur majetkové vyrovnanie voči bývalému manželovi, teda otcovi detí, čo je vyplynulo z vyporiadania BSM po zániku. Vo vzťahu k dôvodnosti nákladov na mal. detí týkajúce sa správy v školy u dcéry a syna a správy domácnosti s poukazom na to, že táto správa prevyšuje sumu obedov, pričom otec zužuje tieto výdavky len na večeru, takýto argument odvolací súd považuje za absurdný vzhľadom k tomu, že v domácnosti položke, ktorú cituje súd prvého stupňa, sú zahrnuté celkové výdavky na stravu pre deti (raňajky, desiate a víkendy). Pokiaľ išlo o stravu v škole a rozdielnu sumu, ktorú platí matka dcére a synovi, je to zrejme z návrhu a aj zo správy opatrovníka, že dcéra navštevuje strednú školu a syn základnú školu.
Z týchto dôvodov odvolacie námietky otca v priebehu celého súdneho konania paradoxne poukazuje na zvýšený príjem matky a svoje majetkové pomery neprezentoval ani pred súdom prvého stupňa ani pred odvolacím súdom napriek tomu, že obdržal procesné poučenie zo dňa 8.10.2014 medzi iným aj o ustanoveniach § 101 ods. 1, 2 O.s.p. a § 120 ods. 1 až 4 O.s.p. za nedôvodné.
Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že išlo o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.